Paldiny

Snímku citeľne chýba hudba a je to škoda, pretože príbeh o doktorovi čo nemorálne plány kul na ostrove nikoho sa mi pozdával. Podivné vedecké pokusy boli v klasickej ére Hollywoodu v móde a Paramount nechcel zostať za Universalom pozadu. V menšej roličke využil Lugosiho uhrančivého pohľadu a prenikavého hlasu. Ten aj cez opičiu tvár a sotva dva výstupy vzal oťaže do vlastných rúk a pomohol vyvolať vzburu dovtedy manipulovaných domorodcov. Vôbec nie špatná snímka boduje atmosférou pralesa, dobrými maskami, podtextom o otroctve a niekoľkými scenáristickými prešmyčkami. Ja som spokojný, veď bodaj by nie, ten pankhart to vedel s bičom lepšie než Indiana Jones o pol storočia neskôr.

Ďalší z filmov o hľadaní sa. Nie je v ňom nič čo by sme už nevideli inde, no nechýba mu cit, únosná miera klišé a priestor pre vlastné zhodnotenie. Po konci tak môžeme polemizovať nad tým, či by chlapec pobral viac sebavedomia, našiel si legálnejší džob a partnera, na ktorého neukazujeme prstom, ak by mal po svojej pravici tak triviálnu vec - kompletnú rodinu. Obstojná dráma, herecky aj filmársky zvládnutá a to na všetkých chronologicky na seba nadväzujúcich frontoch.

Ôsma Epizóda ťažko nevyšla a ja sa ku koncu už nevládal nesmiať. Tá absurdnosť scén tu dosahuje obludných rozmerov, takže budem aj obludne spoilerovať. Dobráci chcú zničiť GPS prenasledovateľov a tak loďou prerazia druhú loď a keď už nie je čím lietať hurá do soľného dolu dokončiť načaté. Tam zlosyni strieľajú na človeka arzenálom akým by zrovnali Irak a do toho hláška: "Poďme mu pomôcť!“ a to sa odohráva v lepšej polovici filmu. Samotné dialógy vôbec nezaostávajú: stretnutie po rokoch - "Viem čo chceš povedať, mám nový účes“. Aby mi nebolo ľúto vracajú sa obľúbenci Ewokovia, tento krát v podobe operencov, párnokopytníkov a trpasličej pracovnej sily na ostrove nikoho. Tam Luke chytá ryby a dojí kravy! Leia zatiaľ pláva bez skafandra vo vesmíre. Nové postavy sa od minula nikam neposunuli (teda ak nerátame žonglovanie s kameňmi) a to platí pre všetky zastúpené kontinenty, podaktoré vedľajšie (koktavý Del Toro) iba prichádzajú a po silenom zvrate zas odchádzajú. Jedinú zaujímavú figúrku tu predstavuje Hanov synátor, ktorého vnútorná rozštiepenosť necháva na pochybách za akú stranu to chalan vlastne kope. Jeho večerné skypovania s padawankou v sebe nosia ako jediné napätie, ktoré je pre túto kapitolu skôr neznámy pojem. Tá je nanajvýš smiešna, plná podivných scén, v nich podivných rozhodnutí, topí sa v seba paródii a stratila posledný kúsok vážnosti. Najslabší SW.

Ja by to dal na štedrý deň miesto Beethovena, krajší rodinný program by ste tento rok sotva pohľadali. 50 ročná araňa žijúca so švábmi, bez vody a s démonmi v duši si na Silvestra nabije mladého zajačika. Chlapec však netuší, že spoločne s odpanením zažije noc plnú prekvapení, s telefónom v piči (nemyslím to obrazne), manželom za dverami a túžbou mať pri sebe pôrodnú bábu. Do toho krv, zvratky, sperma, skrátka rodinná idylka akej chýbal už len vianočný stromček opretý o to zasvinené umývadlo. A čo chýbalo filmu? Snáď len metalový soundtrack a vystrihnúť toho starého chmeľa, ktorí zaprasí svojimi žvástami celý úvod. Tí, čo ale máte Boha pri sebe, sa tomuto prírastku z tých najtmavších análov kinematografie radšej vyhnite.

Ten rukopis je rozpoznateľný už z družice no ja som zaspával. A mrzí to, pretože vo filme sú všetky tie klady čo sa píšu naokolo, hudba síce nie až tak výrazná ako pri Suspirii, no ústredný motív predznamenáva dačo skazené a pomáha opäť nabiť zmysly. Prekvapila prítomnosť jemného humoru, čo nijako nerušil, rovnako fakt, že sa do deja poriadne nezapojili predčítači myšlienok. A možno to nebolo na škodu, pretože som si chvíľami pripadal ako medzi Scannermi a Cronenberg predsa nie je z tých čo opisujú. Príbeh sa ale rozhodol kráčať smerom vyšetrovania a tam zvykol najčastejšie strácať tempo. Do toho sem-tam nejaká tá vražda, ale v brutálnejšom prevedení než vídame pri detektívkach a samozrejme skvelý záver so zvratom aký poteší. Najmä preto, že som mal na papieri pár mien čo by s tým mohli mať niečo dočinenia a to hlavné tam chýbalo. A síce som nepobral dôvod toľkej nenávisti voči inakosti, môžem si povedať, že to nebolo špatné len som čakal viac.

Život židovského mafiána Lanskyho nám tvorcovia podali tak ako nemali a to mozaikovito. Či bola príčinou rozsiahla látka, kde sa dôležitým obdobiam a postavám vedeli venovať len na obmedzenom priestore, preto to potrebovali zakryť, alebo skrátka filmu chceli dodať lesk originality, netuším. V každom prípade seba menšiu zaujímavú scénu kazia neustále prelety obdobiami, kde sledujeme detstvo, dopravu páleného alkoholu, pokusy o zábavný priemysel, súd, alebo „stratu identity“, kedy už pre neho nie je na zemi miesto. Táto látka si zaslúžila lepšie spracovanie, lepších hercov (zapamätania hodný bol len Luciano), oceňujem tak iba výber témy a dobové zobrazenie. Jedna z tých slabších mafiánok.

Miestami som sa tam brodil ako ekonomickou rubrikou v Hospodárskych novinách. Film si vážne vyžaduje pozornosť a byť doma v bankových termínoch a hypotekárnych úveroch je veľkou výhodou. Tvorcovia našťastie mysleli aj na obyčajný ľud a keď sa to najviac žiadalo použili bežné príklady, ktorými pomohli pochopiť zmeny nálad ústredných postáv. Trochu mi neladil len pohŕdavý a neobjektívny postoj zo záveru, kedy majú tvorcovia potrebu vnucovať svoj názor a nenechajú diváka si ho utvoriť sám. Som rád za to, že som aspoň trochu pochopil čože sa to v roku 2008 stalo a po filme by sa nebránil ani pokračovaniu z gréckych končín. S burzou ale ako doteraz, kamoši z nás skrátka nebudú.

Tá téma vôbec nie je nosná a popravde ma sklamala. Teda minimálne som očakával, že sa cez onú udalosť prenesieme a zvyšnú hodinu a pol budem žasnúť nad ďalšími zápletkami čo život ani nevymyslí. Ale to by si scenárista zo mňa nemohol spraviť dobrý deň a nepopísať len kratučkú kapitolu života postáv. Na druhú stranu je omedzený priestor vyplnený na sto percent. Flashbackami sa zoznamujeme s minulosťou smútiacich a v prítomnosti s ich nejasnou budúcnosťou. Herci sú skvelí, najmä nepredvídateľný Affleck, s ktorým by som na pivo nešiel i keď ma jeho komunikácia so ženami neskutočne bavila. Film ale nemá vyslovene silné scény a obávam sa, že za pár dní ani miesto v mojej pamäti.

Súhlasím, oplatí sa počkať. Film je takou návštevou u starých známych, hlavne si nepokaziť renomé, tváriť sa bezstarostne a vtipkovať (a rozprávať!) za každú cenu. Lenže ako sa minú všetky témy, väčšinou neskoro večer, alebo pri rannej kávičke, začínate rozpoznávať čo boli vtípky a čo malo hlbší koreň. Tí, s ktorými ste sa minulú noc bavili rázom hľadáte spoločnú tému, vychádzajú na povrch škriepky a maska pred svetom začína byť viac priesvitnou, takže aj optimálna domácnosť sa už nemusí javiť v takých ružových farbách. Film Ploty je najmä o bežných ľuďoch, akí nie sú vyslovene zlí či dobrí, sú to ľudia s chybami, ktorí vychádzajú buď z prežitého, alebo sú ešte len plní snov a očakávaní. Zaujímavý prírastok do kolónky dráma aký neprináša jednoznačné odpovede a aký si našiel svoje útočisko v skvelých protagonistoch a vyspelej réžii.

Luc Besson nám skrátil toľko odkladaný návrat na Pandoru a mne sa jeho vízia páči. Je tu k videniu hromada zaujímavých tvorov, o ktorých by som sa chcel dozvedieť viac a ktorým by hexalógia nemusela byť cudzia. Ľudskí hrdinovia sú predsa len tí, ktorým sa dej venuje podrobnejšie, teda ich rodiacemu sa vzťahu a ostatných väčšinou iba pozdravíme a putujeme zas o dom ďalej. Pozdávala sa mi myšlienka spolupatričnosti toľkých rás, nepobral som čím bola toľko nebezpečná pre Zemeguľu a akceptoval posolstvo o chamtivosti a schopnosti odpustenia. Luc si navyše postrážil vizuál (nádherná planéta perál), tiež kasting ústredného páru, ktorému stačí na seba ironicky pomrkávať. Čo už nestačilo bol odfláknutý marketing, aký zrejme zazdil myšlienku preskúmať svety dôkladnejšie. Ak by sa to predsa podarilo už prosím bez popových hviezd.