SeanLSD

Výsledok môjho dnešného náhodného výberu ukázal, že PAPRIKA nie je iba maďarský kuchynský tv kanál, ale aj úžasné daliovské anime a mokrý sen surrealistov o budúcnosti umenia. Milujem to od prvého momentu a uvažujem nad tým, aké zvláštne je, že som tento film, absolútne bez znalosti toho, o čo sa jedná, vybral práve po dvoch týždňoch mučivej, bizarnej a nepochopiteľnej nespavosti po prvej noci, kedy som z rovnako nepochopiteľných príčin sladko a bez liekov spal a sníval... - o slávnostnom sprievode neobmedzovanom priestorom a časom, s ozvenami dávnych spomienok - a keď za môj dobrý spánok mohla určite do veľkej miery láska.. Hm. Jediné, čo mi na tom vadilo, že to bolo príliš krátke - chcel som toho ešte omnoho viac! Tak snáď keď znovu zavriem oči a ponorím sa do ríše, kde vedomiu vládne Morfeus.

No nie je to taká pecka ako iné Gibsonove plné paľby, ale je to fakt výborný, svojský film a v kontexte diel o americkej prítomnosti v juhovýchodnej Ázií naozaj špecifický kúsok. Nielen tým, že sa neodohráva vo Vietname a na bojiskách, ale v Laose, v pozadí, či zázemí veľkej svetovej ideologickej vojny, ale aj demaskovaním celého toho intrigánskeho kupčenia CIA, čierneho obchodu a osobného prospechárstva, ktoré sa tam prejavilo, a napokon ešte tým, že toto demaskovanie je podané značne odľahčeným, komediálnym štýlom. Väčšina ľudí si ho pamätá len ako spoluprácu Gibsona s Downeym, a aj to vníma skrze svieže, mierne až dosť vyšinuté, ale stále predovšetkým zábavné Melovo "smrtonosné" obdobie, ale AIR AMERICA je omnoho viac. Samozrejme, ústredné duo klape podobne ako rok predtým spolupráca Gibsona s Kurtom Russellom, ostatne s Downeym aj zostali priatelia, ktorých neskôr spojili aj problémy so závislosťou a dočasná exkomunikácia z hviezdnej filmovej rodiny. Netreba však zabúdať, že aj ostatné postavičky sú výborné a skvele zahrané, predovšetkým všetci tí blázniví, nešťastní piloti stratení kdesi Pánubohu za chrbtom, ktorých prístup k životu evokuje DNEŠNÚ APOKALYPSU. Mňa osobne u AIR AMERICA možno najviac mrzí práve to, čo ho u mnohých divákov zachraňuje - že keď napokon ku koncu preváži "správňácky" moment, tak ako sa na mainstream patrí, v podstate to dosť zakryje celý ten deziluzívny efekt z reportážnej výpovede, ktorej sa tu divákovi dostalo - aj keď teda nie príliš aktuálnej (Knižná predloha Christophera Robbinsa z roku 1978 je žurnalistické dielo, ktoré vzniklo krátko po konci "občianskych" vojen vo Vietname, Laose a Kambodži roku 1975). Ale tak čo už, keď je to navyše plus-mínus skutočný príbeh... - je super, že sa dá filmové AIR AMERICA vďaka tomu neprestajnému kolísaniu medzi viacerými polohami vnímať súčasne ako seriózna realistická výpoveď, aj zábavný dobrodružný film s hviezdami trúsiacimi perfektné hlášky o lietadlách a pilotoch, politike, vojne a mieri, živote a smrti, o džungli a šialenstve.

No... stále lepšie ako Drôt na vtáku! Toto je Gibson ako (a prečo) ho zbožňujeme - prešibaný, neurotický, vyrehotaný a legendárny. Rick Jarmin je okrem Mavericka a Riggsa jeho najtypickejšia a hádam aj najlepšia postava tohoto typu - večný dobrodruh a utečenec (to svedčenie akoby mu tu až prišlo vhod, aby mohol ísť "pod ochranu" = zmiznúť), muž jednej tváre ale mnohých mien a ešte viacerých talentov, tu konkrétne pretekársky preborník, či už na motorke, aute, či lietadle, skvelý konštruktér a krotiteľ zvierat, ale napríklad aj kadernícky génius. Proste dokonalosť sama. Buhožiaľ, ostatok filmu je dosť priemerný a jeho parťáčka skôr otravná (a v porovnaní so všetkými ostatnými ženskými postavami dokonca aj vyslovene nepríťažlivá). Mohol z toho byť aj skvelý seriál... každopádne motív, ktorý ma už ako decko a dokonca aj dnes ešte oslovuje. Kamsi zmiznúť a začať tam nový život. No ale nie je každý taký šikula...

Tajný život stromov je fascinujúca a nádherná kniha prebudeného lesníka Petera Wohllebena. Rovnomenný film ponúka ochutnávku z diela aj jeho autora, ale mal som pocit, akoby mu chýbala nejaká jasná, smerujúca koncepcia. Nie je to náročný ani vyčerpávajúci dokument, na mňa pôsobil skôr ako úvod do problematiky holistického lesného hospodárstva, upútavka na knihu, ktorej informatívnosť či krásu nedokáže suplovať alebo priblíženie jej autora. Osobne by som uvítal skôr dva filmy, z ktorých jeden by filmovo spracovával knihu a druhý sa venoval Wohllebenovi a jeho aktivistickej činnosti než takéto náhodne pôsobiace preskakovanie. Znie to takto dosť kriticky, ale zase mnohé z vytýkaného sa dá vnímať aj ako pozitívum - čitatelia si obohatili nový rozmer a spoznali autora, nečitatelia sa na knihu navnadili alebo získali aspoň nejaký základ. K tomu za hrsť fantastických faktov, hlbokých právd o prepojenosti prírody a emocionálneho apelu na zmenu nazerania aj postoja k nášmu životnému prostrediu a dohromady tu máme film, ktorý nijako netúžim kritizovať, ale naopak mu tlieskam a ku ktorého odkazu a posolstvu sa celým srdcom pripájam.

Na hoci aj stručnejší popis Melovho šialenstva a geniality, jeho vzostupu a pádu, jeho úžasnej filmografie a jeho výnimočnej, pritom skoro náhodnej, kariéry, je 50 minút jednoducho zúfalo málo.

Táto spolupráca s Vojtěchom Jasným dopadla pre Brdečku omnoho lepšie ako s Oldřichom Lipským o rok neskôr (či celkovo, vrátane všetkých ďalších filmov). Obaja režiséri síce prekypujú filmovými trikmi a kreatívnymi, až formalistickými, povedalo by sa vtedy, riešeniami, ale v tom je ich čaro. Pre mňa teda aspoň KOCÚRA. Jasný je autor podľa môjho gusta - filmový vizionár v rozlete a nefalšovaný estét. Moderná rozprávka o kocúrovi v okuliaroch má rozviatu južanskú atmosféru, parádne psychedelické sekvencie, autentické výtvarné počiny detí zapadajúce do deja, charizmatického Wericha v (takmer) poslednej filmovej (dvoj)roli, ostatná herecká elita pácha svoj tradičný nadštandard a mladučká Vášáryová je tak krásna, až to bolí. A TERAZ POZOR! Všetko uvedené platí pre prvú polovicu filmu - a potom sa náhle vyčerpá. Tvorcovia odrazu už neprichádzajú so žiadnym ďalším nápadom, plus možno prichádza k slovu aj nejaká tá politická objednávka, a zvyšok filmu je uťahaný, repetitívny, schematický a deklamatívny, akoby geniálnych autorov vymenil nejaký unylý filmový štáb ochotníkov z okresného výboru KSČ. Na celovečernú stopáž je tam toho proste príliš málo a vzbura detí, zúfalstvo rodičov a zopakovanie toho istého ešte raz (či nebodaj dva alebo dokonca tri) to nemôže nijako zachrániť. Ozveny budovateľského nadšenia a skoro až schôdzové deklamovanie moralít pôsobia potom v tej farebne karnevalovej, vínom a krásou opojenej atmosfére ako tvrdá päsť do mäkučkého kocúra. Okuliare mu rozdupali a krásna ilúzia sa rozbila. Náhle odhalená chabosť zápletky a poplatnosť dobovej politickej rétorike v tom zdanlivo čistom diele Umenia bolia ako stratená láska, ako letá dávnej mladosti, ktorých bezstarostný zápal sa už nikdy nevráti. Našťastie je tu stále polovica prvá, v nej sa dá znovu stratiť v Dianiných očiach a úsmeve, v štedrej letnej moravskej krajine, v ilúzií spravodlivosti a dobráctva, v dávnom detstve a jeho nádejach - a v sladkom zabúdaní čakať, až príde kocúr...

Bavil ma celkový nápad, slovné hračky a mená, Kopeckého posadnuté herectvo, Hlinomazove ksichty a tvárička Olgy Schoberovej, ale inak šla celá táto klasika úplne mimo mňa. Oceňujem remeslo, trefné odkukanie westernových trademarkov aj nápaditú hru s filmovými trikmi, ale o zábave nemôže byť ani reči. Zopár krát som sa pousmial, väčšinou skôr z povinnosti, inak som to prezíval a dopozeral asi na 3-krát len s veľkým sebazaprením. Predpokladám, že v iných podobách, či už divadelnej, literárnej alebo animovanej, môže byť tento tvrdý limonádový kapitalista s dojčenským zadkom namiesto tváre skvelý zážitok, ale vo filme zvolené preštylizované afektované prežívanie každej vety pokazilo každý fór a otravné pesničky boli už vyslovene neznesiteľné, Ani galón zázračnej Kolaloky by nestačil, aby som to považoval za niektorý z vrcholov českej komédie!

Niet nad autistický humor a lásku! Skoro nehodnotiteľný program prinášajúci neuveriteľnú zmesku skutočných emócií na oboch stranách obrazovky - na rozdiel od drvivej väčšiny podobných formátov pre "normálnych". Je to zábavné, úprimné, úchylné, hlboké, ujeté a dojímavé súčasne - zrejme preto, že autisti sú autentickí - síce postihnutí, ale absolútne bez pretvárky a preto prirodzene, skoro až ideálne ľudskí.

Veľkolepý (a drahý) hororový opus na najdlhšiu noc v roku bol starostlivo vybratý ako predmet neskonalej túžby po chytrej a hlbokej filozofií hrôzy z fyzickej bolesti, Veľmi slušný Remake-Reboot-Sequel legendárneho HELLRAISERA, o ktorom som už ani neveril, že vznikne, vyčnieva po dvoch dekádach lacných fetišistických videoshitov nielen rozpočtom a filmárskou snahou, ale hlavne čo sa týka príbehu s jeho halucinačnými špliechancami nádherných detailov. Nie je to geniálne ako originál, nepôsobí to v rámci súčasnej tvorby nekompromisne ani vizionársky, ale je to hrozne poctivo prepracované, a krásne pracujúce s Barkerovými motívmi. V mnohom je nový PEKELNÍK poplatný súčasným trendom, hlavne čo sa týka "emocionálnej" ukecanosti vzťahových línií, zamrzí aj oplieskané a dnes už trápne "zradcovské" klišé a veľký rešpekt som necítil ani z príliš "krásnych", uhladených cenobitov. Beriem ale, že sú to umelci telesných tkanív, takže po zhodení tých lacných sado-maso oblečkov minulých dielov si môžu dovoliť vyzerať vo svojich vypreparovaných telesných kreáciach až metrosexuálne elegantne. A popritom tu mám v rámci možností spletitý príbeh a po poltucte lacných polystyrénových pokračovaní z pivnice ozajstnú veľkú výpravu s úchvatnou architektúrou, jemným umeleckým dizajnom a prekrásnymi rekvizitami. Ano, v tejto línií môžete znovu spustiť sériu pokračovaní! Veď ako vraví nový trans-bi-femi Pinhead: "Enough is a myth"!

Nie že by to Mucha a jeho dielo potrebovali... - a nie že by sa z puristického hľadiska nedalo čosi namietať proti, ehm, nazvime to napríklad: všeobecnému vkusu poplatnej bulvarizácií - ale ako sami tvorcovia naznačujú - nie je to umenie, je to show! A to show vskutku megalomanská, okatá, epická, vypiplaná a emocionálne aj dramaturgicky funkčná - napriek tomu, čo všetko splácala dohromady. Ako neskutočná multižánrová zábava a súčasne multimediálna reklama na interaktívnu výstavu je iMUCHA SHOW takým parádnym amalgámom všetkého starého i nového z posledného poldruha storočia populárnych umení, že v kombinácií s Muchovou nadčasovou genialitou som jej ani neskúsil odolávať. Hudba, tanec, spev, rap, divadlo, kino, maľba, fotografia, cirkus, komiks, laterna magika... snáď všetky umenia okrem sochy, je to jedna veľká audiovizuálna smršť a perfektná symbióza najmodernejšej digitálnej technológie, javiskovej techniky a tradičných umení, kde skoro až zamrzí, že sa v tej záplave nedá skutočne vychutnať ktorákoľvek, precízne vytvorená zložka... P.S. Naživo by mi asi uletel dekel.