Biopler

Zvykne sa hovoriť, že keď vstúpite do čínskej štvrti, vstúpite do iného sveta. Carpenter ako Američan si čínsky svet vymyslel po svojom, naplnil ho fantasy najnižšej úrovne, či už technicky, ale aj filozoficky. Sledovať odporné postavičky v príbehu, ktorý je naprosto detinský, ma nebavilo. Scenár nestál ani to čo papier, na ktorom bol vytlačený. Jednoznačne sa tu bavíme o splachovačke.

Štyri poviedky spolu príbehovo nesúvisia a ani posolstvo z nich nezaznieva rovnako, ba čo viac nenadobudol som dojem, že by to aspoň z jednej razilo tak, že by som si povedal, tak to je ono. Herci sú nepresvedčiví, no i vďaka scenáru. Ten skrátka isté životné zákruty vyriešil veľmi skratkovo a celé sa nám to tvorcovia snažia podsunúť ako malinku, no tá je ťažko stráviteľná. Herečky ako Studenková či ináč vždy výborná Emília Vášáryová sa skôr trápili a ich herectvo pôsobilo ťažko afektovane.

V roku 1915 prísť s nápadom pohyblivej kamery, ktorá by viac umocňovala rýchlosť a intenzitu súboja... toto, a nie len to má na svedomí velikán Griffith. Film je po technickej stránke zvládnutý perfektne so zreteľom na dobu vzniku. Jasné, že je to prepísknuté v dĺžke a na nemý film je to veru sústo. Dostaneme však lekciu dejepisu už hneď v úvode, že celé sa to spackalo už zavlečením Afričanov do Ameriky. A tak to ide ďalej, občianska vojna, Lincoln, zrušenie otroctva, KKK atď. Celé je to veľmi epic, hlavne vďaka výprave a natáčaniu v exteriéroch, a aj keď je vo filme príliš veľa postáv, ktoré rýchlo miznú a snímka má aj zopár hluchých miest, za tú snahu a elán vykresliť dôležitý úsek amerických dejín nemôžem ísť pod 4*.

Vorlíček bol na poli rozprávok doma. To je jasne vidieť v spracovaní, v práci s hercami... kostýmy, hudba atď. V tomto kúsku však nevhodne vybral Jana Hrušínského do roly chlapa, ktorý sa má uchádzať o srdce princezny, no absolútne som mu to neveril. Jeho nemastný-neslaný výraz i výkon by veru žiadnu ženskú neohúril. V celej snímke exceluje vo vedľajšej role Menšík, ktorý znamenite zabáva, akurát jeho prevteleniu za medveďa a súboju s princom som dôkladne neveril. To bola päsť na oko.

Áno, postáv je hodne a zorientovať sa v tom celom dá zabrať. Pri druhom zhliadnutí som si okrem docvaknutia zápletky vychutnával aj rôznorodosť postáv a hlavne ich motivácií sa priživiť na vydieraní, odovzdaní informácií, skrátka na prácičke, ktorou by si sami prilepšili. Tu treba zarátať aj pre dej nepodstatné postavičky knihovníčky či taxikárky. Keď divák pozorne sleduje čo postavy hovoria o druhých, tak mu ani nebude vadiť, že ich je toľko, lebo Chandler to proste skvele vymyslel a hlavne skombinoval. The Big Sleep je výborným filmom vďaka réžii a štýlovému rozprávaniu deja preplnenému skvelými dialógmi a monológmi nešetrného Marlowa. Strihol si ho kto iný ako Boggy, ktorý bol trefou do černého.

Môžete navodiť zvláštnu atmosféru, ale ak chýba to podstatné - príbeh, tak nepomôže ani plejáda výborných domácich i českých hercov. Ak si k tomu pridáme chabý slovenský scenár s dialógmi, ktoré občas idú úplne mimo, tak snáď sa dá zhodnúť len na tom, že mladý Ján Jurkovič svoju rolu zvládol znamenite a pohľad na život detskými očami v istých epizódach bol tým najzaujímavejším vôbec.

Výborné obsadenie a perfektný scenár, zvlášť by som vyzdvihol vnútorné monológy postáv. To je časť, ktorá je vycibrená na 1*. Dôležitým plusom je, že sa Allen vyskytuje na plátne len zriedka a divák nemusí pretrpieť jeho hypochondrické a neurotické záchvaty. Zaškrípe to vo chvíli keď máme zožrať situáciu, že Mickie opustil ženu a hneď priľnie k manželkinej sestre akoby sa nechumelilo a všetci sú s tým v pohode. Zároveň som nevybadal či sme mali v snímke k niečomu zásadnému dospieť...

De Palma po rokoch recykloval príbeh zo svojej filmografie, zmenil miesto a hlavne zmenil filmový štýl. Výpoveď je však podobná, nelichotivo vykresľuje americké povyšovanie sa nad inými národmi či etnikami a vrhá temnotu pri pohľade do ich svedomia. Film sa snaží byť čo najviac autentický, sleduje vojakov aj keď nič nerobia, aj keď len knedliačia na základni. Dokumentárnym štýlom podsúva divákovi mrazivé štatistiky, no to čomu veriť, resp. kto má pravdu, necháva na divákovi. Hlavná línia príbehu, teda pomsty, nie je ničím novým, Brian ma ničím neprekvapil, skôr dávkami klišé v závere rozladil.

Ako to už býva u Carpiho zvykom, vždy zaujme atmosférou a synťákmi. V tomto kúsku pridal aj Kurta Russella, ktorý sa zjavom náramne hodí do roly Snakea, jeho meno je dobrý úlet vzhľadom na príbeh. Blízka budúcnosť vykreslená ako neustála černota, vo filme skrátka nesvitá, je dosť pochmúrna. Neviem čo v tej dobe Carpi pojedol... Čo sa týka technickej stránky a hlavne logiky či fyziky, tu sa bavíme o maškaráde. Béčko ako vyšité.

Neuveriteľne plochý film a zároveň drahý reklamný predmet. Film v podstate povie o Freddiem ozaj málo, scenár je slabota plná klišé. Najzaujímavejšími dialógmi je vyjednávanie o tom či zaznie v rádiu Bohemian Rhapsody, alebo nie. Na mňa to celé vďaka nevýraznému scenáru a postavám dýchlo dojmom, že tu ide vlastne o songy, o to, aby sme si ich vypočuli a opojili sa popritom krásnym vizuálom. No na to nepotrebujeme robiť film predsa, nie? Životopisné filmy sú v prvom rade o príbehoch, informáciách a momentoch, ktoré diváka zasiahnu do srdca. Filmový štáb v tomto prípade zlyhal. Na konci som necítil veru žiadnu katarziu a to mám Queen a Mercuryho rád od svojich teenage čias.