nascendi

Úplne sa stotožňujem s názorom weetya, že ide o klon filmu Rio Bravo. A nie je mi známy ani jeden dôvod, pre ktorý by som mal dať klonu viac hviezdičiek, než "originálu". Videl som mnoho westernov, ktoré sú kvalitnejšie, než zmienené dva.

Moje prehodnocovanie trojhviezdičkových neokomentovaných filmov sa Elektrického jazdca nedotklo. Narazilo na päťhviezdičkový systém, v ktorom tri sú málo a štyri veľa. Filmy Sydneyho Pollacka mám rád a aj v tomto som našiel mnoho zaujímavých momentov. Ale aj momentov, kde som mal pocit nedotiahnutého scenára, nevybrúsených dialógov a pri ktorých som dvíhal obočie. Vyložene ma pobúrila policajná naháňačka a nie celkom som bol spokojný s prejavmi oboch predstaviteľov. Ale je možné, že čiastočne za to môže dabing. Koniec dobrý, všetko dobré. Je to film, ktorý sa oplatí vidieť.

Električkou zvanou Túžba som dokončil opätovné projekcie sfilmovaných hier Tennessee Williamsa (+ Orfeov zostup, Mačka na rozpálenej plechovej streche, Sladký vták mladosti). Dominovali v nich špičkoví herci, či už to bol Marlon Brando alebo Paul Newman a réžie sa ujímali prvotriedni režiséri. Nebolo tomu inak ani v tomto prípade. Dvojhodinový film so štyrmi hercami a poschodovým domom poskytol úžasný divácky zážitok. To premiešanie túžby, hrubosti, živočíšnosti a sebaklamu v skromnom prostredí dalo vyniknúť dialógom a hereckým výkonom. Väčšina užívateľov v komentároch vynáša do nebies výkon Marlona Branda, ale aj bez poznania divadelnej predlohy si myslím, že práve Blanche v podaní Vivien Leigh bola mimoriadne plastickou postavou, na pozadí ktorej Marlon Brando pôsobil síce výrazne, ale jednoducho.

Mierne nadpriemerný film o problémoch malej rebelky fixovanej na svojho mŕtveho otca. V problémoch spolužitia Fínov a Švédov sa nevyznám, prírodu vyhľadávam v prírodopisných filmoch a o závere filmu môžem napísať iba to, že mi pripadal rozpačitý. Ale neľutujem, že som film videl. Je pravdepodobné, že po niekoľkých rokoch si pri slove elina už nespomeniem na tento film, ale na to, že sme týmto názvom označovali bratislavské električky.

Po Anne a vlkoch je moje druhé stretnutie s dielom Carlosa Sauru sklamaním. Film ma napriek predpoludňajším hodinám uspával svojím pomalým, monotónnym rytmom, ktorý občas prerušila nejaká krátka dramatická scéna. Film som nepochopil, neporozumel som, čo ním chce režisér divákovi povedať a preto nemôžem ísť pri hodnotení ani na širokospektrálne tri hviezdičky.

Zaujalo ma, že film bol nakrútený voľne podľa skutočnosti. A tá vysvetľuje dianie vo filme. Ak vládcovia na všetkých úrovniach nechajú skutočnosť dôjsť až do štádia znázorňovaného vo filme, potom je už naozaj neskoro na našu európsku prejemnelosť a ľudskoprávne riešenia. To už je džungľa, v ktorej platia úplne iné pravidlá. Inak film je pomerne jednoduchý, módne roztrasenú kameru v ňom považujem za samoúčelnú a vykreslenie postáv povrchné. Film ma nenadchol, opakovane ho vidieť nepotrebujem, ale tri hviezdičky naň neľutujem.

Nie som fanúšikom filmov, kde sa bezhlavo a výdatne zabíja s chabým ospravedlnením, že oni začali. Preto sa mi dvojka pozdáva viac, než akčná jednotka. Nejde iba o to, že je rovnako kvalitne nakrútená, ale najmä o to, že prepojenie politiky a zločinu je celosvetovým problémom a rozdiely sú iba v kultúre príslušných krajín. Niekde sú tie rukavičky jemnejšie, inde menej. Mohol by som na tomto mieste písať o tom, ako mi niektoré motívy pripomenuli situáciu u nás, ale to by som zbytočne potvrdzoval rozšírenosť zmieneného fenoménu. Som rád, že film nekončil žiadnym okázalým happy endom, len slabučkou nádejou, že niekedy, snáď, ...

Napriek tomu, že ma tento žáner nijako zvlášť neláka, bol som spokojný. Film mal slušné tempo, postavy boli uveriteľné, akčné scény vierohodné, tak čo by som mal viac chcieť. Asi prepracovanejší scenár. Niekoľko dejových línií bolo odfláknutých, zbytočných alebo končili do stratena. A záver bol taký hollywoodský. Asi to tak diváci týchto filmov chcú.

Najmenej 60 rokov žijem v prítomnosti Elvisovej hudby. Pretrpel som desiatku jeho filmov, pozrel nejaké dokumenty a tento Luhrmannov zázrak mi naozaj k šťastiu nechýbal. Dosť ľutujem mládež, ktorá by chcela prostredníctvom tohto filmu spoznať život a tvorbu Elvisa. Zvolili si zlú cestu. Retrospektívne zisťujem, že na spočítanie kvalitných životopisných filmov, ktoré som videl mi bohato stačia prsty jednej ruky.

Považujem Elvisa za najvýraznejšieho speváka mojej generácie a môjho najobľúbenejšieho. Problém mám s tým, že ma iba minimálne zaujíma to, čo sa dialo v spevákovom živote. Takže som zvládol niekoľko strihových dokumentov, ale hraný film, v ktorom sa Kurt Russell snaží čo najvernejšie napodobniť jeho správanie a spev je už nad moje sily. Akceptoval som, že v Anglicku Cliff Richard, vo Francúzsku Johnny Hallyday a v Taliansku Bobby Solo naskočili na vlak, ktorý rozbehol Elvis, ale o napodobenie Elvisa v situácii, keď existuje množstvo audiovizuálnych nahrávok nestojím.