Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Akčný
  • Krátkometrážny
  • Komédia
  • Dokumentárny

Denníček (3)

Spisovatelia

The Whole Wide World (96) - R. E. Howard

Rebel in the Rye (17), My Salinger Year (20) - J. D. Salinger

The Last Time I Commited Suicide (97), Neal Cassady (07), - Cassady - Heart Beat (80), Howl (10), On the Road (12) a Big Sur (13) + Kerouac

Polnoc v Paríži - Fitzgerald, Hemingway, Genius (16) - obaja + T. Wolfe, Papá Hemingway (2015) a EH. a Gelhornová, 

Last Call (02), Beloved Infidel (59), The Last of the Belles (76) FSF in Hollywood (74) - Fitzgerald, + Z:The Beginning of Everything (15) a Zelda (93)

Tolkien, Trumbo, Capote

Člověk proti skáze (89), Hovory s TGM - K. Čapek, Tajemství velikého vypravěče (71) - A. Dumas. st.

 

Slová, Spisovatelia

...

Je hodnotnejší autorský dokument od tradičného informatívneho ? Jediná jeho pridaná hodnota je umelecká. Ak sa ale na festivaloch oceňujú autorské dokumenty, dokueseje, mockumenty a všemožné dnešné hybridné žánre už sa ani ostentatívne nesnažiace o čiste informačnú, vzdelávaciu funkciu, je evidentné, že všeobecne sa umeleckej nadstavbe priznáva vyššia hodnota. Ak sa odstráni aspekt, že väčšina ostatných dokumentárnych filmov je vyrábaných pásovo celými tímami filmárov (ale zmenšuje to preto nejako ich hodnotu ?), dokazuje, to, že akoby nadradený je umelecký, emocionálny účin - čo je v zaujímavom rozpore s hodnotením hraných, fikčných filmov, u ktorých čiste pocitové, emocionálne hodnotenie býva okamžite napádané akoby sa jednalo o ktovieaký hriech. Čo mi má potom kto rozprávať do čiste emocionálneho prežívania ? Má sa dobrý dokument podľa akejsi zvrátenej logiky blížiť hranému filmu ?

Riešenie = autorský dokument neposkytuje predovšetkým informácie, ale skúsenosť.  Neukazuje iba niečo, ale umožní to prežiť. - čo však stále úplne neopodstatňuje neudeľovanie cien istému typu filmov...

...

Čím ďalej tým viac sa mi zdá, že ohodnocovanie filmov hviezdičkami brutálne splošťuje vnímanie i zážitok z umeleckého diela, keď sa človek pristihne, že od začiatku filmu húta nad tým, či je to skôr za 3 alebo za 4 namiesto toho, aby si všímal, čo sa mu na tom filme konkrétne páči a čo sa mu pozdáva menej... len preto, aby napokon prišiel krkolomnou úvahou k záveru, že to bolo tak na 3,78.. To už radšej staré dobré porovnávanie, proti ktorému som ešte nedávno protestoval, že bráni vnímaniu filmu ako osobitého, uceleného diela... hm, lenže to filmy, ktoré sú vôbec objektívne porovnateľné s inými, bývajú málokedy.