Biopler

Tóny Respighiho symfónie "Pines of Rome" sprevádzajú koláž záberov amerického tvorcu Brucea Connera, ktorý v roku 1958 stvoril dielo, ktoré je považované za medzník v americkej kinematografii na poli experimentálneho filmu. Je považované za priekopníka tzv. found footage, teda montáže záberov, ktoré boli natočené pre iný účel.

Dokument je venovaný odhaleniu prvej Stalinovej sochy vo vtedajšom Československu. Bola postavená na Námestí SNP v Bratislave pri príležitosti 70. výročia narodenín generalissima.

Turbulentné 60. roky 20. storočia priniesli do spoločnosti fenomén zvaný sexuálna revolúcia zrodený na základe voľnej lásky hlásanej hnutím hippies a uvedením antikoncepčnej tabletky na trh. Dokument ponúka historické informácie o vývoji antikoncepčnej pilulky pod vedením doktora Pincusa. Zároveň je predstavený jeho náprotivok, kedysi bývalý kolega, doktor Billings, ktorého niekoľkoročná vedecká práca a skúmanie ženského cyklu viedli k uvedeniu tzv. Billingsovej ovulačnej metódy, ktorá je dodnes považovaná za základ pre prirodzené plánovanie rodičovstva. V snímku zaznievajú aj proroctvá z encykliky Humanae vitae, ktorú v roku 1968 napísal pápež Pavol VI, a v ktorej potvrdil stanovisko Cirkvi k antikoncepii a rozmáhajúcim sa voľným zväzkom a zároveň varoval ľudstvo pred jej neblahými následkami ako sú redukcia žien na obyčajný nástroj uspokojenia mužských túžob, nadobudnutie nadvlády nad telom iného, uplatňovaním moci človeka nad jeho telom a jeho prirodzenými funkciami vedúcimi k reprodukčným technológiám, transrodovosti či eutanáziám.

Nicole (Scarlett Johansson) a Charlie (Adam Driver) sú manželmi stojacimi pred rozvodom, ktorý na začiatku obaja nechcú riešiť právnou cestou. Majú syna, o ktorého sa striedavo starajú po odsťahovaní Nicole k mame v Los Angeles. Neskôr sa Nicole rozhodne využiť právnu pomoc pri rozhodovaní o opatrovníctve syna. Trpký príbeh je zrkadlom osobnej skúsenosti režiséra, ktorý si prešiel rozvodovým konaním na vlastnej koži a scenáristicky obohatil snímok dialógmi zo života bez príkras a bez servítky.

V tomto rozhovore Ingmara Bergmana spovedá Jörn Donner formou jedna otázka - jedna odpoveď. Témou sú hlavne Bergmanove predstavy o živote, smrti a Bohu, ktoré boli zväčša námetom jeho filmov. Jörn Donner sa vo svojich otázkach zameriava aj na Bergmanovo detstvo a lásku k jeho poslednej, piatej manželke Ingrid.

Vtipná sonda do konca 80. rokov, kedy sa menil svet. Skupina spolužiakov presne a podrobne spomína na dobu Gorbačovovej perestrojky, dobu, kedy komunistický režim slabol v radoch tajnej služby a cenzori prichádzali do rozpakov. Moja perestrojka je pekná spomienka, ktorá vznikla vďaka množstvu archívneho obrazového materiálu.

Film začína rodinnou hádkou, pričom najmladší syn – Jean (Franck Falise) opúšťa rodinu. Pripája sa k skupine lovcov, ktorú vedie vplyvný pár a tam sa učí bojovať, a zabíjať. Jednej noci zhorí auto Jeanovej matky, za čo sa Jean cíti vinný a zmizne v lese. Impresionistický, napínavý príbeh sa môže začať.

Príbeh o troch generáciách mužov jednej absolútne nefunkčnej rodiny. Čerstvý vdovec sa nedokáže zmieriť so smrťou svojej druhej ženy a plný obrovského smútku, dostatočne posilnený alkoholom, sa odhodlá vykopať jej mŕtve telo a odísť s ním na ďalekú cestu. Jeho syn, ktorý vymieňa ženy ako ponožky, sa ho s mrzutým starým otcom rozhodnú hľadať. Všetci traja muži majú svoje problémy a ťažké srdce na ostatných, preto sa spíjajú do nemoty, len aby ich spoločne medzi sebou nemuseli riešiť.
Vykričať sa je podľa režiséra Robina Auberta biografiou vlastného života a vzťahov v jeho rodine, pričom Auberta konkrétne znázorňuje postava syna.

Psychologička Chiara (Barbara De Rossi) je nútená vstúpiť do vyšetrovacieho procesu a povedať polícii profesionálne tajomstvo o svojej klientke. Tá bola pred časom znásilnená a na nič si nespomína. Navyše prestala komunikovať s okolím. Chiara si však k nej hľadá cestu a dievča začne postupne komunikovať, ale iba s ňou. S Chiarinou pomocou sa polícia vydá po stope zločinca a dolapí ho.

Dokument nakrútený podľa námetu Fedora Gála a Petra Zajaca sa snaží vykresliť príbeh ľudí, ktorí menili Slovensko v období od novembra 1989 po slobodné voľby v júni 1990. Film je vyrozprávaný prostredníctvom osobných svedectiev aktérov zmien, dobovej tlače, televíznych a rozhlasových záznamov i fotografií.
Zmeny, ktorých nositeľom bola Verejnosť proti násiliu, viedli na Slovensku k nastoleniu slobodnej spoločnosti a demokratického právneho štátu.