SeanLSD

"Putin bol rád, že si krajina, ktorú považuje za hlúpy vtip, zvolila klauna ako prezidenta." Nuž, niektorí klauni vedia byť pekne nepríjemní. Klaun totiž nie je šašo a zo služobníka národa sa stal vodca ľudu, či už sa to jeho odporcom páči alebo nie. Tento film je však príliš krátky a rýchly, aby stihol povedať o jednom z veľkých osobných príbehov našej doby čokoľvek viac, než len rýchly prehľad. Ale tak svet aj doba sú rýchle a príbehov v nich neúrekom. Za príbehmi je však aj realita - a tá Zelenského je nesmierne silná. Nech si cynici, hejteri a proruské geňá hovoria čo chcú, neurobia nič s tým, že sa Volodymyr Zelenskij stal symbolom Ukrajiny ako už dlho nikto a nič...

Neuveriteľný príbeh o tom, ako sa jeden stal z komika prezidentom je jedna vec, niečo úplne iné je, že sa mu to podarilo v krajine nielen s veľkými problémami, ale práve v dobe, kedy tie najväčšie stáli za rohom...  a tak sa chlapík ešte rýchlejšie presvedčil, že politika predsa len funguje inak než showbiznis. Už predtým videl, že problematickú vlasť nevylieči zo všetkých ťažkostí len tým, že skúsi hovoriť pravdu, že bude vtipkovať a obsadí vládu mladými odborníkmi bez politických skúseností. A tak sa mu rúcala jedna za druhou a hoci jeho popularita vydržala, jeho víťazná parlamentná strana Sluha národa spadla už po roku z preferencií. Nebola to strana v pravom slova zmysle, bol to jeho produkt - ktorý na rozdiel od neho nevydržal. A priepasť medzi realitou a fikciou sa začala roztvárať ešte viac. ___ Okrem iných tu zaznie aj zaujímavá myšlienka, že "Zelenskij prezidentom" bol projekt oligarchov, ktorí chceli poraziť Porošenka a jeho súčasťou - prípravou - bol aj samotný seriál SLUHA NÁRODA. Ako väčšina vecí to tu však iba zaznie a nepátra sa po potvrdení alebo vyvrátení ďalej. Ďalšou nevýhodou dokumentu je, že v ňom Zelenskij účinkuje len z archívnych záberov a že je rozhádzaný, nejde ani chronologicky ani systematicky. Už zmienená povrchnosť a náhodnosť - že autorka nejde do hĺbky v žiadnej téme, ktorú jej film nakusol (a že ich nie je málo) zamrzí. Zdá sa však, že ide o televíznu publicistiku - čo znamená málo peňazí, málo konexií a málo času. UKRAJINSKÝ SLUHA NÁRODA je tak predovšetkým portrétom pre tých, ktorí vôbec nevedia. Ale dnes už vie každý...

Rozporuplné prijatie ETERNALS nielen na týchto stránkach je nanajvýš zaujímavé sledovať. Už len preto, že sa striedajú hodnotenia skôr veľmi pozitívne s extrémne negatívnymi a toto zrejme najrozporuplnejšie hodnotenie filmu z marvelovského univerza láka na rozbor. Teda lákalo by, keby to nebolo viac-menej jasné... ___ Filmu vlastne škodí, že patrí do MCU - tak veľmi ho teraz potrebujú všetci porovnávať s ostatnými a zasadzovať do jedného sveta - na škodu jemu samotnému. Rozbehnutá 4. fáza MCU ukazuje snahu aspoň o trochu odlišný prístup - pravda, s rozličnými výsledkami. Máme tu príliš ázijský (SHANG-CHI), až prepálene parodický (THOR 4) aj skoro-hororový film (DR. STRANGE 2)... A čo s VEČNÝMI? Často počuť, že sú na Marvel až príliš artoví... Ale prosím vás, pustite to nejakému festivalovému divákovi a totálne vás vysmeje! Pre väčšinového konzumenta komiksov tam je možno zopár "ťažších" (v zmysle "iných") vecí, ale nie toľko, aby nezostalo stále dosť stopáže na tradičné efekty a dizajn a trblietavé kostýmy, bitky s príšerami, záchrany planét a vesmírov a extrémne jednoduché vysvetlenie extrémne zložitých dejov a javov. Mňa bavil ten prienik... nepovažujem ho za zvlášť výrazný, ale osviežujúci a uznal som scenár zaujímavým, aj v rámci možností originálnym, schopným aspoň ako-tak sa venovať veľkému množstvu postáv a udržiavať prehľadnosť a prepojenosť viacerých línií rozprávania. Najviac ma ale vlastne zaujímalo, ako sa k réžií komiksového trikového veľkofilmu dostane režisérka nezávislých sociálnych drám... Desaťročie nadvlády MCU vo filmovom priemysle sa nieslo v duchu vytvárania špecifického "žánru" zvaného "marvelovka", ktorý jeden miluje, druhému už lezie krkom a tretiemu nikdy nič nehovoril - a ktorý potreboval nie nutne výrazné autorské osobnosti ako skôr remeselne zručných režisérov, ktorí ho vytvorili. Áno, kedysi tu režíroval aj taký Kenneth Branagh.. - ale to je predsa len všestranný a skúsený režisér - lenže Chloe Zhao !?! Podľa toho, čo som naštudoval, sa však zdá, že práve ona dostala do filmu ľudskosť, zaujatosť postavami a dôraz na prostredie v podobe reálnych lokácií namiesto zeleného plátna, vďaka čomu sa z ETERNALS stala akási pocta ľudstvu a planéte Zemi. Osobne patrím k tým, ktorí veľmi nežijú týmito sfilmovanými omaľovánkami a preto im v tomto prípade vyhovuje samostatný príbeh, noví hrdinovia a osobitejšie uchopenie. Vlastne sa mi to páčilo veľmi - esteticky je to možno najkrajšia marvelovka vôbec - a to nielen v podobe nádherných kostýmov, artefaktov a vesmírnych svetelných efektov, ale aj rozmanitého, nedigitálneho prostredia planéty Zeme a rekonštrukcie historických scenérií (Babylon s visutými záhradami a aztécky Tenochtitlan!). Nakoniec sa ani nepotvrdila obava, že to bude iba taký dänikenovský mokrý sen v komiksových šatoch a práve v prípade VEČNÝCH (na rozdiel od mnohých iných) si myslím, že by bol vďaka rozmáchlosti tohoto námetu vhodnejší seriál, a nemuselo to napriek všetkej snahe o opak vyznieť predsalen trochu skratkovito - a teda aj prihlúplo.

Toto je jeden šialený film, nie že nie... o to viac, ako ide proti diváckemu a vlastne akémukoľvek očakávaniu... Problematický je v tom hlavne nesmierne brutálny úvod, ktorý odradí väčšinu „štandardnejších“ divákov a naopak navnadí tú špecifickú sortu, ktorá takéto beštiálne kúsky vyhľadáva – len preto, aby ich v druhej polovici absolútne zradil. BAD BATCH (distribučný názov odmietam) vlastne ale ani nie je pre divákov – je skôr pre autorku a takých, čo zaujímajú originálne vízie a / alebo umelecké vyjadrenie seba či svojho pohľadu na svet... lebo napriek začiatočnej šokujúcej surovosti ide skôr o metaforický obraz než žánrovku a poctivé spracovanie akejsi postapokalyptickej tematiky či atmosférickej mäsiarčiny. Hlavnou témou totiž nie je dystopia alebo nejaký alternatívny svet vyvrheľov, z ktorých sa stali namakaní kanibali alebo psychedelickí feťáci, a dokonca to nie je ani vegetariánska agitka, ako som si dosť dlho myslel, ale otázka telesnosti poňatá extrémne vyhroteným ženským pohľadom. Podobne ako spriaznené diela RAW či REVENGE je to v podstate o dospievaní a vyrovnávaní sa so svojou fyzičnosťou a s tým súvisiace osamostatňovanie, prekonávanie prekážok a hľadanie blízkeho, zabalené v pláštiku brutálneho thrilleru. BAD BATCH klame telom – tak ako mladé dievčatá, keď vystavujú na obdiv povrch, krásu svojich tiel a prehnanú starostlivosť o ne alebo naopak ostentatívny nezáujem o ich „údržbu“ až za hranice sebapoškodzovania – a skrývajú tým citlivé vnútro. Metaforika objektivizácie ženského tela ako "mäsa" a ponor do vnútra aj skrze psychedelické zážitky tu napokon ťažko preváži brilantne šokujúcu víziu akéhosi originálneho filmového sveta šialených vydedencov v rozhorúčenej pustatine. Hudobné a obrazové aranžmá je skvostné a bizarnému hereckému ansámblu to ide jedna radosť, ale niekedy by to skutočne mohlo trochu zrýchliť a niekedy to naozaj dosť drsne zaškrípe. Hlavne keď si dominujúci Jason Momoa hoci úsporne, ale predsa len "vyleje srdce" a vyrozpráva svoj príbeh. Mne však tento „púštny postapo-kanibalský krvák“ príde ako celok ďaleko uspokojivejší než podobne zavádzajúci, ale menej presvedčivý autorkin debut, budiaci podobne falošné zdania a prezentovaný ako „iránsky upírsky western“.

Aj som stihol porozmýšľať, čo by som si o tom podebatoval s Michaelom Crichtonom. Ale inak je tu všetko, čo v súčasnom blockbusteri má byť a všetkého nahusto... - ale aj navyše. A niečo aj ozaj zbytočne. Nechcem priamo povedať, že kvantita prebila kvalitu, ako sa to často záverom sérií stáva (stáva sa to vlastne už veľkej väčšine blockbusterov jedno ktorého dielu), ale ako celok ma to nechytilo tak ako predchádzajúce časti. Hoci scenár bol hádam zaujímavejší (aj keď téma zďaleka nevyužitá), Bayona v ZÁNIKU RÍŠE pracoval nápaditejšie so všetkými tými (dnes už) klišé. Herci ako kedy, návrat postáv z JURSKÉHO PARKU bol fajn, ale ich výkony a party boli striedavo príjemné, neutrálne až otravné. Mladšie postavy stále super, dievčatko dokonca mimoriadne. Dinosaury sú vždy oukej, ale tu predsa len žiadny nebol megavýrazný, hoci mali pekne urobené "svoje" scény (tu najviac vidno, ako kvantita dokáže zabíjať kúzlo, to je to hlavné riziko konzumu a presýtenosti), takže ich hravo predčil roj horiacich kobyliek. Ale aj ten vegetariánsky badass s dlhými pazúrmi potešil, doteraz som ani ako dinofil o jeho existencií netušil. Najlepšie, ale pre mňa málo rozvinuté (alebo len zobrazené), je tu rozvedenie sveta, v ktorom už ľudia bežne koexistujú s dinosaurami. Toho chcem viac a kľudne ďalší diel, kľudne seriál (lebo tu sme už vlastne v situácií série PLANÉTY OPÍC a sauri sú predsa miliónkrát zaujímavejší než nejakí opičáci). Takže zhrnutie tretieho JURSKÉHO SVETA: samotní ľudia ako kedy, samotné dinosaury dobré, hoci kvantita zabíja kvalitu, ale keď sa tieto dve entity stretávajú, potýkajú alebo sú len prosto spolu v zabere - v čom je vlastne čaro celého tohoto filmovo-literárneho univerza - teraz navyše v rámci NÁŠHO sveta, nie nášho zábavného parku alebo ich STRATENÉHO SVETA - v tom je to úplne top. Toho chcem viac. A prosím, nech žiadnemu mogulovi v záblesku závideniahodnej originality nenapadne skrížiť tento svet s tým z nového univerza KING KONG - GODZILLA...

Jediný komiksový film, na ktorý som sa tešil a Sam Raimi sľuboval nádej na osobitý, pre tohoto hrdinu ako stvorený, prístup namiesto štandardného blockbusterového remesla. Zostalo niekde na pol ceste.. nie špatnej ceste vesmírom šialenstva, ale ani nekompromisnej vízie.

Smutný, melancholický pornofilm, v ktorom je skoro ťažké nájsť sexuálnu scénu. Čo to znamená v tomto žánri? Že je artový.. ambiciózny.. nezávislý.. ? Alebo len ilustráciu faktu, že porno nič nerieši?

Silný príbeh z pozadia všetkých tých väčších či menších mafiánskych príbehov z originálnej, minimálne reflektovanej perspektívy puberťáčky, ktorá postupne zisťuje, o čom vlastne je blahobyt jej široko rozvetvenej rodiny... Tento uhol pohľadu ukazuje dianie v zákulisí, o ktorý sa stará málokto mimo sociálnych pracovníkov, dianie, aké sa mohlo odohrať (a pravdepodobne aj odohralo) v ľubovoľných časoch činnosti mafie, lebo súčasnosť tu rozoznáme vlastne iba vďaka prítomnosti smartfónov a elektronických cigariet. Taliani tieto drámy vedia alebo je za tým len moja slabosť pre nich, aj keď zbavených všetkého čara..? - Vadila mi však forma, ten permanentný detail, objektív nalepený na ksichte, čo je zvlášť v kine až obludné, keď namiesto vnímania okolitého prostredia môžem počítať chlpy či skúmať každý pór aktuálne zabratej postavy. Akoby ma fyzická blízkosť záberu mohla viac priblížiť k postavám samotným! A keď už sa kamera nepchá rovno do tváre protagonistu, nahrádza ju ten nešťastný zlozvyk zoomovania na temeno..  Scenáristicky by to tiež ešte chcelo vypilovať, nie nutne v rámci nedopovedanosti, ako skôr vhľadu alebo komplexnejších súvislostí, aj keď chápem zámer zotrvať v rovine osobnej a značne subjektívnej dokudrámy, kde si divák má sám dotvárať, domýšľať súvislosti – ktoré ostatne ani hlavná hrdinka do značnej miery nechápe, či už preto, že ich naozaj nevie alebo že ich z pozície svojho veku, situácie a postavenia ešte nedokáže zhodnotiť. S ťažkým zásahom vonkajších okolností do dospievania inak pracuje film podobne ako nedávna švajčiarsko-ukrajinská OLGA. Kým v nej šlo o výbušnú situáciu na Ukrajine v dobe Majdanu, CHIARA je rozhodne hodnotný príspevok k pretrvávajúcej problematike talianskeho organizovaného zločinu, citlivým presahom do toho, čo zostáva obvykle skryté či nepovšimnuté za príbehmi z novín a filmov.

Tom Cruise si buduje pomník. Nikdy ešte nebol taký nostalgický.

Parlapanidesovci pracujú s korpusom motívov zo starogréckych mýtov veľmi podobne a rovnako výborne ako v IMMORTALS, to znamená s úctou (usudzujúc podľa mena založenou zrejme na ich pôvode) si vyberajú prvky zo širokej ponuky tejto mytológie, aby vytvorili nový, hoci nijak originálny príbeh, zachovávajúc pritom hlavné črty a charakter tých dobre známych prastarých príbehov. K tomu úžasná výtvarná stránka, pre mňa ako nepozerača anime nádherný zážitok a stopáž, ktorá nestihne nudiť. Ja osobne si však zastavujem každý druhý záber a kochám sa v tých krajinách, tvoroch, kostýmoch, predmetoch a architektúre a cítim sa ako v nejakej úžasnej galérií. Byť to na mne, nechám tento tím spracovať celého Petišku aj so Zamarovským...