SeanLSD

Ja som sa nehanbil dať jednotke plnú päťku. Ani som sa nehanbil dať si na dvere Dianin plagát. A ani sa nebudem hanbiť dať skoro päť aj dvojke (Hoci mi tam toľko vecí chýbalo). Pretože tá spočiatku úplne pritrúbla rozprávková zápletka je dovedená do dôsledkov s až filozofickou dôslednosťou (Pravda, mohla byť využitá ďaleko nápaditejšie). A pritom je to naozaj veľmi, ale veľmi dievčenský film... - starosvetsky dievčenský, romanticky morálny a sentimentálny. Predstavoval som si ho úplne inak, diskotékovo a krikľavo 80´s, a zostal som sklamaný (Akú šarapatu dokáže v očakávaní vzbudiť hudobná dramaturgia traileru?!)... Ale jeho prekvapivosť - relatívne pomalé celkové tempo, dôrazy na city a pocity a ešte väčšia jemnosť a ženskosť než v prvom filme - postupne prekonávali moju nabudenú videoklipovú predstavivosť - až ma načisto premohli. Samozrejme. Ja už som taký. Ale zároveň je to dôkaz, že je to dobrý film. (S ktorého prístupom musí mať súčasné vynervované a cynické publikum dosť problém, zvlášť ak mu navyše nie je vystavené v kine, ale doma.)  Mne sa páči, že sa WW84 nebojí vyjsť do sveta tak protiprúdovo, s takouto až zádumčivo vážnou, romanticky naivnou a filozoficko-rozprávkovou tvárou. Za osobitnú zmienku stojí až šokujúca cudnosť  a sústredenie na melancholické trúchlenie nad stratenou láskou, ktoré sú v takom kontraste s výzorom a kostýmom Wonder Woman aj náladou 80. rokov, ako sme zvyknutí, že je v hollywoodskom filme obvykle prezentovaná. Nuž, máme tu mocné ženské hnutie v plnej kráse. (Tomu zodpovedá aj celková neakčnosť filmu a neveľká spektakulárnosť akčných scén, predovšetkým v pomere k tomu, čo je štandardom v súčasnom komiksovom veľkofilme.) A v tej súvislosti sa mi nedá nezmieniť aj o hlavnej predstaviteľke. Gal Gadot síce nie je bohvieaká herečka, ale magnetizujúca je neuveriteľným spôsobom. Melanchólia jej postavy robí jej krásu ešte nedostupnejšou ako jej polobožstvo,  no keď sa usmeje, prežiari celé plátno takou ľudskou dobrotivosťou, až jedného napadne, že ju naozaj museli zoslať z nebies, aby zosobnila túto postavu. A osobná poznámka na záver... – čo mi ten film dobre pripomína. Že keď vstanem do krásneho májového rána, nemusí byť jediná vec na ktorú pomyslím smútok, že som v posteli sám. Veď na svete je toho toľko...

Ach jaj, tieto nešťastné bayovské remaky! Nehovorím o tom, že NOČNÁ MORA V ELM STREET rozhodne nebol jeden z tých filmov, ktoré by potrebovali remake ( Nie je vôbec starý (to by som musel byť starý aj ja) a dodnes spoľahlivo funguje.) Hovorím o tom, že ich zverili kdejakým babrákom z videoklipového priemyslu, ktorí vedia postaviť hercov na pľac a dobre nasvietiť scénu, ale to je tak všetko. Vôbec nevadilo, že mi tento film 10 rokov unikal. Všetko je tu zle. A legendárny príbeh navyše podaný tak nešikovne, ako sa len dá. Normálne som pri tom zaspával (aspoň to ma priblížilo hrdinom!)! Jediné uznanie za tú hroznú predstavu 6 minút života mozgu po tom, čo prestane biť srdce a myšlienku nepozorovateľných mikrospánkov, ktoré umožňujú Kruegerovi prebleskovať aj v zdanlivo bdelej realite. Chápem predstavu urobiť z neho odpudivú obludu, ktorá toho veľa nenakecá, ale prečo ho museli osekať doslova o všetko, čo bolo na ňom zaujímavé?! Čo ale nechápem vôbec je, že v dobe tých najbrutálnejších hororov nemali odvahu ani len tie Freddyho obrázky nám ukázať...o miere brutality alebo zaujímavého snového sveta ani nehovoriac. Ani náznak atmosféry alebo strachu! Všetko je tu tak nesmierne šedé, sterilné a nevýrazné, že mi to neberie hlava. Ak niekto, povedzme z mladších divákov, nepozná pôvodnú sériu, nemôže na základe tohoto pochopiť, prečo je NOČNÁ MORA kultom a legendou. Za takúto katastrofálnu neúctu k látke si tvorcovia zaslúžia jedine príjemný nocľah s Fredom Kruegerom.

Výnimočne kontaktný film a mimoriadne autentický zážitok, ktorý pracuje s osvedčeným aj ošúchaným príbehom, ale práve vďaka svojej forme ním dosahujje výnimočného efektu. Pravdaže, ak nie ste mudrlanti, ktorí si dopredu prečítali obsah a / alebo pozreli trailer... pretože potom nesledujete v prvom rade filmovú formu a nevymýšľate argumenty o tom, ako je využitá, ale veziete sa s Victoriou jednou zdanlivo obyčajnou nocou, akoby ste sami vyrazili v noci z klubu s nejakými novými náhodnými známymi ... Finta je v tom, že tušíte, že sa niečo stane, pretože prečo by inak o tom natáčali film, ale súčasne aj rozmýšľate, že možno nie, veď je to predsa evidentne nekomerčný umelecký film, a vzniká tým veľmi zaujímavé napätie (ostatne ako u mnohých filmov, ktorými sa necháte unášať bez toho, aby ste o nich čokoľvek vedeli). Každopádne svoju One Night in Berlin si asi predstavujete trochu inak... Ja rozhodne!

Odzbrojujúca dokonalosť filmovej formy tohoto diela, v ktorom je vyslovene perfektná každá jedna zložka filmovej práce, mi bráni analyzovať tento film hlbšie psychologicky. Nabudúce.

Mohol to byť parádny príbeh... - už sa to tam črtalo. Škoda, že zostalo len na pol ceste... a hodnotiť túto sériu po dieloch nemá zmysel, keďže ide o prepojený príbeh.

No keď už došlo na bitku, tak to šlo. Žiadna revolúcia, ale ani žiadna hanba. Niekto by mohol povedať, že o to predsa hlavne v takomto filme ide. Akože hej.. ale čo to potom zaváži, keď všetko ostatné je také nejaké.. nijaké? Nemastná-neslaná hudba, nič moc scenár ani výprava, nulová atmosféra, postavy bez charizmy. Bijú sa dobre, ale stačí to na celovečerný film? Ja som veľký fanúšik MK, ale som divák, nie hráč. A preto je pre mňa všetko vyššie spomenuté rovnako dôležité. Neviem kto je Simon McQuoid, nemyslím si, že je neschopný, ale na Andersonov film sa nechytá. Ani na seriál. A dokonca ani na najhoršie z Tancharoenových videí... Cit pre rytmus, výrazné tempo, osobitý štýl, špecifická choreografia, krásny detail, pôsobivá atmosféra, charizmatické herectvo, pocit tajomna... - to všetko všetci jeho predchodcovia mali a tu (až na chvíľkové náznaky a výnimky) chýba.

Pri prezeraní bulváru som narazil na informáciu, že je nová megatrapná reality-show s ľuďmi, čo sa "stali známymi" na niečom, o čom som pred takým mesiacom ešte ani nevedel, že existuje - a pravdaže som musel ísť okamžite do toho. Nebudem sa tváriť, že som sa chvíľu nebavil... - počítaním sekúnd, počas ktorých by som sa necítil trápne. Ale potom už to bola len priemerná nuda... proste nejaké viac či menej sympatické decká sa rozprávajú v baráku. ____ Ako môžem hodnotiť inak ? Aká je hodnota tohoto programu ? Aká je hodnota toho, čo títo ľudia robia ? ČO vlastne robia ? TOTO ? A TikTok ? What ? Prečo to niekoho baví sledovať ? KTO ich sleduje ? Mno, minimálne sa zdá byť istým, že uživateľia ČSFD to nebudú... ___ Slovo, ktoré celý tento vesmír najlepšie vystihuje, je NiČoTnOsŤ.

Jejda, to vyzeralo skoro ako remake Morelovho BEZ SÚCITU, kde vymenili Paríž za Madrid a jedného plešatca z PULP FICTION za druhého. Plus nejaký mlaďas, ktorý dostáva v starej dobrej Európe poriadne zabrať - nielen od tých najbližších, ktorí nie sú tými, za ktorých sa vydávajú, ale aj od agentov, teroristov, policajtov,, no proste každého... No Mechri s tým síce veľmi nezamechril, ale asi že sa držal viac pri zemi, bolo to ďaleko pútavejšie než Morelov hollywoodsky pokus.

Ian McEwan feeling a úžasná Saoirse Ronan vo filme opäť zaujímavo režírujúceho Macdonalda, so zvláštnou atmosférou, ktorý sa mi akosi podozrivo nedostal pod kožu.

Bravúrne a čisté dobrodružstvo s atmosférou, o niekoľko tried lepšie ako Jacksonov pompézny blábol a v porovnaní s tými neskoršími prekombinovanými (a čím ďalej tým horšie natočenými) hovnami hotový zlatý fond kinematografie.