Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Dráma
  • Horor
  • Komédia
  • Krimi

Recenzie (1 571)

plagát

The Death Kiss (1932) 

Obraz mizerný a strih bol robený snáď na kolene, jedinú scénu neušetril, človek si až myslí, že šla do obehu hrubá verzia bez štúdiových úprav. Zápletka o vražde na filmovom pľace si vybrala lepší deň, sadol odľahčený scenár, sympatická bola postava scenáristu, ktorému ako jedinému blikala v hlave žiarovka a komická neschopnosť detektívov, čo by pri ich dedukcii vyšetrovali vraha dodnes a vôbec by im neprekážalo, že už všetci navôkol pomreli. No, film samotný moc neoslovil a nepríde mi o nič pamätihodnejší, lepšie zahratý, alebo vo výsledku prekvapivejší než kilogramy jemu podobných detektívok.

plagát

Black Friday (1940) 

Predstavte si, že transplantujete mozog z ochrnutého mafiána do zomierajúceho tela vysokoškolského profesora, ktorý to vďaka zákroku prežije. Čo sa dá čakať, že si pamäť spomenie na starých nepriateľov, ukrytú buksu dolárov a hlavne mu nebude príjemné byť na vodítku lekára a mimochodom kamaráta profesora, čo sa k tejto bukse rovnako snaží dostať. Zdá sa to komplikované ? Možno hej, no v celku ide o klasickú hororovú story, ktorá sa zaoberá prapodivnými operáciami a dnes už pôsobí viac ako kriminálka. Karloff tu hrá prvé husle, lekára, na ktorého dôjde mráz a druhý do partie Lugosi, len ďalšieho mafiána, ktorého treba odpratať. Popravde viac by som si ho vedel predstaviť práve v roli Jekylla/Hyda a myslím, že Bélu tiež mrzelo, že mu prischlo len pár scénok a nedostal šancu ukázať svoj um pre dvojrolu, akú si vyslovene prial raz stvárniť. Od všednosti sa snímok vymyká iba na začiatku, kde dôjde na inovatívny krok, prerozprávanie scény aká dá zmysel až na konci, tiež predstaví rozprávača príbehu, ktorý bude čítať zo stránok denníka a potom záver, kde sa v školskej aule zobrazí pochod mŕtvych duší, možno jediná hororová pasáž filmu. Ale dalo sa, s Lugosim v spomínanej roli by to bolo určite za 4*.

plagát

Špina (2017) 

Trochu skratovité v prechodoch do blázinca, z blázinca a znovu do blázinca, ako keby ani nešlo vyskúšať inú možnosť, položiť otázku, vyhľadať iný typ pomoci. Hlavná herečka dobre zvolená, skutočne vyzerala na 14 a prekvapilo ma, že v reálu ťahá na tridsať. Postavu "pošpinenej“ stvárnila presvedčivo a najsilnejšie scény šli z jej iniciatívy. Tie najslabšie zas z prehrávania ostatných miniroličiek, prevažne z blázinca, kedy mi tie hysterické výlevy trhali bubienky. No aj tam sa neskôr dalo zamerať na konkrétne osudy, alebo osud- spolubývajúcej. Čo sa filmu týka ide o nepríjemný kúsok, z ktorého sála až stiesnený pocit z nespravodlivosti, bezprávia a ktorý časom aktivuje chuť mstiť sa tým najškaredším spôsobom. Človeka až zamrzí, že jediný kto mal gule zobrať spravodlivosť do vlastných rúk bol zas len blázon s prepnutými závitmi.

plagát

Smrtiaci príliv (2016) 

Potenciál využitý až na pôdu, vlastne mi tam chýbala už len poriadna tropická búrka s orkánom. Ostatného sa dostavilo bohato, nechýba atraktívne prostredie s pŕhlivými živočíchmi, jedným párom bikín a ostrou zubatou tlamou čo by rada pojedla aj niečo iné ako iba rozkladajúcu sa veľrybu. Operuje sa tu na minimálnom priestore, ale bez toho, aby som musel kontrolovať čas, útoky sú nebezpečné, pomoc v nedohľadne a pre preživšiu a jej opereného "Wilsona“ niet východiska. Skrátka napínavá a slušná zábavka, ktorá rozmýšľanie kam na dovolenku posunie o nejaký ten mesiac na neskôr.

plagát

Život (2017) 

Uchopením alá Horizont udalosti. Z dvoch tretín do nás film pumpuje napätie, aby tá posledná dupla na plyn a hrala už inú pesničku. Našťastie kapela zostala rovnaká, takže xenomorf vraždí, posádka spriada plány a do toho občas nejaký ten scenáristický kolaps. Tak napríklad: jedno bezpečnostné opatrenie velí do vesmíru a druhé smeruje trysky na Zem? A polovica posádky o týchto opatreniach počuje prvýkrát? Tiež by som mal pár otázok (nie výhrad) k záveru, no tie si nechám na potom. Všetko v miere tolerancie, takže spokojnosť aj s áčkovým obsadením, špičkovým vizuálom, strašidelnou hudbou i ospevovaným silno humánnym finišom :)

plagát

Čiara (2017) 

Až do svadby šlo o svižnú a zaujímavú záležitosť z takmer mafiánskeho prostredia našich hraničiarov. Fungovala kamera, náčrt toho čo malo gradovať a príbeh mohol počítať s hercom, ktorý dodal filmu coolovosť ako kedysi Denzel v Training Day. Lenže potom ma to zaujímalo čoraz menej, dej prišiel neprehľadný, čím ďalej viac odstrihnutý od reality a aj napriek tomu, že sa tam neustále niečo dialo, nedokázal ma poriadne vtiahnuť. A je to škoda, pretože potenciál tu bol a nemalý, ťažko povedať či za to mohla nezaujímavá časť s migrantmi, alebo réžia, ktorá ako keby vynechala zo 4-5 pre nadväznosť dôležitých scén či len nevedela správne zachytiť atmosféru. Jednoducho dačo tomu chýbalo.

plagát

Jackie (2016) 

Náhodou, rozhovory s kňazom boli na celom filme najzaujímavejšie. Ako jediný sa dokázal vyhnúť tej nudnej asertivite poplašeného okolia a ako jediný s Jackie nekomunikoval tak ako ona chcela. Samotná hrdinka mi bola nesympatická a ak to mal byť zámer, potom bol Natálkou dodržaný do bodky. Ostatní v jej svete len ploché figúrky bez osobnosti, poňatie príbehu nijaké, vlastne sa riešila len otázka či usporiadať honosný pochod alebo pohreb poňať skromnejšie. Zvyšok (nový prezident, vrah, ďalší život) boli len malé ako keby nepodstatné kapitolky. Asi tvorcovia vážne iba chceli prerozprávať ako prvá dáma trpela, čo si myslela, lenže v kocke nepovedali nič, čo by ktorýkoľvek laik k tejto téme už nevedel. Takže informačná hodnota len veľmi riedka a pocitová, tá sa rovnako míňala účinkom. Nepomohli ani slzy, zašpinená blúzka či pomalé smutné kroky snímané snáď z každého uhla. Myslím, že ktorýkoľvek dokument by bol hodnejší než táto akademická uspávanka.

plagát

Krotitelia duchov (2016) 

Pri sledovaní som chytil tuším len dva mikrospánky, takže dve hviezdy budú zrejme na mieste. Ale v niečom majú Krotiteľky prvenstvo isté, škaredší kasting by ste vo svete filmu hľadali márne. Recepčný s IQ botníka však nemal chybu.

plagát

John Carter: Medzi dvoma svetmi (2012) 

S Princom z Perzie môj najväčší kandidát na blockbastrový prúser tohto milénia. Po celý čas bola táto marťanská etuda takmer nestráviteľná. Hrozní herci, nezaujímavá mytológia, konflikty aké sú vám ukradnuté, smiešne schopnosti hlavného hrdinu a ku koncu zúfalá snaha dať tomu akúsi pointu. Navyše to nemá ani akciu čo by strhla, hudba si nie som istý či tam vôbec bola, skrátka ukážková štvrť miliardová zbytočnosť a zaslúžený prostredníček zo strany divákov.

plagát

Walk the Line (2005) 

Mám rád životopisné príbehy aj keď tá schéma v nich je väčšinou rovnaká. Začiatok patrí konkrétnej udalosti z budúcnosti aká sa má časom vypointovať, a potom už len chronologicky prebehneme dôležité životné etapy. I tu je to detstvo s prísnym otčímom, obdobím, kedy je hlavná postava len ďalšia nicka, tak nájdením sa, vzostupom slávy i démonmi v podobe alhokohu, drog a nevery. Predstavitelia sa zhostili svojich rolí bravúrne, mastí sa žáner, ktorý za iných okolností nemusím a skvelo pracuje s vystúpeniami i dramatickou stránkou, takže čo si viac priať? Snáď len tú dlhšiu verziu, ktorá by dopriala podaktorým pasážam viac kľudu a možno iný dabing ako ten slovenský.

Časové pásmo bolo zmenené