Karamanlis

V jednej miestnosti sa odohrávajúca televízna vojnová dráma, v ktorej sa charaktery a postoje ústredných postáv niekoľkokrát zmenia podľa okolností (oficiálny obsah distribútora, uvedený tu na csfd vyzrádza pointu príbehu). Dobrácky pôsobiaci Juraj Sarvaš mi ako dôstojník wehrmachtu moc nesedel a toho zlého nácka som mu nezbaštil ani keď sa rozčúlil.

Už som v rámci animal hororov videl kdejaké bizarnosti, mäsožraví chrobáci prdiaci oheň sú však aj na môj vkus dosť veľká rarita. Človek si povie, že takáto drobná háveď má nulový hororový potenciál, vražedné útoky chrobákov za doprovodu uširvúcej hudby však napokon nie sú úplne márne...

Obdobnou myšlienkou sa už zaoberalo viacero rôznych filmov. Kým taký El habitante incierto bol prekvapivý a znepokojivý, novozélandský Housebound poňatý humorne, Dark Circles desivý a The Open House násilný, Freehold najmä vďaka vizáži a počínaniu istého Orlana, ktorého jedinečne strávil Javier Botet utkveje divákovi v pamäti najmä čo sa nechutnosti týka.

Kvalitatívne nevyvážené osemdesiatkové béčko, v ktorom sa dobré a vtipné momenty striedajú s neznesiteľnými prejavmi amaterizmu a trashovosti. Už na prvý pohľad je zrejmé, že Flesh Eating Mothers boli vyrobené takpovediac na kolene a účinkujú tu prevažne neherci. Ako širokospektrálne a komerčne neambiciózny pokus hororových nadšencov to však beriem.

Séria Zóna smrti je sviežim vetrom do plachiet martial arts žánru a štýlovo pripomína zlatú éru hongkongských akčných filmov. Konštatovanie, že hongkongská kinematografia má v talóne bijcov, ktorí sú v bojových umeniach schopní sekundovať Tonymu Jaa je prísľubom do budúcnosti. Finálny fight bol oldschoolový a pripomínal záverečnú rezanicu z prvej Kill Zone.

V porovnaní s mnohými iným dobovými československými TV inscenáciami Statky zmätky aspoň nepôsobia príliš komorne a interiérovo. Hoci to celé bolo očividne nakrútené v ateliéri so skromnými kulisami a rekvizitami, tvorcom sa občas darí klamať telom a navodzovať dojem, že dej sa presúva z jednej chalupy do druhej. Herecky toto televízne spracovanie Tajovského hry stojí najmä na výkonoch ostrieľaných matadorov Polónyiho, Bindasa a Pavelekovej.

Tvorcovia tu miestami až príliš očividne tlačia na divákovu citovú strunu. Podobný emocionálny nátlak v rámci strieborného plátna moc nemusím, je však príjemné konštatovať, že naša kinematografia mala dávno pred vysoko cenenými zahraničnými kúskami ako Aurore, An American Crime či The Girl Next Door svoju síce skromnejšiu a čo sa prejavov násilia týka implicitnejšiu, v porovnaní s uvedeným snímkami však v konečnom dôsledku nemenej údernú Zuzanku Hraškovie.

Asi nikdy nebudem fanúšikom zrovna takého výrazového herectva, aké reprezentuje Zelda Rubinstein. V prípade sľubne vyzerajúcej španielskej Angustie tak musím konštatovať, že zaujímavý slasherový námet sa tu postupne stratil v záplave uškriekanosti a teatrálnosti v podaní Zeldy a jej zdatne sekundujúcich hereckých kolegov.

Dvojici Christian Bale & Ben Foster stetsony a kolty v 3:10 to Yuma pristali, niet preto divu, že sa v rámci strieborného plátna do éry divokého západu po 10 rokoch znova vrátili. Foster tentokrát síce v menšej úlohe, zato Bale v roli strohého kapitána Blockera opäť ukazuje prvú hereckú ligu. Hostiles je drsná a realistická westernová avantúra, majúca na míle ďaleko od zidealizovaných indiánsko-zálesáckych báchoriek, aké nám v minulosti servírovala najmä východonemecká kinematografia.

Aj keď horory, v ktorých proti zlu bojojú deti či adolescenti obzvlášť nemusím, Dead Shack ma vcelku bavil. Svojou odľahčenosťou, ležérnym prístupom hlavných hrdinov a chcene-nechcene vtipnými hláškami mi to pripomínalo akúsi skromnejšiu verziu štýlového Útoku na vežiak.