Paldiny

Nezvratná kópia kópie z kópie dopadla ešte horšie než som čakal. Zdobí ju zlepenec scén, aké nedávajú zmysel, dialógov, čo sa nedajú počúvať a škaredých digitálnych pascí s nezrozumiteľnými 3D predtuchami. Jediné plus za röntgenový úvod a záver. To medzi je len smiešne a blbé.

Bez deja, bez postáv, bez napätia. Iba exhibícia nástrah, z akých za mak originality pojedlo snáď len to solárium. Zvyšok je celkom rýchlo odsýpajúca nuda, kedy sa nestačíte diviť s akou chladnou hlavou dokážu tí mladí tesne po nehode robiť závery. Ja tiež jeden mám, tretí Osud za moc nestojí, až sa mi nechce veriť, že za ním stojí režisér toho prvého.

Závod s črepom na Kube TOP. Zaujímavé, že neslúži len pre efekt, ale má vypointovanie a neskôr sa v správny moment pripomenie a do deja spraví čiarku. Nasleduje najzbytočnejšia, najtrápnejšia, najinfantilnejšia scénka s čučuriedkami na trávniku, kedy som sa od hanby schovával za Aziatkami sediacimi predo mnou. Vystrihnúť ju! Najhorší okamih F&F, tak zlý, že hodnú chvíľu trvalo, než si ma obľúbená značka priklonila späť. Pri Berlínskej zrade tomu tak ešte nebolo, ale pri vzbure vo väznici som už bol ich. Nasleduje New York a najšialenejší BOOM BUSTER série plus finálna 20 minútová desaťmílovka ako sa patrí. Až taká, že mi ani neprekážalo, že si požičiavali hlášky či celé scény od kdekoho. S postavami stabilizované, navyše majú čo to za sebou a vedia čo, kedy a ako povedať. Príde aj na malé cameá, odkazy, nechýbajú veľké skutky, zvratové okamihy, vrátane toho hlavného, rošády dobra so zlom. Z filmu som mal dobrý pocit a prebudil vo mne ešte väčšiu zvedavosť, kam sú schopné zájsť zostávajúce dve (?) pokračovania.

Zabudnite na turnaje v mene odplaty, tu sa bojuje za odpustenie. Boyka cíti vinu za smrť súpera, a preto vyhľadá jeho manželku, aby jej pomohol tak, ako si ona sama pomôcť nedokáže. Teraz nehovorím o živočíšnom sexe, ani romániku pre slečinky, ale o poctivých mlátičkách za správnu vec, neférových gangstroch a skorumpovaných fízloch. Boyka má navyše nabitý program, preto niet času na čuchanie k ružiam, čiže kto má blbé reči skončí s krvavým šrámom. Ako chlapík, ktorého 2x päsťou usadil do kresla, podobne ako kedysi Seagal toho svojho do telefónnej búdky. Zásadné info, pán Florentine, ten čo sérii pripol nálepku "dokonalá", nenechal nič náhode a na natáčanie dohliadal čoby producent. Nedovolil tak tomu, aby neskúsené ruky za kamerou prispeli k otupeniu najsilnejších zbraní a tie strieľajú pekne zostra. Zápasov je kupa, ich kvalita luxusná a Adkins skrátka charakter. Takže, keď náhodou dostáva na frak od tlupy goríl s bejzbalkami, bolí to aj vás. Za mňa teda spokojnosť a zbožné prianie, aby to Boyka s tým náboženstvom nabudúce toľko nepreháňal a aby dorazil skôr, než za ďalších 6 rokov.

II. kapitola má stále čo ponúknuť. Dejovo sa posúvame o rok vpred, aby po vzore toho starého zas pár ľudí uniklo zubatej. Prepojenie so starými udalosťami nesie svoje výhody aj úskalia. Návrat dvoch postáv (vrátane pekelníka patológa) patrí k tomu lepšiemu, zvyšné konšpirácie sú už pritiahnuté za vlasy. Rušili ma rozhovory s nádychom čierneho humoru. V každom prípade úvod z Kobry 11 potešil, pasce sú stále nápadité a občas sa pripomenie zima, preto spokojnosť.

Jeden infarkt, jeden moment prekvapenia a mrazenie zakaždým, čo je smrť na blízku. Taký je Nezvratný osud, horor s vďačným námetom a solídnym spracovaním, akému to kazí až utrhnutie sa z reťaze, kde chlpy v pozore idú bokom, aby sa mohla vyjašiť premrštená akcia.

Čo do vykreslenia postáv je Capone plochý film. Ono to viac-menej spôsobuje fakt, že sa snaží preletieť všetky zásadné okamihy a na postavy nezostáva veľa času, tobôž s ročnými až desaťročnými skokmi na dramatizáciu deja. Aspoň sa mu darí trafiť do obdobia, kedy sa odohráva, tiež nešetrí drsnosťou, hláškami a záverom upozorní na celkom bodavú pointu. S obsadením spokojnosť, predstaviteľ Caponeho hrá s Lugosiho šarmom, ešte sa mu aj podobá, čoby Caponeho pravú ruku stvárňuje ani nie tridsaťročný Stallone a celkom drsnú postavu si tu strihol budúci zlý tréner z Karate Kida. Na životopisnú snímku najznámejšieho mafiánskeho bossa je to síce málo, ale v žánrovom merítku film obstojí. Na prekvapenie dostupné aj v CZ dabingu.

Nepamätám si, kedy som naposledy videl tak bolestivé prehrávanie schopných hercov, tak sračkoidný do seba zahladený scenár, tak trápne finále. Toto vážne niekto Lynchovi zožral? Zbesilosť v srdci nemá nič spoločné s genialitou peciek Eraserhead alebo Modrý zamat. Režisér sa dokonca ani neunúva potrápiť hlavu, len rozpráva jednoduchý road trip s párikom milencov, aký "obohacuje“ z prsta vycucanými prešmyčkami. Natočil ho navyše tak, že úvodná hodina je fyzicky k neprežitiu. Potom prichádza znesiteľný Dafoe, ktorý si na záver svojho bytia radšej symbolicky prestrelí hlavu, aby nemusel sledovať to, čo malo nasledovať. Peklo začína s príletom anjela, ktorý osvieti nielen Nicolasa, ale aj mňa, aby som sa neopovážil dať tomuto filmu ešte v budúcnosti šancu a vyvrcholí tak sladkým vyznaním, že by sa aj Dundeemu rozsypali zuby. Lyncha mám rád, ale tu maximálne odflákol robotu a ešte si dovolil urobiť z diváka debila.

Parádna predohra gangsterky King of New York. Potešil ma tu šialený Caruso, čo po večeroch za nepríčetného pohľadu páli do okien, či slovne terorizuje chudákov Aziatov. Človeka až zamrzí, že na staré kolená zakrpatel v trápnych kriminálkach. Ale to len taký výkrik do prázdna, hlavné body dáva príťažlivé prostredie dvoch rôznych, do krvi znepriatelených, kultúr a malé svetielko nádeje, pre ktoré nenachádza pochopenie ani jedna z nich. Netreba sa ale báť, romantická linka tu nepatrí k tým sileným, predsa len ide o Ferrarov film. Takže smrad ulice, bitky gangov, vulgárna mluva a najmä absentujúci happyend prehovárajú silnou rečou. A práve za ťažko emotívnych záverečných 15 minút nevidím dôvod prečo šetriť hviezdičkami.

Nečudo, že Sylvestra oslovil Hughesov štýl, veď jeho Red Hill je vo veľa ohľadoch podobný prvému Rambovi. Je v ňom všetko, prostredie odľahlého zapadákova, arogantní policajti a osamelý bojovník s boľavou minulosťou. Ten vzbudzuje rešpekt aj bez hovoreného slova a hneď prvý kontakt s ním sa rovná zimomriavkam. Má ale silnú charizmu, porovnateľnú s inými slávnymi masovými vrahmi, lenže tentokrát nezabíja pre potešenie, má motív. Atmosféru vidieka príjemne dokresľuje country, aké časom prejde do rezkejšej muziky, zrkadliacej drsné vysporiadanie sa s obyvateľmi mestečka. A tí vedia prečo sa jeho návratu báť. Uprchlý väzeň však nepredstavuje hlavnú postavu, tou je mladý policajt, ktorý sa tak nechtiac celej akcie zúčastní a spoločne ako divák postupne zisťuje, čo je skutočne vo veci. Zároveň je stelesnením myšlienky v momentoch spoločnej konfrontácie. Preto sa nenechajte odstrašiť béčkovým prekladom ani nízkym hodnotením. Red Hill je poctivým thrillerom od kamarátov protinožcov.