SeanLSD

Rozmýšľal som, ako veľmi vadí, že som nevidel posledných cca 15 filmov marveláckej kinonovely a či sa mi na ČIERNU VDOVU vôbec chce pozerať. Nakoniec nevadilo. - ale aj tak je to jaksi rovnaké ako tie filmy, čo som videl pred x rokmi. A mám ktovieprečo podozrenie, že tých 15 vynechaných bude podobných...

Závidím Paulovi to číre chlapčenské nadšenie, čo pretrváva už 30 rokov.

Ďalšou a ďalšou sériou sa Hank s rodinou a s nimi celé CALIFORNICATION iba nezmyselne cyklí a devalvuje a divák nadšený prvou sériou sa postupne musí zmieriť s tým, že sa zvrhol na niečo iné, ako to, čo ho spočiatku zaujalo. Štvrtá séria síce ponúka skutočnú drámu v súvislosti s obvinením zo zneužitia a zaujímavé prostredie Hollywoodu, ale šanca nie je príliš využitá, a hoci by sme sa s hlavnou postavou mali ocitnúť na úplnom dne, v skutočnosti pokračuje všetko vo vyjazdených koľajach. A Hank Moody, napriek tomu, že konečne zase niečo napíše, už definitívne nie je sympatickým spisovateľom v kríze, ale chronickým prúserárom a kurevníkom, ktorému to, čo ide (teda písanie, zvádzanie a sex), ide automaticky a všetko ostatné konštantne a flegmaticky posiera. Plejáda excentrických figúrok aj starých známych, ktoré mu sekundujú, je síce zábavná, ale prudké striedanie a nevyrovnanosť výborných, priemerných aj vyslovene trápnych momentov robia už iba konzum z pôvodne milovanej záležitosti.

Je to sympatické, celý ten počin aj hlavný hrdina a jeho snaženie, ale na celovečernú stopáž a 3-ročný časozber mi tam toho prišlo zúfalo málo. Či už je to problém výberu alebo réžie počas celého trvania projektu, vo výsledku je ten film zdĺhavý, opakujúci sa a bez nejakých výraznejších presahov či zaujímavých informácií.  Biednu sociálnu realitu zo sídliska na periférií poznám dobre aj sám, takže ma zaujíma čo som sa z neho dozvedel... - Že z 1300 baníkov, čo prišli o prácu po zavretí dolu Paskov, sa štyria prihlásili na rekvalifikačný programátorský kurz - a z troch sa aj stali programátori. Dosť málo na hodinu a pol života....

Akosi mi nebolo jasné, v čom okrem minimálneho strihu spočívala réžia tohoto filmu, keď kameru nesie celý čas protagonista a celý film sa odohráva v prostredí, do ktorého "režisér" ani nevkročil a ani svojho hrdinu, akciu či spôsob snímania na diaľku neriadil. Dosť zvláštne poňatie réžie... Inak je film vyslovene a kompletne o atmosfére dolu, informácie v ňom sa obmedzujú na titulok pred filmom a po ňom (dozvedel som sa, že za necelý posledný deň fárania sa v Paskove vyťažilo 138 ton uhlia) a ja som si vďaka nemu hlavne spomenul na časy v ropnej nádrži, kde sa tiež údajne nemohlo natáčať bez povolenia a zdĺhavej byrokracie... Napriek tomu som odtiaľ nejaké spomienkové zábery prepašoval. Sám.

Ďaleko zábavnejšie ako prvá časť, keďže sa to už toľko neserie okolo rodinných pút a namiesto statického prostredia farmy prichádza ozajstné putovanie a objavovanie postapokalyptického sveta. Navyše so zosilovačom a brokovnicou je to zápolenie predsalen zábavnejšie ako s tichým našľapovaním a vyplašenými očami. Najprv sa zdalo, že chcem radšej prequel ako pokračovanie, ale napokon to bolo dostatočne výživné a paralelné prestrihávanie napínavých sekvencií po väčšinu filmu je vyslovene virtuózne! Na rozdiel od prvej časti som sa nenudil ani chvíľu.

Horor zo sveta, v ktorom všetci chrápajúci a hlasno prdiaci už pred časom vymreli, sa síce tvári dosť sofistikovane a skoro až artovo, ale v skutočnosti nedáva až tak veľa zmyslu a svojim rodinným zameraním tak trochu aj nudí. Keby sa s tým aspoň zaujímavejšie hral... Rozdielom v intenzitách zvukov sa však nevenuje pozornosť, hrdinovia sa nepokúšajú vytvoriť zvukotesné priestory alebo trvalú ruchovú stenu, prípadne sa presťahovať k vodopádom a ešte im príde ako dobrý nápad zariadiť si v tomto svete malý vreštiaci uzlíček. No neviem - moc som sa nebál ani nebavil, keď to mám povedať takto primitívne. Ale je to zase pekne natočené, má to pekné zábery aj prostredie teplej jesennej prírody, peknú Emily a naozaj pekné príšery, takže nebudem trucovať...

Dal som si PRÍPITOK v jediný triezvy deň svojho alkoholického behu na dlhú trať a zasiahol ma z opačného konca - z pozície toho, prečo som sa na tento beh dal. Okrem toho, že je to výstižný popis rodinne-spoločenských klišé, je to aj dobrá sonda do duše nesmelého jedinca, ktorá vo svojom emocionálnom vyznení tak rýchlo preskakuje medzi totálnym rozčarovaním zo života a vzťahov a náhle vzplanuvšími nádejami na opätovné získanie pocitu zmyslu a naplnenia  z nich, že som normálne s napätím očakával, s ktorou z nich docvála PRÍPITOK do cieľa.

V tejto chvíli ten najvhodnejší film pre človeka, ktorý sa volá Martin, nedávno mu ponúkli vyučovanie dejepisu na škole a práve sa chystá na úmorný aj rozkošnícky chlastací maratón v záujme dosiahnutia svojich dlhodobých predsavzatí. Bez chlastu to proste nepôjde!

Veľmi svojské dielo, ktoré neprekvapivo nie je o krave, ale o priateľstve. Pozoruhodné historické zasadenie do pionierskych časov osídľovania Ameriky a poctivý realizmus s dôrazom na detailné vyobrazenie každodennosti.