Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Dokumentárny
  • Krimi

Recenzie (1 925)

plagát

Alphaville (1965) 

Toto dielo sa nesmie brať vážne, lebo ani ono samo sa vážne neberie. Na druhej strane ak niekto vymyslí fiktívny svet a la "mesto-stroj", tak mi vadí ak to nedomyslí do dôsledkov. Nemôže predsa takúto architektúru narušiť osamelý jazdec, ktorý sa všade niekde vopchá, vždy v správny čas, žiadna ochranka mu nerobí problém... toto je až smiešne naivné. Spôsoby akým sú jedinci trestaní/netrestaní (Natachine slzy) v prísnom prostredí logiky sú nelogické, taktiež ako občas jedná Alpha 60 je na zamyslenie, ako kľučkuje, akoby sa sama otriasala v základoch. Ale inak má film originálny ráz. Kvázi detektív má pištoľ po ruke, občas ju použije, no ináč zdoláva nepriateľa frázami, poéziou, novými slovami... to všetko zabalené v čistokrvnom noiri kde primárne prvky ako tma a svetlo majú v snímke navyše dôležitý filozofický rozmer. Prďácky Eddie Constantine má seba samého ako Ivana Johnsona na saláme, a normálne svojim herectvom film vyťahuje z črtajúcej sa ťažkopádnosti. Z tej ho vytrháva aj dramatická hudobná zložka, ktorá dáva diváka často do pozoru. A bonusom je hotová múza Natacha v podaní Anny Kariny, o ktorú sa oplatí zabojovať.

plagát

Dolina (1973) 

"- Tak zbohom. - To sa nehovorí. Dovidenia. Chystaj svadbu, príde veľa hostí." Vo vojne sa nehodno lúčiť "zbohom", a takí partizáni to vedia dať hlasno najavo. Jednoduchý príbeh o SNP, ktorý sa odohráva v krásnych horských kulisách kde parádne nasnežilo a toto teda filmárom náramne vyšlo. Čo ma však prekvapilo bol výber Emila Horvátha, ktorého ja nepovažujem za nejakého dobrého herca, a už tobôž nie do hôr ako chlapa čo má odolávať útokom v chalupe. Aj v tejto snímke pôsobí mäkko a aj tomu romániku so slečnou ťažko uveriť. Vo filme sa mihnú aj herecké esá, v role kolaboranta starý Šulík, no hlavne SSák Valach, pri ktorých sa mi nepáčilo splietanie slovenčiny/češtiny s nemčinou. A že do takýchto nedostatkov pre potreby filmu klesol aj Uher, to ma sklamalo.

plagát

Žena v klietke (2013) 

Konvenčná kriminálka, v ktorej nám režisér musí všetko predložiť pred čumák, lebo ináč by sme si to nevedeli predstaviť či vysvetliť. Detektív s priposratým ksichtom, ktorý sa nevie usmievať, sa na konci, kde sa dočkáme happy-endu, predsa len usmeje, no je to na štýl Vagoviča v relácii Otvorene na Postoji. Ale baví sledovať jeho cestu, taktiež jeho budovanie parťáctva s Assadom, ktorý je príjemným ozvláštnením. Aj keď réžia ich oboch dáva akoby do úzadia, lebo divákovi skrz flashbacky prezrádza všetko skôr ako im, detektívom. Je to čudné, ako aj príbeh, ktorý sa nevyhol skratkovitým vysvetleniam, barličkám, čudným odstaveniam postáv (Daniel). U mňa to v globále, aj s prepáleným násilím, končí na 2*.

plagát

Služobníci (2020) 

Film, ktorý je na slovenské pomery nevídaný - z každého záberu kričí, že je to pure art cinema. Forma je skvele vymyslená, každý záber jasne zarámovaný a normálne som sa tešil na každú ďalšiu scénu, lebo síce je toho skrz postavy a ich repliky povedané málo, minimalizmom sa podarilo vytvoriť nepríjemné vnútorné napätie medzi postavami, ktoré sa skvele prenáša na diváka. Skrátka hovorí sa veľa obrazom, náznakom a rejža necháva na divákovi nech hľadá a spája. Filmu chýbajú výrazne vykreslené charaktery a predsa len ich osud začína byť divákovi postupne ľahostajný, mierim na učiteľa v podaní Tureka či na študáka Juraja v podaní Skyvu. Filmu však nechýbajú výrazné či zapamätateľné scény ako dôverný rozhovor učiteľa s Jurajom kde sa scéna začína záberom na učiteľovu hlavu so zadymeným efektom z cigarety, proste "katedrálny" noir... skákanie učiteľa podriadeného režimu na trampolíne po zavraždení kňaza Coufara a taktiež scéna záverečnej guľovačky. Výrazní herci ako minimalisticky presný Mikulčík či líška Ivanov spolu s "perfektným" dekanom Strniskom ťahajú dielo mimo šedý priemer. Dielo je, skrz zmienené spolu so zvukom, ktorý dáva punc scénam, hodne depresívne a ani na konci sa z toho nedostane a je to jeho prekliatím, lebo nejeden by čakal aspoň náznak katarzie.

plagát

Mesto bohov (2002) 

Aj keď vás nemusí chytiť téma, po filmárskej stránke sa bavíme o skvoste. Réžia je fascinujúca, dychberúca, hýriaca nápadmi. Vyprávanie príbehu skrz prelínačky, dvojexpozície, famózny strih, kameru, spomalené zábery, titulkovanie... dbá sa aj na detaily pri predstavovaní vedľajších postáv či miest ako "skrýša", v mnohom sú to neopozerané námety. Myslí sa aj na humor, napadá ma z fleku scéna po rabovačke obchodov, ktoré majú na svedomí Shorties - "Ďakujeme, že ste si nás vybrali" (nápis v interiéri obchodu ako poďakovanie zákazníkom). Film sa valí ako tsunami vpred a po predstavení úvodného tria, a jeho neskoršej rozlúčke s ním, sa do popredia votrie ústredná postava úplne nenápadne... neskôr vzniká tandem s najmilším gangstrom, aby o zopár minút už bolo všetko ináč... Dielo prekvapuje zvratmi, naturálnymi scénami, ktoré sa nemaznajú ani s deckami, premyslenými konekciami medzi postavami a po druhom pozretí do seba všetko krásne zapadá. Aj na prvý šup čudný knockout Knockouta v závere je ozrejmený a uveriteľný. Bolo mi jasné ako sa príbeh vysporiada s protagonistami, no tým, že ich koniec zariadili malí fagani akými boli kedysi oni sami... čo dodať? Kruh sa uzatvára, nový cyklus začína, geniálne.

plagát

Orbis Pictus (1997) 

Tragédia slovenského scenára, prítomná v tomto filme, skrz hlášky: "Tu máš peniaz, kúp si nejaký pekný zošit." resp. „Býva sa tu dobre. Len žiť sa tu nedá.“ už atakuje to najnepočúvateľnejšie. Navyše akonáhle sa na scéne zjaví Labuda, ide to dole vodou. Ten človek dokáže znechutiť dojem z celého diela. Z diela, ktoré je akousi road-movie, v ktorej ja osobne cítim pedofíliu voči hlavnej hrdinke keď sa stretá s chlapmi. Jej matka v závere zisťuje či už mala orgazmus... no a keď nie, tak jej radí nech sa ho naučí predstierať, ach jáj. Neváha pridať múdrosť: "Nikdy sa neviaž na jedného chlapa, to je proti prírode." Ja v tomto diele nevidím žiadnu poetiku, ako nás o tom má presvedčit popis filmu, je to pekne farebné, to áno, ale nudné, bez ťahu na bránku a aj zdĺhavé.

plagát

Odplata (1999) 

Fajnový film, ktorému nechýba spád na podklade príbehu o pomste... či skôr o vydupaní si svojho. Je zábavné sledovať ako Portera ľudia nepočúvajú - veď on nechce 140, ale iba 70 tisíc. Aj týmto, aj inými hláškami je prešpikovaný príbeh rebela, ktorý ide hlavou proti múru. Druhá polovica snímky je i vďaka tomu hnaná do absurdna, jeden muž proti všetkým, ale čo tvorcom kvitujem je, že sa nezabudli vrátiť k vedľajším postavám, napr. k ázijskej enkláve a po cca polhodine ich vrátiť do príbehu. Koniec koncov je príbeh pekne uzavretý a s postavami sa nemazná, aj hlavný (anti)hrdina dostane niekoľkokrát po papuli i po prstoch. Lacno vyzerá jeho vyškriabanie sa z kufra auta či príprava efektnej scény s cigaretou, ktorá podpáli nepripravených nepriateľov. I preto za solídne 4*.

plagát

Most pri Remagene (1969) 

Guillermin nezostal svojej povesti nič dlžný a naservíroval kvalitnú akciu, pri ktorej len uznanlivo treba pokývať hlavou vzhľadom na rok vzniku diela a technické možnosti s tým spojené. Príbehovo ma však nestrhol, navyše tak slabo boli vykreslené postavy, že sa mi na americkej strane aj plietli hrdinovia až do konca stopáže. A vcelku dobrý Vaughn na opačnej strane to celé nevyžehlil.

plagát

Policajt (1972) 

Prekvapivo slabý, fádny a nudný film od Melvillea. Snaží sa trochu do všetkého načrieť, no nič uspokojivo nedotiahne. Policajt so smutnými očami, v podaní Delona, rozpletá kauzu veľmi pokútne pre diváka. Z jeho praktík nám rejža nič poriadne neozrejmí. To, že je policajtom mu máme uveriť len z úvodu, kde ho po nociach volajú k malým zločinom, pri ktorých vytasí suchú hlášku a odchádza. Popritom rieši s donášačkou líniu príbehu, ktorá sa potom šikovne prepojí s inou. Skrátka chladný film, ktorý si s vykresľovaním charakterov veľkú hlavu nerobí. Oproti tomu sa veľa času, 15 minút, venuje nereálnej akcii vrtuľníka s vlakom, ktorá je snímaná bez slov a nič podstatné pre dej neprinesie, ak neberiem facku donášačke, ktorá potom už nadobro zmizne zo scény. Tá hračkárska scéna s vláčikmi a vrtuľníkom mi vyslovene vadí a čudujem sa Melvilleovi, že takéto niečo prepašoval do filmu. Páči sa mi jemne depresívna atmosféra cez svojrázne filtre a taktiež krásna Deneuve, ktorú baví sledovať ako hrá iba cez oči.

plagát

25 rokov neviny (2020) 

Dielu sa musí uznať, že určite zaujme kvôli námetu priamo zo života, no chýba mu filozofický rozmer i vycibrenejší scenár do dokonalosti. Nie je to skrátka poľský Shawshank. Tento film vás neodrovná posolstvom, len poukáže na to ako si polícia potrebuje odfajknúť robotu a áno, robí to na úkor nevinných. Od samého začiatku však divák nenadobudne pocit, že polícia dolapila nevinného. Niečo sa dá tušiť z vykreslenia, že sa jedná o flegmoša, a časom i smoliara, ale akosi tento základ nie je vôbec pevný a preto si divák ťažšie hľadá cestu k fandeniu hrdinovi. Navyše sa film utápa vo väzení a málo času sa venuje súdnemu procesu, resp. ako toho Tomeka dostanú von. Celé je to tým pádom v globále nesúrodé.