SeanLSD

Je to sympatické, celý ten počin aj hlavný hrdina a jeho snaženie, ale na celovečernú stopáž a 3-ročný časozber mi tam toho prišlo zúfalo málo. Či už je to problém výberu alebo réžie počas celého trvania projektu, vo výsledku je ten film zdĺhavý, opakujúci sa a bez nejakých výraznejších presahov či zaujímavých informácií.  Biednu sociálnu realitu zo sídliska na periférií poznám dobre aj sám, takže ma zaujíma čo som sa z neho dozvedel... - Že z 1300 baníkov, čo prišli o prácu po zavretí dolu Paskov, sa štyria prihlásili na rekvalifikačný programátorský kurz - a z troch sa aj stali programátori. Dosť málo na hodinu a pol života....

Akosi mi nebolo jasné, v čom okrem minimálneho strihu spočívala réžia tohoto filmu, keď kameru nesie celý čas protagonista a celý film sa odohráva v prostredí, do ktorého "režisér" ani nevkročil a ani svojho hrdinu, akciu či spôsob snímania na diaľku neriadil. Dosť zvláštne poňatie réžie... Inak je film vyslovene a kompletne o atmosfére dolu, informácie v ňom sa obmedzujú na titulok pred filmom a po ňom (dozvedel som sa, že za necelý posledný deň fárania sa v Paskove vyťažilo 138 ton uhlia) a ja som si vďaka nemu hlavne spomenul na časy v ropnej nádrži, kde sa tiež údajne nemohlo natáčať bez povolenia a zdĺhavej byrokracie... Napriek tomu som odtiaľ nejaké spomienkové zábery prepašoval. Sám.

Ďaleko zábavnejšie ako prvá časť, keďže sa to už toľko neserie okolo rodinných pút a namiesto statického prostredia farmy prichádza ozajstné putovanie a objavovanie postapokalyptického sveta. Navyše so zosilovačom a brokovnicou je to zápolenie predsalen zábavnejšie ako s tichým našľapovaním a vyplašenými očami. Najprv sa zdalo, že chcem radšej prequel ako pokračovanie, ale napokon to bolo dostatočne výživné a paralelné prestrihávanie napínavých sekvencií po väčšinu filmu je vyslovene virtuózne! Na rozdiel od prvej časti som sa nenudil ani chvíľu.

Horor zo sveta, v ktorom všetci chrápajúci a hlasno prdiaci už pred časom vymreli, sa síce tvári dosť sofistikovane a skoro až artovo, ale v skutočnosti nedáva až tak veľa zmyslu a svojim rodinným zameraním tak trochu aj nudí. Keby sa s tým aspoň zaujímavejšie hral... Rozdielom v intenzitách zvukov sa však nevenuje pozornosť, hrdinovia sa nepokúšajú vytvoriť zvukotesné priestory alebo trvalú ruchovú stenu, prípadne sa presťahovať k vodopádom a ešte im príde ako dobrý nápad zariadiť si v tomto svete malý vreštiaci uzlíček. No neviem - moc som sa nebál ani nebavil, keď to mám povedať takto primitívne. Ale je to zase pekne natočené, má to pekné zábery aj prostredie teplej jesennej prírody, peknú Emily a naozaj pekné príšery, takže nebudem trucovať...

Dal som si PRÍPITOK v jediný triezvy deň svojho alkoholického behu na dlhú trať a zasiahol ma z opačného konca - z pozície toho, prečo som sa na tento beh dal. Okrem toho, že je to výstižný popis rodinne-spoločenských klišé, je to aj dobrá sonda do duše nesmelého jedinca, ktorá vo svojom emocionálnom vyznení tak rýchlo preskakuje medzi totálnym rozčarovaním zo života a vzťahov a náhle vzplanuvšími nádejami na opätovné získanie pocitu zmyslu a naplnenia  z nich, že som normálne s napätím očakával, s ktorou z nich docvála PRÍPITOK do cieľa.

V tejto chvíli ten najvhodnejší film pre človeka, ktorý sa volá Martin, nedávno mu ponúkli vyučovanie dejepisu na škole a práve sa chystá na úmorný aj rozkošnícky chlastací maratón v záujme dosiahnutia svojich dlhodobých predsavzatí. Bez chlastu to proste nepôjde!

Veľmi svojské dielo, ktoré neprekvapivo nie je o krave, ale o priateľstve. Pozoruhodné historické zasadenie do pionierskych časov osídľovania Ameriky a poctivý realizmus s dôrazom na detailné vyobrazenie každodennosti.

Ako človek, ktorý sa z neochoty podriaďovať mainstreamu nedávno opäť presťahoval do auta, som bol na tento film hodne zvedavý. Zistil som však, že okrem zdanlivého vonkajšieho rámcovania so mnou nemá mnoho spoločného. KRAJINA NOMÁDOV, remeselne solídna a vo vyznení krehká festivalovka so silným sociálnym podtextom, totiž nie je veľmi lákavým obrazom nomádskeho života "always on the road", ako si ho obvykle predstavujeme my, čo ešte mladí a zdraví túžime po cestovaní a dobrodružstve. Pre väčšinu hrdinov toho filmu (a knihy), čo sa dali na takýto život, je to totiž často skôr nutnosť, jeden z mála možných únikov zo spodku zdieračského kapitalistického svinstva, z núdze cnosť, zastieraná rečnením o slobode. Ale táto sloboda je až nepríjemne často do tejto svojej podoby vynútená. Zima a problémy s exkrementami sú jedna vec, ale samota a smútok dokážu byť pri takejto existencií naozaj zdrvujúce, aj keď máte všade nitky k voľnomyšlienkárskej komunite a na každom kroku či kilometri stretávate podobne zmýšľajúcich, nezávislých (alebo neprispôsobivých) jedincov. Dobre to poznám aj sám, a to ani nemusím žiť na odvrátenej strane amerického sna. Stačí aj odvrátená strana mojich vlastných predstáv o peknom živote. Ale popri nich sú tu tie návaly pocitu slobody, keď naštartujete motor (a on naozaj naskočí), keď zaparkujete na krásnom mieste, kedy a kde sa vám zachce alebo nemusíte zaplatiť nájom, čas na intenzívnejšie preciťovanie sveta a života a okúzlenie, ktoré zas a znova prichádza z veľkolepej prírody - a to za to stojí. Inak platí, že charakter hlavnej hrdinky, ktorú Frances McDormandová ani nemusela moc hrať, je omnoho zložitejší a nepostihnuteľnejší než realizmus blížiaci sa dokumentu a sociálna angažovanosť, ktorá sa filmom tiahne a kvôli ktorej je v Amerike asi taký vychytený.

Toto poľudšťovanie dovtedy výhradne negatívnych postáv, stvorených ako stelesnenie zla len a len k tomu, aby boli nenávidené, má svoje úskalia. Vedieť sa s nimi vysporiadať je výzva pre schopných scenáristov s nápadmi. V prípade CRUELLY mali dostatočne široký priestor pre improvizáciu, keďže, pokiaľ je mi známe, o tejto pani vieme len to, že je zlá a chce kožuch zo 101 dalmatínov. Prečo teda to zasadenie do 70-tych rokov ?, napadlo mi. Žeby inšpirácia JOKEROM, záľuba vo vizuálnom harašení tej dekády alebo odkazovanie na čosi hlbšieho v kultúrnom podhubí americkej spoločnosti? Každopádne Disney prekvapil po viacerých stránkach neuveriteľne kvalitným filmom, ktorý sa vyslovene vyžíva v nápaditých výtvarných konceptoch a bola by hanba, keby nedostal Oscary či iné ceny minimálne za kostýmy a výpravu, keď už je celý ten film vlastne o nich, že ? Som v pokušení napísať, že je to najlepší kinofilm minimálne za pol roka, a rozhodne nie iba preto, že tých 6 mesiacov boli kiná zatvorené... a ani zďaleka to nie je pre deti. Je to taká temná psychologická rozprávka o móde, čo ju už samo osebe robí dostatočne vyčnievajúcou a originálnou. Obe Emmy tu excelujú v grimasoidnom ksichtení sa, ktoré ich skutočne približuje animovaným postavičkám a páni im viac než zdatne sekundujú.

Perfektne nestranný dokument o zdanlivo marginálnej téme, pre väčšinu ľudí zaujímavosť z regiónu, pre domácich kolbište s rastúcim významom aj vášňami, ktorá však za hranicami okresu rýchlo stráca pálčivosť. Problematika je tu zobrazená prehľadne a v lokálnych súvislostiach. Jednotlivé strany sú predstavené a konfrontované vzácne vyrovnaným neutrálnym prístupom. Poctivý dokumentárny časozber ukazuje vývoj od lokálneho problému, zaujímavosti, rarity k vyhroteniu na zákonodarnej úrovni. Obidve strany sú rovnako zapálené a argumentačne schopné, mimo tohoto problému sú pritom ich členovia navzájom známi a susedia z malej komunity na Broumovsku. Čo môže naopak chýbať, je akýsi dokumentaristov osobný vklad, neprítomnosť širšieho kontextu, kde chýbajú názory odborníkov, širšie európske súvislosti, ktoré sa pritom zmieňujú, "tvrdé" fakty a čísla alebo aj že poriadne nevysvetlili tú argumentáciu o súvislosti medzi prítomnosťou vlka, teda vyššou biodiverzitou a zadržiavaním vody v krajine.