Flesh Eating Mothers
Réžia:
James Aviles MartinKamera:
Harry EisensteinHudba:
Hayley MossHrajú:
Robert Lee Oliver, Donatella Hecht, Neal Rosen, Valorie Hubbard, Terry Hayes, Katherine Mayfield, Suzanne Ehrlich, Francis Teri, Lisa Hamil, Tony Fuentes (viac)Obsahy(1)
Ospalé predmestie typického amerického mestečka si žije svojou bezstarostnou rutinou. Mamičky vyprevadia svoje detičky do škôl, mužov do práce a pustia sa do domácich prác. Avšak teraz je tomu koniec; tie milé sladké bytosti starajúce sa o svoje rodiny sa pod vplyvom nejakého tajomného vírusu transformovali do krvilačných beštii bažiacich po ľudskom mäse. A to nemusia hľadať príliš ďaleko, nejaké zásoby sú priamo doma v podobe ich najbližších, iné, väčšie sa nachádzajú niekoľko metrov od ich domu. Stačí isť k susedovcom a o jedlo je postarané. Miestni tínedžeri tak musia vyriešiť takmer neriešiteľný problém, ako sa nestať súčasťou jedálnička svojej matere, a zároveň, ako ich vyliečiť, aby o ne neprišli. (beso74)
(viac)Recenzie (7)
Totálny úlet, ktorý je presne o tom, čo hlása jeho názov, o mamičkách s prazvláštnym apetítom, na hony vzdialenému zásadám vegetariánstva. Super lacný príbeh, po zhliadnutí ktorého dostanú láskavé frázy ako "Si na zjedenie, miláčik" či "Mám na teba chuť" úplne iný, hrozivý náboj. Režisér James Aviles Martin natočil tento film ešte ako študent a je to na ňom vidieť, herci, s ktorých väčšina si odbila svoju premiéru i derniéru, čo hovorí za všetko o ich hereckých schopnostiach, chaotický scenár a otrasná hudba, pripomínajúce nejaké zvláštne bubnovanie vychádzajúce z kanála sú veci, ktoré treba pretrpieť. Čo tvorcom vcelku vyšlo, sú úvodné titulky s detskou piesňou predstavujúci život na pokojnom predmestí, masky matiek v pokročilom štádiu kanibalizmu a sem tam nejaká hláška, často krát nechcená (Kanibalistické mamičky si robia starosti, či nenechali zapnutú žehličku). Top scénou je vo filme zobrazenie kladného vzťahu k domácim zvieratkám v podobe mačiek. Mimochodom, herečky sú až na jednú výnimku tak krásne, že by o ne nikto ani len bicykel neoprel, to už taký Fred Olen Ray či Jim Wynorski, čo ako v tomto smere nenároční, majú hotové missky. ()
Ak to bola Troma, tak som sa prvýkrát bavil. V štábe podľa mňa chýbal strihač a hudbu púšťali z magneťáku. Najlepšia je scéna, jak dievča svojmu chlapcovi rozpráva, jak jej matka zožrala bračeka a zrazu chytí celkom spontánne úplný kŕč a obaja sa začnú smiať. Tak buď na to zabudli, alebo úmysel?? Každopádne, smial som sa s nimi .. ()
"Masožravé maminy" mají super premisu a obstojné gore efekty i masky, ale bohužel také hodně zoufalé provedení a uondanou režii, co jim ve výsledku zásadně podráží nohy. Fajn premisa, jak a proč se z matek stávají kanibalové, se dala výrazněji rozvést a to samé ostatně platí o většině dalších motivů, které tak zůstávají na půl cesty. Ale tvůrci se radši chtěli zaobírat tím, jak skupinka třicátníků hrajících teenagery tupě bloumá nocí a utká někam nazdařbůh. ()
Kvalitatívne nevyvážené osemdesiatkové béčko, v ktorom sa dobré a vtipné momenty striedajú s neznesiteľnými prejavmi amaterizmu a trashovosti. Už na prvý pohľad je zrejmé, že Flesh Eating Mothers boli vyrobené takpovediac na kolene a účinkujú tu prevažne neherci. Ako širokospektrálne a komerčne neambiciózny pokus hororových nadšencov to však beriem. ()
Rozhovor teenagerů o půlnoci na sportovním hřišti : "Moje matka...snědla mého bratra." "Naše matky také." "Moje matka snědla vaše matky?" "Ne, moje matka snědla mého otce." "Co se to tu začalo dít?" "Moje matka snědla mého malého bratra." "A co máme dělat? Sedět tu a nechat se sežrat našimi matkami?" Ty citace jsou jen pro přiblížení, aby potenciální divák věděl, na co má být připraven. Trash opravdu se vším, co k tomu patří. Ve srovnání s TROMOU naprosto identické. ()
Reklama