Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Horor
  • Akčný
  • Komédia
  • Sci-Fi

Recenzie (145)

plagát

They/Them (2022) 

Ani horor nie je výnimka. Aj náš obľúbený žáner reflektuje spoločenské témy. Najšikovnejšie to robí Jordan Peele, ktorý vkusne a trefne vnáša do svojich filmov sociálne problémy a rasizmus. Minulý rok prišiel fakt skvostný bodyhoror TITAN, kde sú LGBTI témy podané metaforicky a pritom triafajú do stredu terča. Tento rok prišiel slasher THEY/THEM. Ako to dopadlo? Partia mladých ľudí prichádza do konverzného tábora pre LGBTI ľudí, ktorý vedie Kevin Bacon. Počas úvodnej reči im povie, aby sa cítili príjemne, nikto sa ich nebude snažiť “preorientovať”, iba sa budú o tom rozprávať. Väčšia mladých ľudí tam prišla po donútení a tušia, že to nebude celkom tak. Popritom v tábore číha maskovaný vrah a obete pribúdajú.  Rovno zodpoviem otázku z úvodu. Nedopadlo to dobre. Prvýkrát sa stalo, že mi vo filme vadila práve tá hororová tvár. Slasher tam bol akosi navyše, násilne vsunutý, bez zmyslu, atmosféry či gradácie príbehu. Dokonca si myslím, že bez neho by bol film lepší.  Keď si odmyslíme slasherovú líniu, máme tu thriller o “brainwashing” tábore, ktorý by mohol fungovať. Mohol. Lenže to by sa museli viacej venovať postavám, nájsť lepších hercov, budovať postupne napätie a dať tomu trochu aj zmysel. Film vo svojej podstate vôbec nefunguje. Jediný, kto ťahá film aspoň do “podpriemerných” vôd, je Kevin Bacon. Slizký, zradný a démonský. Jednoducho skvelo zahratá záporná postava. Škoda, že o zvyšku sa to nedá povedať. THEY/THEM prišiel so skvelým nápadom o tábore, kde sa snažia gumovať mladým LGBTI ľuďom mozog a preorientovať ich na „správnu“ cestu, no film vo výsledku zlyháva. Hororová časť príbehu je nefunkčná a doslova nasilu vložená, postavy plytké a jediný, kto zachraňuje situáciu je slizký Kevin Bacon. Tento film robí viac škody ako úžitku.

plagát

Barbar (2022) 

Rada na začiatok; nezisťujte si o filme nič. Ale, že vôbec. Spoiler vám môže ľahko pokaziť zážitok. Prezradím len základný dej. Dievča si prenajme cez Airbnb dom v zapadákove v Detroite, no zistí, že ten istý byt si už prenajal už niekto iný. Ostane tam s ním alebo nie? Kde nastala chyba?   Film by sa dal rozdeliť na tri časti. Prvá je riadne znepokojivá, atmosferická, strašidelná a echt napätá. Luxusný hororový zážitok. Na plný počet bodov. Druhá naberie zábavný tón, nie kvôli deju, ale postave, ktorá vkročí do filmu (plus pridá #metoo myšlienku) a tretia, záverečná, časť je drsná a nebojí sa ani prejsť do gore.   Ústredný námet nie je nový, vychádza zo starých filmov (70s/80s), len je natočený šikovne, sviežo a svojským štýlom. Vidno, že neznámemu režisérovi námet sadol a horor bude jeho úrodná pôda.   Od plného počtu tento film delia dve veci. Subjektívna - tú humornú nôtu by som osobne vynechal, síce je to cielene päsť na oko, ale skôr to kazí atmosféru ako zlepšuje a druhá je, teda sú, nezodpovedané otázky. Nie sú dôležité pre dej (kľudne film pochopíš aj bez týchto odpovedí), ale ja som zvedavý chuj. Každopádne odporúčam!

plagát

Deadstream (2022) 

Wau! Súčasný streamovací horor došiel tento rok s riadnou peckou!  Divoký „streamer“ (robí šialené videá, niečo na štýl Jackass) sa rozhodne prespať v strašidelnom dome a všetko streamovať na internete. Zároveň si vymyslel pravidlo, že pokiaľ bude niečo podozrivé, musí to ísť preveriť, inak nedostane zaplatené (trefný odkaz na klišé duchárskeho hororu). Film (až nepochopiteľne) funguje jednak ako strašidelný Found Footage (stream?), kde som sa reálne bál a to sa mi tento rok stalo len druhýkrát. Zároveň je snímok vtipný, zábavný, energický a hlavne natočený s dušou a srdcom pre horor. Klišé žánru dostávajú „na prdel“, posúva moderný FF na ďalšiu úroveň (streamujúci duch a motivácia čarodejnice), zároveň má skvelé béčkové masky (čistá láska!) a celý film má strašný drive a náboj. Čo je najdôležitejšie, srší z toho nesmierna láska k hororu! Pre predstavu – ako keby si zmiešal EVIL DEAD s novodobým HOST. Skvelé, úžasné! Manželov Winterovcov už teraz uznávam a pre mňa sú najlepší hororový (filmový) objav roku 2022! Spolu s kraťasom z V/H/S/99 patrí film k tomu najlepšiemu z tohto roka. Prosím, dajte im vyšší rozpočet a horor vám budem vďačný!

plagát

V/H/S/99 (2022) 

Úvodné dve filmíky sú slabšie. Prvý ti povie príbeh o kapele, ktorá chce odohrať koncert v podzemí, no stretne démonslú kapelu (masky fajn, ale záver až groteska) (4/10). Druhý kraťas je o príjmacom ceremoniáli do študentského sesterstva, ktorý spočíva v tom, že má uchádzačka prespať v truhle. Všetko sa zvrtne a záver pôsobí ako komický EVIL DEAD (5/10). Tretí príbeh je riadny bizár. Vraví o bláznivej televíznej show ala Takeshiho hrad s totálne prehnaným a šialeným scifi záverom. Kvalita šla hore (7/10). Štvrtý kúsok je už parádny. Partia mladých chalanov „stalkuje“ sexi susedu, z ktorej sa vykľuje staré zlo. Nepôjde o démona, ale o niečo spojené s antikou (9/10). Záverečný kraťas je zhmotnená láska k hororu. Ide o doslova „béčkovú“ exkurziu peklom s kopou skvelých masiek (úchvatní démoni!). Ku tomu tá atmosféra, nadhľad, duša bijúca pre žáner a láska k hororu. Vždy sa nájde jeden kúsok z V/H/S, ktorý ma chytí za srdce a to bol tento prípad. (10/10). Nová časť antológie V/H/S stojí za hororovú pozornosť. Prvé dve kúsky sú síce slabšie, tretia prekvapí svojou bláznivosťou a štvrtá a hlavne piata sú skvostné kraťasy. Hlavné však je, že z diel srší radosť a láska k hororu.

plagát

Halloween končí (2022) 

Sme v cieli. Konečne? Nová trilógia HALLOWEEN dorazila do svojho konca, čo je pre niekoho dobrá správa, pre iného negatívna. Ja som nevedel čo čakať. Prvá čast sa mi vyložene páčila, za to druhá skoro vôbec. Ako to teda dopadlo? Posledný HALLOWEEN sa vybral odvážnou cestou a pokúsil sa nám predstaviť pokračovateľa odkazu, dokonca so slušným originom, ale - ALE je pri tomto filme zásadné - celý nádejný nápad totálne stroskotá. V momente, keď mali scenáristi nabrať odvahu, hodia nápad do koša a nechajú ho úplne vyfučať do prázdna. Škoda. Snímok akosi nemá atmosféru a napätie, vraždy sa síce dejú (občas aj dobré gore), ale nemaju iskru a punc. Je to bezduché, prázdne a necítiť žiadnu „evil“ prítomnosť (ako v jednotke). Na konci dôjde aj na očakávaný súboj – Laurie vs. Michael, ale, opäť ALE. Finálna bitka je rýchla, bez nápadu a šmrncu. Na záver musím povedať, že až taký prúser ako druhá časť to nie je, ale tiež na jednotku zďaleka nemá. Pôvodný nápad bol slušný, len škoda, že ho nedotiahli do konca, ALE ho nechali úplne rozpadnúť na prach. Takto je to finále, ktoré rýchlo vyfučí z hlavy.

plagát

Hellraiser (2022) 

Séria Hellraiser má za sebou, keď dobre rátam, desať častí a osobne za kvalitné považujem len prvé dve a tretia časť je tak na hrane. Čítal som aj novelu, ktorá ma, i napriek tomu, že látku poznám, nadchla. Keď som videl, že sa chystá nová verzia, tak som mal obavy, ale len na krátko, pretože som uvidel meno režiséra. David Bruckner patrí k najlepším v tomto žánri; za čo hovorí skvelá práca na dielach ako The Ritual (Adam Nevill napísal pôvodnú novelu) či The Night House. Ako prvé musím napísať, že nová časť „neremakuje“ pôvodný film alebo novelu, ale rozpráva, v mnohých veciach rozširuje „lore“, nový príbeh s novými postavami. David Bruckner priniesol čerstvý a svieži vietor, dalo by sa povedať až moderný, ktorý dodáva dielu „drive“ a hlavne naliehavosť. Od prvého otvorenia kocky príbeh naberie silu a neustále vás drví v napätí, ťaží neskutočnou dávkou atmosféry (tá hutná hudba je tam priama až majstrovská), až po poslednú epickú scénu. Veľkým plusom sú kreatívne naaranžovaní Cenobiti – desiví, odpudiví, brutálni, správne „gore“ a zároveň štýloví až sexi. Z novej „Pinheadky“ išiel neskutočný rešpekt. Maskérovi posielam veľkú pochvalu. Taktiež je príbeh síce jednoduchý, no zahŕňa kopec moderných vecí a pritom nezabúda ani na priame a trefné odkazy na pôvodnú sériu. Vadili mi v podstate len dve veci. Prvou malou, čo som schopný odpustiť, je, teda sú, logické prešlapy (napr. hranie si pravidlami otvorenia pekla podľa toho ako scenáristom vyhovuje), no najviac mi vadili nesympatické postavy. Obzvlášť hlavná postava mi liezla na nervy a tajne som od začiatku dúfal, že skončí v reťaziach. Aký je nový Hellraiser? Temný, ťaživý, odpudivý, atmosferický až epický pri niektorých scénach so skvelým dizajnom Cenobitov, no vysokú kvalitu diela zrážajú nezaujímavé a nesympatické postavy. Niečo mi vraví, že to pri tejto časti nekončí, ale keď to bude mať v rukách podobný tím, tak sa teším.

plagát

Úsmev (2022) 

Aj tebe sa zdá, že v poslednej dobe trailery prezrádzajú zbytočne veľa? Neukážu ti len náznak zápletky, postavy a prostredie. Nie. Idú ďalej. Odhalia ti skoro celý príbeh. Naposledy sa to podarilo BLACK PHONE, ktorý vyzradil dej pomaly celého filmu a podobný pocit som mal aj zo SMILE. Prečo to robia? Načo je to dobré? Psychiatrička Rose navštívi zvláštna pacientka. Tvrdí, že ju prenasleduje bytosť kradnúca ľudské tváre ako masky a neustále sa usmieva. Desivým úsmevom. Následne sa aj sama pacientka začne diabolsky usmievať a berie si život priamo pred Rose. Netrvá dlho a Rose začne tiež vidieť hrozivý úsmev na tvárach svojich známych. Je prekliata? Najväčším problémom filmu je, že prišiel so skvelým nápadom na desivú kliatbu, no kreatívne s ideou nepracuje. Iba ju hľadí po povrchu, servíruje ju povrchne a pritom je tam veľký potenciál na vyhratie sa s myšlienkou. Ako keby sa tvorcovia báli ísť hlbšie, pridať vrstvy, rozšíriť motív a dostať sa skrz komerčný a plochý horor do skutočného hororu. Do hororu, kde sa trhajú hranice reality. Ruku na srdce, jedna taká scéna tam predsa bola a veľmi milo ma prekvapila, no to sa mi zdá málo. Nápad mi kúsok pripomenul môjho obľúbenca Džundži Itóa, no tento chlapík by nápad pretavil na inú úroveň. Po hereckej a logickej stránke nie je filmu, čo vytknúť. Rose v podaní Sosie Bacon hrá dobre, cítiť z nej to zúfalstvo, beznádej, paranoju a blížiace sa zatratenie. Čo sa týka logického správania, nie len Rose, ale všetkých postáv, tak nemám výčitky. Výrazným prvkom boli lákačky. Nemám rád, keď na mňa skáču z každého rohu, no SMILE s nimi pracoval s mierou a hlavne ich využíval veľmi trefne a vždy ma dostali. SMILE prišiel s originálnym nápadom, ale nedokázal ho kreatívne využiť. Film nemá odvahu ísť hlbšie do skutočného hororu a ostáva plávať na plytkých vodách mainstreamu, čo mu zabezpečí blízke zapadnutie prachom. Filmu z totálneho nadpriemeru vyťahuje jedna vydarená scéna (podobné na nás mali skákať od polky filmu jedna za druhou) a to sa mi zdá málo.

plagát

Hush (2016) 

Hluchonemá spisovateľka žije osamote v lese a stretáva sa len so susedkou. Jednej noci zabije jej susedku vrah v maske a so spisovateľkou sa začne hrať na mačku a myš. Originálny námet v slasher/home invasion horore, kde sa slušne narába s napätím a atmosférou, no je mi ľúto, že nápadom s hluchonemou nešli hlbšie. Mohli to poňať z jej pohľadu a my by sme počuli stále len ticho a nejaký šum. To by mohlo byť zaujímavé. Trošku mi vadilo, že hlúpejšiemu vrahovi režisér držal palce a občas mu pomáhal nad mieru jeho schopností (zbytočne veľa náhodných scén). Slušný kúsok, ale u mňa nefungoval na plno. Povedzme, na takých 60%.

plagát

Nepřítomnost (2011) 

Úúú, riadne znepokojivá a mysteriózna záležitosť. Tehotná žena žije so sestrou, bývalou feťáčkou, a po siedmych rokoch sa rozhodne svojho zmiznutého manžela vyhlásiť za mŕtveho. Žijú blízko tajomného tunela, kde ľudia akosi často miznú a jej manžel nie je prvý ani posledný prípad. Mike Flanagan má tu ešte medzery v príbehu, technike a rozprávaní, no film podáva mimoriadne citlivo, až depresívne s ukážkovým vybudovaním atmosféry tajomna a znepokojenia.  Vďaka slabšiemu rozpočtu snímok vyzerá ako natočený na domácu kameru, no o to viac hrozivo ma zasiahol. Fakt som sa bál a dúfam, že tunel neuvidím vo sne. Ako bonus je príbeh podaný z pohľadu feťáčky, čiže nejde o dôveryhodného rozprávača, takže je na vás, či príbehu uveríte.

plagát

Nos miran (2002) 

Mrazivý mix kriminálneho thrilleru (asi do polky filmu) a duchárskeho hororu. Hustá a nepríjemná atmosféra, skľučujúce prostredie a do zrkadla sa nepozriem, aspoň nie dnes. Najdesivejšie boli tie deti v čiernom, ich by som poslúchol tiež.