Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Dráma
  • Horor
  • Komédia
  • Krimi

Recenzie (1 578)

plagát

Život (2017) 

Uchopením alá Horizont udalosti. Z dvoch tretín do nás film pumpuje napätie, aby tá posledná dupla na plyn a hrala už inú pesničku. Našťastie kapela zostala rovnaká, takže xenomorf vraždí, posádka spriada plány a do toho občas nejaký ten scenáristický kolaps. Tak napríklad: jedno bezpečnostné opatrenie velí do vesmíru a druhé smeruje trysky na Zem? A polovica posádky o týchto opatreniach počuje prvýkrát? Tiež by som mal pár otázok (nie výhrad) k záveru, no tie si nechám na potom. Všetko v miere tolerancie, takže spokojnosť aj s áčkovým obsadením, špičkovým vizuálom, strašidelnou hudbou i ospevovaným silno humánnym finišom :)

plagát

Čiara (2017) 

Až do svadby šlo o svižnú a zaujímavú záležitosť z takmer mafiánskeho prostredia našich hraničiarov. Fungovala kamera, náčrt toho čo malo gradovať a príbeh mohol počítať s hercom, ktorý dodal filmu coolovosť ako kedysi Denzel v Training Day. Lenže potom ma to zaujímalo čoraz menej, dej prišiel neprehľadný, čím ďalej viac odstrihnutý od reality a aj napriek tomu, že sa tam neustále niečo dialo, nedokázal ma poriadne vtiahnuť. A je to škoda, pretože potenciál tu bol a nemalý, ťažko povedať či za to mohla nezaujímavá časť s migrantmi, alebo réžia, ktorá ako keby vynechala zo 4-5 pre nadväznosť dôležitých scén či len nevedela správne zachytiť atmosféru. Jednoducho dačo tomu chýbalo.

plagát

Jackie (2016) 

Náhodou, rozhovory s kňazom boli na celom filme najzaujímavejšie. Ako jediný sa dokázal vyhnúť tej nudnej asertivite poplašeného okolia a ako jediný s Jackie nekomunikoval tak ako ona chcela. Samotná hrdinka mi bola nesympatická a ak to mal byť zámer, potom bol Natálkou dodržaný do bodky. Ostatní v jej svete len ploché figúrky bez osobnosti, poňatie príbehu nijaké, vlastne sa riešila len otázka či usporiadať honosný pochod alebo pohreb poňať skromnejšie. Zvyšok (nový prezident, vrah, ďalší život) boli len malé ako keby nepodstatné kapitolky. Asi tvorcovia vážne iba chceli prerozprávať ako prvá dáma trpela, čo si myslela, lenže v kocke nepovedali nič, čo by ktorýkoľvek laik k tejto téme už nevedel. Takže informačná hodnota len veľmi riedka a pocitová, tá sa rovnako míňala účinkom. Nepomohli ani slzy, zašpinená blúzka či pomalé smutné kroky snímané snáď z každého uhla. Myslím, že ktorýkoľvek dokument by bol hodnejší než táto akademická uspávanka.

plagát

Krotitelia duchov (2016) 

Pri sledovaní som chytil tuším len dva mikrospánky, takže dve hviezdy budú zrejme na mieste. Ale v niečom majú Krotiteľky prvenstvo isté, škaredší kasting by ste vo svete filmu hľadali márne. Recepčný s IQ botníka však nemal chybu.

plagát

John Carter: Medzi dvoma svetmi (2012) 

S Princom z Perzie môj najväčší kandidát na blockbastrový prúser tohto milénia. Po celý čas bola táto marťanská etuda takmer nestráviteľná. Hrozní herci, nezaujímavá mytológia, konflikty aké sú vám ukradnuté, smiešne schopnosti hlavného hrdinu a ku koncu zúfalá snaha dať tomu akúsi pointu. Navyše to nemá ani akciu čo by strhla, hudba si nie som istý či tam vôbec bola, skrátka ukážková štvrť miliardová zbytočnosť a zaslúžený prostredníček zo strany divákov.

plagát

Walk the Line (2005) 

Mám rád životopisné príbehy aj keď tá schéma v nich je väčšinou rovnaká. Začiatok patrí konkrétnej udalosti z budúcnosti aká sa má časom vypointovať, a potom už len chronologicky prebehneme dôležité životné etapy. I tu je to detstvo s prísnym otčímom, obdobím, kedy je hlavná postava len ďalšia nicka, tak nájdením sa, vzostupom slávy i démonmi v podobe alhokohu, drog a nevery. Predstavitelia sa zhostili svojich rolí bravúrne, mastí sa žáner, ktorý za iných okolností nemusím a skvelo pracuje s vystúpeniami i dramatickou stránkou, takže čo si viac priať? Snáď len tú dlhšiu verziu, ktorá by dopriala podaktorým pasážam viac kľudu a možno iný dabing ako ten slovenský.

plagát

Transformers: Pomsta porazených (2009) 

Veľká škoda, že už prvé pokračovanie stojí za starú belu. Miesto poriadnej mastenice nás núti zamýšľať sa nad vnútornými hlasmi, symbolmi či spoločenstvom akéhosi kľúča, ktorý chce získať strana zla, aby mohla zničiť ľudstvo. Prečo? To už nikoho netrápi. Režisér opakuje vtipy, aké  nie sú vtipné, pridáva nové, aké sú trápne a Boti idú prakticky druhé husle. Priestor je venovaný geriatrii, ktorej už kvapká z filtra a po zdolaní neopodstatnenej dĺžke film vrcholí v nudnom Egypte. Jediným pozitívom je pôvodné obsadenie.

plagát

To (2017) 

Možno som čakal viac, alebo aspoň to, že sa budem báť. Nezachytil som jedinú vydarenú ľakačku len pár zimomriavok. Ani to napätie, či nebodaj strach o niektoré z detí sa nedostavilo. Mestečko si prežilo desy aké iné nepamätá, no nebyť mestskej knižnice, sa to ani nedozviem. Chýbal mi tu chlad, čo musel ulice poznamenať, chýbali v nich obyvatelia, ich problémy. Aj tie detské sa popisujú iba povrchne, takže vyšinutosť rodičov musí dosiahnuť extrémnych rozmerov, aby som pochopil, prečo chcú preč z domu, prečo sa chcú mstiť. Malí predstavitelia boli ale fajn, tá zrzka navyše krásna, s dlhými vlasmi ešte viac. Pennywise zatiaľ strašiak bez minulosti, no s potenciálom bárs aj na celú sériu. A ústredná myšlienka, viacmenej sklamaním, však ide len o upgrade Kingovho The Body. Film má ale pekný vizuál, dynamický spád aj ozvučenie, po tejto stránke je to špička. Čo žiaľ neplatí o dabingu, dospelé ženy by fakt nemali dabovať malých chlapcov, vážne nie.

plagát

Za trnkovým keřem (1980) 

Tretia kapitola je iná než predošlé. Zakladá si viac na vzťahoch, čiže sa v nej narozpráva toľko čo v predošlých dvoch dohromady. Našťastie tu nikto známy nechýba, dokonca nepotatený papík ukáže svoju tvár a Vašek, ten zas kusisko charakterného herectva. Zápletka sa šikovne zakomponuje už do úvodných tituliek, kde miesto symfonického orchestru sa pohľadom na prírodu započúvame do zvuku helikoptéry. Tá ma celým filmom prenášať materiál na stavbu chaty riaditeľa, ktorého podnik zas pozdvihnúť hospodárstvo tamojšieho kraja. Lenže nie všetci budú mať toľké pochopenie ako miestni súdruhovia. Tretí diel mi príde na úrovni toho predošlého, čo naďalej znamená, že ten prvý – jednoduchší, posolstvami a spoločenskou kritikou nie až toľko ambiciózny, zostáva môjmu oku najbližší.

plagát

Na pytliackom chodníčku (1979) 

Druhé prázdniny na Šumave sú detektívkou. Dedovi robí vrásky zločinec čo poľuje na srnky a podozrivých pribúda. Pri akcii nesmie chýbať verný pes Brok a samozrejme malý Vašek, ktorý uprednostnil domáce hory pred Bulharskom. A dobre spravil, nuda tu určite nehrozí, minimálne aj preto, že zdrhol mamke poza chrbát. Vec druhá je nevyspytateľná príroda. Minulú misiu skomplikovala snehová nádielka, tu budú vo finále metať blesky a strhne sa búrka čo vyvráti nejeden storočný porast. Všetko ale detskými očami, takže zlo zostane potrestané a nik sa nevydrží dlho na nikoho hnevať. Teda až na otca a deda, ktorí spolu už dlhé roky neprehovorili skrz takú malichernosť akou je nepotatenie sa.