SeanLSD

Naši predkovia vedeli s mŕtvymi nažívať v mieri. To už, zdá sa, neplatí... Z toho počítača šla skutočná hrôza. A potom zase naozajstné kúzlo. Opäť opojná moc technológie. Keď dlho pozeráš do priepasti, začne priepasť pozerať do teba. Veľmi tiesnivá atmosféra, a potom to zvláštne prevracanie strán a nešťastne uponáhľaný záver. Ako deň predtým u dvojky rozcítený a dojatý, deň nato znepokojený a donútený rozmýšľať. ( PS: Technické nedostatky badateľné už aj pre mňa, atmosféra v poriadku, bohužiaľ logika zlyháva na celej čiare. Prečo vlastne mŕtvi už nevysávajú živých, ale niektorých predsa, to sa divák vôbec nedozvie. Hm, možno na hranici smrti funguje logika inakšie. Osobne mi uniklo aj to, vďaka čomu sa pulzujúci Adam vlastne znovu zhmotnil, a potom, vo výbuchu, zase naopak.)

Musí to byť intenzívny zážitok prechádzať sa v červenej burke svetom duchov... Spomínal som na VILLAGE, a potom nastala apokalypsa predvedená na rozpadávajúcej sa rodine s atmosférou i hudbou podobnou SILENT HILLU. Popol však nie je to jediné, čo ich spája. Neskutočná atmosféra, keď to Soisson vzal do vlastných rúk! Zmizli hnusné modré filtre a naivná zrozumiteľnosť remakovej jednotky, odrazu sme v polosvete, svete dvojitom, kde neexistuje šťastie, kde sú nešťastní všetci, živí i mŕtvi... pretože posmrtný život neposkytuje úľavu a pretože živí, aj keď sa nestanú korisťou, majú stále na očiach, čo ich čaká. Vracia skutočnú znepokojivosť bezbrehej prázdnote smrti. Nie síce majstrovský, ale neuveriteľne dojímavý film o bolesti tých, čo už nemôžu žiť... a zúfalstve mŕtvych zoči-voči ich desivému utrpeniu, ktorý záverečná scéna vyťahuje do nezabudnuteľnosti. Vždy som tušil, že to v Soissonovi bude. Tu je to. (Btw. Technické nedostatky, ktoré tu všetci komentujú, som si pohltený príbehom nevšimol. Nie som našťastie z tých, čo si bez dokonalých trikov nevedia užiť príbeh, i keď naopak, dokážem si často užiť aj výhradne iba ich.)

Tak ako v 50. rokoch, aj dnes filmy odrážajú strach z nových technológií, napriek tomu, že nie sú primárne, ba ani sekundárne považované za ohrozujúce. Kedysi som videl trailer na tento film a považoval som ho za totálny kaliber, vyvrcholenie celého radu filmových hororov, prevažne ázijskej produkcie, krajín rozvinutej technológie predbiehajúcej svet, kde budúcnosť je dneškom, ako logický dôsledok všetkých tých duchov dávno mŕtvych ľudí, čo na nás hľadia z plátna, vyliezajúcich z televízorov, zachytených na páskach, žijúcich v éteri a hovoriacich v telefónoch...( zatiaľ čo my sami v izbách oddelených stenami žijeme viac s nimi, než so živým okolím ) ... a ich inváziu do sveta živých... Cravena i Soissona mám rád, ale režisér to tak prasaco umŕtvil, doslova bez štipky nápadu, rytmu či napätia – v snahe napodobniť kontemplatívnosť KAIRA ? Asi to nebola náhoda, keďže, ako vidím, k ďalšej podobnej filmovej práci už sa nedostal... A to som si ešte spravil náladu! Jedno z najhorších sklamaní vôbec.

Čisté a priame. Potešilo ma. Čo tento rok neočakávane nepriniesla MALEFICENT, objavilo sa náhle tu, v dávno už bezozvyšku vymlátenej látke. Alebo nie ? Čo sa drakulovskej tematiky týka, naposledy tak potešil DRACULA 2000 a najbližšie snáď LAST VOYAGE OF DEMETER. Po troch stovkách najrozličnejších filmových projektov, v ktorých sa objavil, má tento pán ešte stále čo ukázať! Zážitkovo je ale toto históriou šmrncnuté karpatské fantasy ďaleko viac pokračovaniním súčasnej hollywoodskej rozprávkovosti temnejšieho európskeho strihu, ktorou ďalším rokom úspešne pokračuje línia od novej SNEHULIENKY cez LOVCOV ČARODEJNÍC až sem. O nejakej krvi, erotike, dejinách či horore však nemôže byť ani reči a utrápený, obetujúci sa krásavec Vlad tiež nemusel byť tak nepoškvrnene príkladným klaďasom...

Rozprávať by sa o tom dalo - a aj sa bude - dlho, lebo je to dokonale znepokojivá sonda pod povrch reality, na psychopatizmy a patológie čo sa tam skrývajú v životoch väčšiny populácie. Z tohoto pohľadu je STRATENÁ nebezpečne mnohoúrovňovou výpoveďou o spoločnosti (podobne ako FIGHT CLUB), ale z filmového hľadiska som sa nevedel zbaviť dojmu, že sa pozerám na do detailu prevedenú knihu a že prežívať to v nej (pravda v spojení s nejakým osobitým štýlom) by bolo asi ďaleko zaujímavejšie (presne na rozdiel od FIGHT CLUBU)... Na druhej strane by som sa k tej predlohe asi len tak nedostal, zrejme nikdy, takže ju pán Fincher prečítal namiesto mňa - a doslova prepísal do obrazu. Z nejakého dôvodu už od neho 15 rokov márne čakám dačo filmovejšie...

Očakával by som, že keď už sa niekto odváži natočiť film o obživnutom plyšákovi, ktorý nadáva ako dlaždič, netuším-ako šústa a húli-chlastá-fetuje, bude v tom aj niečo viac ako iba obživnutý plyšák, ktorý nadáva, šústa a fetuje. Keby sa to nieslo v duchu, forme a švihu kokainovej party s Flash Gordonom alebo bitky medzi tými dvoma, nepoviem pol slova, ale sledovať pritom bizarný milostný trojuholník ma akosi nebralo...

Nie že by to nebola dobrá komédia, nápad využiť Divoký Západ taký, aký skutočne bol, špinavý, krvavý a drsný v humornej rovine človeka, ktorý si to s nadhľadom súčasníka uvedomuje ( hoci to nemuselo byť všetko tak doslovné ), je skvelý, ale jeho obscénny, fekálny a halucinogénny veľmi priamočiary humor je až príliš súčasný. Hoci množstvo týchto gagov prevyšujú tie skutočne dobré a nápadité, celkový obraz Divokého Západu zostáva vlastne veľmi konvenčný a zápletka až príliš tradičná. Teraz je otázka, či všetko to klišé, ktoré tam napokon zostalo, bolo volené dobre, pretože pri zachovaní veľmi klasickej štruktúry bol obraz demýtizovaný a prudké kontrasty zaujímavé, alebo to nazvem proste nedotiahnutým a ottrocky podliehajúcim šablóne, ktorú vlastne absolútne neironizuje, na rozdiel od okolia. Ale Charlize Theron zamachrovala na plné gule.

Hodnotenie nerozhodné. Páčilo sa mi to, ale hej, hlavne začiatok, ten bohovsky nabudí. Tak trochu ako Goldingov Pán múch, izolované miesto, tajomstvo, zvedavosť, napätie, BLUDISKO (jedna z najfascinujúcejších vecí na svete, dlhé roky som ich kreslil všade, pokryl som zložitým labyrintom každý papier na svete). Drsné, priame, žiadni hezouni, žiadne ženské, ktoré by to mohli kaziť do romantiky. Chcel som, aby toho bolo viac, aby to šlo ešte dlhšie a ešte pomalšie, a nech sa Thomasova výnimočnosť prejaví najskôr iba tak, že vytiahne Albyho zvnútra.. - dovnútra. Chvíľu som si dokonca myslel, že to bude art, čisté pohrávanie s očakávaním diváka, že ho v tom bludisku proste odpravia, a zrazu pristane klietka, a je tu ďalší zelenáč! Ale houby. Thomas je macher, evidentne "vyvolený", tak ako je obvyklé. Prečo, ťažko povedať. Aj vtedy ma to však ešte bavilo. Stále v hlavnej roli oni - parta chalanov vytvárajúca spoločenstvo a bludisko + jeho obyvatelia. Potom ale prišlo dievča, všelijaké konštrukcie a nezaujímavé pozadie, a postupne to strácalo, resp. nezískavalo zmysel, hlavne konanie "tvorcov". A zrazu už to nie je dačo inteligentné o labyrintoch a takmer-tvorbe civilizácie, ale ťažkotonážna teen-postapo cieľovka. No, ja by som sa uspokojil s tým bludiskom... PS: Možno film iba plní svoju funkciu v tom, že ma normálne donúti prečítať si predlohu (1 zo 4-dielnej série), aby som zistil, či pohnútky v pozadí dávajú väčší zmysel...

K poľskému filmu sa dostanem vždy iba náhodou, síce sa mu nevyhýbam, ale nijako ich ani nevyhľadávam... - a takmer vždy je to mimoriadne silný zážitok, či už emocionálne alebo intelektuálne. Porovnávať KONŠTANTU s tým, čo sa v tej dobe točilo u nás by bolo absurdné, ale aj v globále sa mi zdá, že filmové diela našich severných susedov sú tak veľmi iné, svieže, kvalitné, mimo pózerstva a pokrytectva, tak akosi.. dospelé. Zdá sa mi až neuveriteľné, že takýto film mohol vzniknúť za totality vo východnom bloku... ale jasne to dokazuje, že skutočnosť reálneho socializmu bola neskonale pestrejšia, než si dnes vo svojej pokračujúcej obmedzenosti myslíme. Ostatne - ohľadom morálky sa so zmenou ekonomického systému a príchodom "slobody" zas tak mnoho nezmenilo...

Tak toto sa len tak nevidí. Tematicky neskutočne tradičné, až prisprostlé Béčko, vytvorené so smrteľne vážnou tvárou a takým tým "ľudským teplom"... V podstate komiksové dobrodružstvo zasadené do kulís melancholickej obyčajnosti. S charakterovým herectvom Denzela Washingtona a neohroziteľným zúčtovaním jeho postavy neskutočná kombinácia, hlavne keď som bol úplne neinformovaný a na začiatku na tú hru "o čo vlastne pôjde" skočil.( Pre mňa iba ďalšie potvrdenie toho, že nevedieť o filme dopredu nič ďaleko zvyšuje divácky zážitok. ) Akoby nepriznané pokračovanie MUŽA V OHNI, ale v ďaleko absurdnejších rozmeroch. ( Kto by pred 10 rokmi tomuto charizmatikovi hádal, že sa stane takmer výlučne akčným hrdinom ? ) A hrozne by ma zaujímalo vidieť, ako sa na týchto filmoch zabávajú tí skutoční ruskí mafiáni, ktorí nikdy na žiadneho temného pomstiteľa nenarazili... A že či som sa bavil? - rozhodne!