Karamanlis

Hell of the Living Dead je nádhernou ukážkou osemdesiatkového talianskeho trashu, v ktorom jeho tvorcovia vsadili všetko na jednu kartu - na gore. Ide o ultranásilný zombie horor, v ktorom sa miestami objavujú aj aspekty typické pre talianske kanibalské filmy. Doménou je spomínané gore, ktorého sa tu divákovi dostane naozaj neúrekom, pričom so scenárom si Mattei s Fragassom evidentne moc nelámali hlavu. Štyria príslušníci špeciálnej jednotky, oblečení ako montéri si po celú dobu počínajú ako lobotomici, nuž a záber na stádo slonov, žijúcich vo voľnej prírode údajnej Papui-Novej Guinei je skutočnou pastvou pre oči každého jedinca, majúceho prírodovedné poznatky aspoň na úrovni základnej školy.

Výborný pištoľnícky western z 50. rokov, režírovaný geniálnym Johnom Sturgesom, v ktorom nechýba napätie, menšie detektívne zauzlenie či nevyhnutná štedrá porcia streleckých súbojov. Apači avizovaní v obsahu sa k dianiu našťastie nepriblížia bližšie než na dostrel pušky a ich neobratné útoky plnia len funkciu akéhosi "křoví" v pozadí príbehu.

Indický pokus o strašidelný duchársky horor s nefungujúcimi, občas až úsmevnými ľakačkami, pozérskymi hercami, digitálnymi gore efektami a pre bollywoodskú kinematografiu typickými všadeprítomnými otravnými hudobnými vsuvkami, aj vďaka ktorým bola stopáž prepálená na na indické pomery síce úplne bežných, no pre Európana neznesiteľných 144 minút.

Johannes Roberts je pre mňa osobne najtalentovanejším hororovým režisérom ostatnej dekády. Doteraz mu vyšlo všetko na čo siahol a preto som bol na pokračovanie inak priemerných The Strangers pod jeho taktovkou zvedavý. Roberts naplnil moje očakávania, predviedol brilantný cit pre scénu, vyhral sa s maličkosťami a aj vďaka hudobnému podmazu, zloženému z osemdesiatkových hitov od Mental As Anything, Bonnie Tyler, Marylin Martin, Air Supply či Kim Wilde (stretnutie taťku s "vrecohlavom" za doprovodu Cambodie nemalo chybu) pretavil tuctový slasherový námet do nečakane sugestívnej formy.

Ďalšia osobitá varianta hororu so zombie tematikou. Pohľad na dianie, súvisiace s prepuknutím zombie pandémie z perspektívy samotných nakazených sme tu už mali (Warm Bodies, Fido...), vyliečení ex-zombíci, majúci problémy začleniť sa späť do nepriateľsky naladenej ľudskej spoločnosti sú však nóvum. Ja som skôr fanúšikom akčnejšieho poňatia, ktorého sa mi v The Cured dostalo až v závere, zombíci ako téma sociálnej drámy však tiež neboli na zahodenie...

Vydarený taliansky slasher, ktorého finálne rozuzlenie síce v hororovom žánri zorientovaný divák vytuší už v úvode, takéto vyústenie príbehu však nikdy nie je márne. Snáď okrem štandardne pomalšieho rozjazdu, sa dá Tete Marte inak sotva niečo vytknúť. Nechýbajú krvavé vraždy, nenútená nahota či dramatický hudobný doprovod a producent, ktorým nebol nikto iný, než slávny Lucio Fulci si do filmu zakomponoval aj svoj typický trademark v podobe rozkladajúcej sa červivej mŕtvoly...

Ďalšia z nespočetných filmových variácií zombie apokalypsy, prinášajúca opäť iný a do istej miery originálny pohľad na to, ako by to vyzeralo, keby po zemi behali nemŕtvi. Tvorcovia príbeh situovali do vyprahlej austrálskej buše a hoci nie sú skúsenými filmármi, podarilo sa im rutinérsky navodiť bezútešnú, trudnú atmosféru, ktorá je v tomto subžánri kľúčová.

Počas zlatej éry K-1 bol pre mňa bojovým športom sa venujúci magazín Fight Club, vysielaný vo štvrtok večer na Eurosporte povinnosťou. Ponúkal záznamy a občas aj priame prenosy takmer všetkých kľúčových turnajov K-1 prípadne aj eventov, organizovaných inými organizáciami ako Superkombat, It's Showtime, Glory a pod., ktoré boli v rámci českej verzie Eurosportu navyše okorenené svojskými hláškami komentátora Ondřeja Novotného. Boli to pekné časy, ktoré sprevádzalo nemálo prebdených štvrtkových večerov, škoda že s úpadkom K-1 išiel čoskoro do hajan aj Fight Club...

Síce dejovo predvídateľný a tematicky ošumelý, no napriek tomu pozoruhodný satanský horor, inšpirovaný známymi žánrovkami ako Rosemary's Baby, Omen, Escalofrío a ich neskoršími nasledovníkmi. Devil's Due oplýva viacerými pôsobivými momentami, človeka pri dvoch - troch scénach aj trochu zamrazí a našťastie je natočený takým spôsobom, že found footage štýl tentokrát nepôsobí ako rušivý faktor.

Zombies sú ďalším z haldy akčných zombie hororov, ktoré sa v ostatných rokoch vyrojili ako huby po daždi. Ja však mám zombie subžáner rád, stále sa mi nezunoval a nové prírastky vítam. A hoci nenáročné akčné kúsky v podaní herca Stevena Lukea mali tendenciu skoro omrzieť a nestarnúci Tony Todd sa moc k slovu nedostal, celkovo ma Zombies ako-tak bavili.