maddy

Leprechaun Origins aka Descent 3: In The Woods. Aj keď mám tento rok problém s chápaním toho prečo sa k niektorým značkám točia zbytočné, nízkorozpočtové, často až amatérske pokračovania (Jarhead 2, Tekken 2) a v tomto prípade dokonca až k zabudnutej, takmer odpadovej hororovej sérii Leprechaun, tak nakoniec musím uznať, že to až taká katastrofa ako som očakával nebola. Origins síce môže naštvať fanúšikov pôvodnej série (aj keď pri jej kvalitách silne pochybujem, že takí existujú), keďže Leprechaun tu nepredstavuje írskeho škriatka so zeleným klobúčikom, ale akési zmutované stvorenie nie nepodobné tým zo série Descent, avšak ja osobne tento prístup plne kvitujem. Je to síce tá najtypickejšia béčková hororová naháňačka z lesa akých sa už urodili stovky, ale zato remeselne slušne odvedená, vďaka triezvej stopáži bez väčších zakopnutí po celý čas šľape, nesnaží sa zbytočne o nič svetoborné a pomyselne vypĺňa všetky atribúty (sub-) žánrovej škatuľky, do ktorej spadá. To znamená, že je tu nutná dávka všemožných scenáristických a iných klišé ako postavy, ktoré spolupracujú s hlavnými zloduchmi, uvedomelý syn, ktorý sa vzoprie otcovi a pod., ale celé to nejakým spôsobom funguje. Herci sú sympatickí, v rámci možnosti jednajú celkom logicky (teda na pomery béčkových hororov) a režisér sa nesnaží ukázať viac ako to čo mu dovolí nízky rozpočet. Rozostrovaním, nie veľmi detailnými zábermi roztrasenej kamery sníma monštrum, ale napodiv tento „parkinson“ neotravuje. Na akciu dôjde celkom skoro a tak odpadáva aj pretrpenie povinného zoznamovacieho úvodu, tak čo viac od takéhoto VOD béčka chcieť. Za žiadnych okolností tu nie je žiaduce očakávať nič svetoborné, ale kto vie do čoho ide, tak toho Leprachaun Origins určite výrazným spôsobom neurazí. Neviem síce kto je režisér Zach Lipovsky, ale tento spôsobom ako oživiť starú, dnes už takmer neznámu značku rozhodne kvitujem. Jednohubka, ktorá neurazí a s pár stovkami dolárov a Lepreachuntmi navyše by sa pokojne uživila aj ako také direct-to-video tretie pokračovanie Descentu (Descent Origins?), hlavne po už tak priemernej dvojke. Omnoho stráviteľnejšie ako tohtoročný námetom veľmi podobný Animal alebo všetky nekonečné pokračovania Wrong Turn. CELKOVO: 2,5* (5/10), ale keď tu vidím poniektoré tie hodnotenia, tak v tomto prípade zaokrúhlim smerom nahor.

Zaujímavý pohľad na kontroverznú tému rozpútania AIDS v USA v 80. rokoch minulého storočia a americkou vládou počiatočné ignorovanie a neliečenie tejto choroby, ktorá sa rozhodne netýka, ani nevznikla kvôli homosexuálom ako si ešte aj dnes dokážu poniektorí myslieť. Dnes už vieme, že na jej následky zomrelo niekoľko miliónov ľudí, od chlapov po ženy bez rozdielu orientácie, od kozmopolitnej Ameriku po rurálnu Afriku. Normal Heart obsahuje takmer všetko čo by v súčasnosti mal mať podobný film z takéhoto prostredia pojednávajúci práve o tejto téme. Je spracovaný veľmi decentne, bez akéhokoľvek gýču, bez akéhokoľvek prvoplánového emočného vydierania alebo zbytočného tlačenia na pílu. Decentne, rozumne, s citom, bez zbytočnej kontroverzie ponúkne veľmi civilný pohľad na udalosi. Vznikla tak úprimná dráma a doslovný herecký koncert všetkých zúčastnených. Priam excelentné herecký výkony pre mnohých v netradičných úlohách podali všetci do jedného. Či je to vynikajúci Mark Ruffalo, ktorý dáva hravo zabudnúť na svojho Hulka, skvelý, menej známy Matt Bomer v úlohe Ruffalovho priateľa, ktorý musel prejsť rapídnou fyzickou premenou a stvárniť aj chorobu ubitého, na kosť vychudnutého mladíka alebo pre mňa jedno z najväčších prekvapení v podobe Taylora Kitscha, u ktorého by som po jeho akčných úlohách nikdy nepovedal, že dokáže uhrať aj podobnú postavu. Tradične skvelá Julia Roberts si následne úlohu priam užíva. Režisér sa navyše nevyhýba ani zobrazeniu na pohľad nie práve príjemných príznakov choroby a následné trápenia, avšak ani sexuálnym výjavom, ktoré jednoducho k životu patria, ale zbytočne to s nimi nepreháňa, ani sa nesnaží poburovať. Normal Heart má však problém s tým, že si na seba zobral až príliš veľké sústo. Snaží sa totiž otvárať až priveľa tém súčasne, od prepuknutia choroby samotnej v USA, cez politické ignorovanie problému, až po kritiku vtedajšej homofóbnej spoločnosti, do toho sa navyše primiešavajú rôzne vzťahy medzi značným počtom postáv. Napriek vyše dvoj hodinovej stopáži sa ale nie všetky darí dostatočne rozpracovať a k mnohým film nezaujme ani jasné stanovisko. Navyše občas pôsobí dosť oklieštene a problémy priveľmi individualizuje a sústreďuje na okruh vybranej vzorky postáv bez ponúknutia globálnejšieho pohľadu na problém. Síce s drobnými muchami, stále sa však jedná o tradičnú prvotriednu produkciu z dielne HBO a tie queer filmy začínajú byť nejako podivne kvalitné. Minulý rok tu bola výborná lesbická Blue Is The Warmest Color, tento rok zase pútavé Normal Heart. CELKOVO: 4* (8/10)

J*A*S*M to presne vystihol „queer and weird“, ja by som len doplnil, že (veľmi) queer and (veľmi, veľmi) weird“. Horror fans rozhodne ruky preč, toto nemá najmenšiu šancu naplniť akékoľvek hororové očakávania a ja vlastne ani netuším koho očakávania to vôbec má šancu naplniť. Uznávam, že tá melancholická nálada a podivná atmosféra je z časti pútavá, občas dokonca dokáže film nahnať aj hrôzu (scény s Francis), ale takých scén je strašne málo. Po väčšinu času sa to sústredí na tú prapodivnú vzťahovú líniu, ale tá nie je dostatočne nosná a až priveľmi taká... no, prapodivná. Nevzbudzuje žiadne emócie, ani záujem a v podstate mi to prišlo až značne nezáživné. Síce oceňujem, že sa film nesnaží ísť cestou zavďačenia sa každému, ale toto je možno až priveľký odklon na úkor zaujatia len minimálneho počtu divákov (som celkom zvedavý aký bude prvý štyri, prípadne päť hviezdičkový komentár). Veľmi svojské, veľmi divné. Síce ma to ničím neotravovalo, ale ani absolútne nenadchlo. CELKOVO: 2* (4/10)

Deletables. Ten Mel Gibson ani netušil akú mal pravdu ...na začiatku komentára opäť pripomínam, tak ako pri predošlom filme (alebo to bolo ešte pri tom úplne prvom?!), že éra týchto hviezd b-éčkových akčňákov z 80./90. rokov ma minula, čiže nostalgia pri Expendables u mňa nezaberá. Napriek tomu sa mi prvý film v réžii Stalloneho páčil, ten druhý bol už neskutočne zdĺhavý a nudný. Tam kde však boli druhí Expendables nudní, avšak veľkolepí, sú tí tretí síce zábavní, ale neskutočne lacní. Tie super-drahé-a-moderné bulharské kulisy kričali doslovne z každého záberu a tretí Expendables na mňa čoraz viac pôsobili ako lacné B-éčka, až C-éčka smerujúce direct-to-video, ktoré dnes točí väčšina týchto zostarnutých akčných hviezd a len omylom zablúdili do kín. Oldschoolovosť je fajn, lacnosť už nie a tretí Expendables už bohužiaľ nie sú cool, ani oldschool. Avšak prekvapivo, napriek tejto výčitke, má film veľmi slušné tempo, nenudí ani na sekundu (na rozdiel od rozvláčnej dvojky), akcie je slušné množstvo a v podstate neustále baví a aj to záverečné akčné inferno je poriadne našlápnuté. Len keby... len keby sa to celé neodohrávalo na bulharskom smetisku a v bulharskej obdobe Luníku IX., pretože takéto otrasné kulisy som v kino-filme nevidel snáď od ani neviem kedy. Inak je celý film opäť slušnou prehliadkou starých a tento krát aj nových hrdinov, pri ktorom nie je potrebné riešiť príbeh a ide sa priamočiaro, ale efektne za cieľom. Verbuje sa akčná omladina, ktorá je mne teda absolútne neznáma, ale k starému tímu zapadne a našťastie ho nijako nezatieňuje, aj keď je toto povolanie mladších hrdinov do filmu absolútne zbytočné. Všetci zúčastnení (tí zo starej školy) si úlohy zase raz neuveriteľne užívajú a ich neraz až sebazhadzujúce/sebareflektujúce vtípky fungujú v plnej miere. Wesleyho Snipesa som síce nikdy nemal rád, ale tú tá jeho radosť z účinkovania sršala z každého záberu a jeho odľačnené podanie som si užíval s ním, Mel Gibson je správne protivný záporák, ale najviac ma potešil nezastaviteľný Antonio Banderas, ktorý si postavu dokonale upravil na telo a pochopil, že túto sériu už dnes nebude nikto brať vážne a jediná cesta je cesta humorom. Naštvalo akurát zbytočné obsadzovanie niektorých starších hrdinov len kvôli tomu, aby bolo vo filme čo najviac akčných hviezd, aj keď tu nemajú žiadne opodstatnenie (Bruce Willis v predošlom filme bolo ešte trefné cameo, ale vynútený príchod Jeta Liho na scénu v závere tohto tretieho filmu a jeho dialóg o jednej vete je len zúfalosťou). Finálny súboj Stallone VS Gibson už je skôr realizovaný z povinnosti a oproti predošlým minútam mu chýba poriadna (resp. akákoľvek) choreografia, pokiaľ nepočítam jednu skrčenú otočku Gibsona, ale že si títo dnes už šesťdesiatnici nakopú zadky v štýle Raidu, nebodaj Matrixu sa snáď ani čakať nedalo. Vo výsledku som sa teda bavil o niečo viac ako u dvojky, na prvých Expendables však trojka nemá, avšak stále sa jedná o fajn akčnú-komediálnu jednohubku. Lenže opäť, keby sa to len celé neodohrávalo v tých najlacnejších, najšpinavších, najodpornejších kulisách v Bulharsku, ktoré to celé zrážajú o niekoľko levelov nižšie, navyše s otrasne digitálnymi výbuchmi a trápnou CGI naháňačkou vrtuľníkov v závere, ktorej sa snáď musí smiať aj digitálny Terminátor spred tridsiatich rokov. Nič som od toho nečakal a nakoniec som sa bavil veľmi b-éčkovo slušne, ale pokiaľ chce séria takto upadať s každou pribúdajúcou časťou, tak je najvyšší čas ju ukončiť. Chápem, že Stallone sa snaží šetriť kde sa dá, lebo 100 miliónov mu na niečo podobné v dnešnej dobe už žiadne štúdio nedá, ale nechcem si ani predstaviť, kde sa budú po tomto odohrávať štvrtý Expendables? To ich v tom prípade môžu skutočne premenovať na Deletables a prísť natočiť do Oščadnice na Slovensko. Alebo ich radšej už vydať len na DVD/Blu-Ray/On-Demand, lebo v kine budú pôsobiť za pár rokov o to smiešnejšie oproti inej letnej konkurencii. Ono je v podstate celkom smiešne aj to, že kolegovia z Indonézie (áno, klaniam sa pred tebou Raid 2: Berandal!) dnes dokážu predviesť o niekoľko desiatok (až stoviek) úrovni prepracovanejší akčňák ako tieto niekdajšie akčné ikony. Chápem, nejde to úplne porovnávať, ale aj tak. CELKOVO: 3* (6/10)

Pohotovosť pre masochistov. K Knick som napriek režisérskej persóne, ktorá si seriál vzala na paškál pristupoval pomerne s opatrnosťou. Predsa len vychovaný na otravných nemocničných seriáloch z 90. rokov ma ďalší podobný námet veľmi nepriťahoval. Viac som sa však mýliť nemohol. Medicínska tematika tu je totiž zobrazená diametrálne odlišným spôsobom a Knick ma tak na míle ďaleko od toho, čo doteraz televízia z podobného prostredia vyprodukovala. Ako hlása jeden zo sloganov „Modern medicine had to start somewhere / Moderná medicína niekde začať musela...“ a presne toho sa seriál do bodky pridržiava. Neohuruje prvoplánovou brutalitou, avšak šokuje explicitnými, ale zároveň reálne hrozivými zábermi operácii pomocou nástrojov, ktoré boli len predchodcami modernej medicíny ako ju poznáme dnes. Ruka v ruke s nepríjemnými zábermi na ľudské mäso (aj fanúšikovia televízneho Hannibala – radím sa k nim – nebudú pripravení na takúto „mäsiarčinu“, pri tomto seriály sa rozhodne neoplatí večerať) však ide aj temná atmosféra seriálu. Ulice dobového New Yorku na začiatku 20. storočia sú vykreslené až nepríjemne reálnym spôsobom plným špiny, kde sa to chorobami hemží v každej druhej splesnenej budove. Pohľad na život hlavnej postavy (vynikajúci Clive Owen) dotvára ťažké, depresívne pocity a psychológia postáv tu pôjde s pribúdajúcimi epizódami určite poriadne do hĺbky. Náladu dodáva aj netradične, avšak veľmi trefne zvolená jemná elektronická hudba, ktorá prekvapivo k podobnému seriálu odohrávajúcemu sa pred vyše 100 rokmi dokonale sedí. V úvodnej hodinke sa Soderberghovi navyše podarilo priam bravúrne predstaviť slušnú plejádu postáv, kde diváka zaujíma každá z nich a do budúcna sa s nimi ako ho poznáme maznať určite nebude. Nie tu sa skutočne nebojím, že toto by mohlo stratiť s ďalšími deviatimi epizódami prvej série čoby len kúsok z prvotriednej kvality. Tú piatu hviezdičku na začiatok neudeľujem len z ostražitosti, ale v podstate som už teraz presvedčený, že plný počet si seriál v závere zaslúži všetkými desiatimi. Kontroverzný, nekompromisný, ale zato kruto reálny, presne taký je KNICK. Nie je to seriál, ktorý strávi každý, ale inak neskutočne fajnšmekrová záležitosť. Tento rok je celkovo na tie najoriginálnejšie seriály za posledné roky až neskutočne bohatý. Či už je to satirická krimi dráma Fargo od FX, netradičná detektívka zo starej školy True Detective od HBO, prípadne „arabský“ politický Tyrant a teraz aj kontroverzný lekársky The Knick od Cinemaxu. Na záver len jedno veľké WOW a pokiaľ kvôli tvorbe takýchto lahôdok odišiel na nejaký čas Soderbergh z Hollywoodu, tak už teda vôbec neľutujem, že v dohľadnej dobe nenatočí žiaden film. SEASON 1: 4* (8/10)

Toto mala byť minimálne podľa trailerov komédia tohto roku a nakoniec dosť nevyužitý potenciál. Mal som z toho rovnaké pocity ako kedysi z Bad Teacher. Dobrý námet, ale na celovečerný film trochu málo. Ono totiž postaviť proti sebe starú generáciu s tou mladou je síce na komédiu super nápad, ale samo o sebe to nestačí, resp. len s týmto sa celý čas pracovať nedá. Susedia sú síce fajn komédiou, ale zároveň dosť nevyváženou. Priam vynikajúci vtípky (airbagy) a úderné hlášky (hlavne Byrne) sa striedajú s trápnymi výstupmi ako z lacných paródií (scéna s dojením alebo všetky scény s vibrátormi), pri ktorých som si hovoril, či daný film točil jeden a ten istý režisér a nestriedal sa náhodou s Malronom Wayansom. Zbytočne sa tam miešajú aj vedľajšie dejový línie s osobnými problémami postáv, ktoré nie sú zaujímavé, ale hlavne v takejto pomerne vulgárnej komédii aj úplne zbytočné (dilema Efronovej postavy po skončení školy, doslovne pár sekundová manželská hádka a pod.) Dôraz na improvizáciu kvitujem a Seth Rogen s Rose Byrne film hravo svojimi výstupmi utiahnu, dokonca aj Efron mi prvý krát v živote neliezol vôbec na nervy a do podobnej úlohy sa perfektne hodí. Tých 90 minút je pre podobný film priam ideálnych (a úprimne si neviem predstaviť ani o 10 viac), takže Susedia v podstate po väčšinu času veľmi slušne bavia a z chuti a nahlas som sa smial niekoľko krát, ale nemôžem sa zbaviť pocitu, že potenciál tu bol omnoho väčší. Ten nápad chcelo nechať dozrieť o niečo dlhšie a vymyslieť ešte viac prvotriednych vtípkov, ktorých kadencia by sa postupom filmu stupňovala a nie len nasilu vyplniť stopáž s poniektorými zbytočnými scénami. Pri Susedoch sa tak človek raz chytá od smiechu za brucho a bolí ho sánka a vzápätí krúti očami nad prízemnosťou niektorých scén. Našťastie však vo väčšej miere prevládajú práve tie vtipné. CELKOVO: 3* (6/10)

K tomu najzbytočnejšiemu sequelu všetkých čias som pristupoval s priam obrovskou zaujatosťou. Vôbec nerozumiem prečo podobný film musí niesť názov „Jarhead“? To nestačilo keby sa to volalo len „Field of Fire“, prípadne sa zviezol na názve podobne chabého filmu, napr. Act of Valor 2: Field of Fire, na ten sa dokonca aj podobá? Veď prvý Jarhead od vynikajúceho Sama Mendesa je priam dokonalá vojenská dráma. K takým filmov sa predsa netočia sequely, už vôbec nie tie na video navyše u nich nefunguje ani ten efekt „zveziem sa na slávnom názve“. Field of Fire je len typický b-éčkový akčňák bez akéhokoľvek presahu smerujúci rovno na video/DVD/Blu-Ray/On-Demand alebo televízie. Ale budíš stalo so, film sa volá ako sa volá a ja nakoniec uznávam, že to až taká tragédia biblických rozmerov nebola ako som očakával, ale na druhej strane tu nie je žiaduce hľadať ani akúkoľvek výraznú kvalitu. Je to jednoducho najtypickejší z najtypickejších b-éčkových vojenských filmov odohrávajúcich sa na jednej púšti, v jednej základni a v jednom rozpadnutom púštnom meste s nutnou dávkou klišé. Má však prekvapivo solídnu kameru, ktorá sa občas nebojí aj väčších záberov z vtáčej perspektívy a komu stačí pár technicky obstojne prevedených akčných scén a páčil sa mu Act of Valor (mnie nie) ten by nemal utrpieť výraznejšiu ujmu. Minimálne prvá hodinka je neškodná, obyčajná vojenská akcia bez kúsku nápadu, ale zase nijako výrazne neotravuje. Potom to už začne byť dosť zdĺhavé a v závere aj otravné, ale ako vravím, pokiaľ od toho nečakáte nič viac, tak tých cca 100 minút sa dá s kúskom sebazaprenia zvládnuť. Ono to je nakoniec „len“ totálny priemer až ľahký podpriemer. Niežeby to bolo niečo čo by stálo za slová chváli, ale stále lepšie ako totálna sračka, ktorú som pôvodne čakal. S prvým filmom však absolútne neporovnateľné za žiadnych okolností. CELKOVO: 2* (4/10)

Predošlý McCarthyho počin The Pack mám rád. Bola to evidentne low-budget, ale za to poctivá žánrovka. Napriek tomu, že v At the Devil's Door využíva úplne totožné postupy (pomalé tempo, zo začiatku nie úplne jasná story, minimum ľakačiek, navyše aj tie majú podobnú strihovú skladbu), rovnaký efekt sa nedostavuje. Na to si AtDD zobral na paškál až priveľké sústo (príbeh s obmenou hlavnej postavy, ktorý sa tiahne dlhým časovým obdobím) a až primálo toho ponúka na oplátku. Zlovestnú, nepríjemnú atmosféru sa McCarthymu síce stále darí budovať perfektne, ale to mu vydrží tak prvú pol hodinu, následne divák zisťuje, že neponúka nič viac. McCarthy len napína, napína a napína až donapína. Hororových prvkov je okrem tej atmosféry pramálo, tie dve ľakačky veľmi nefungujú a postava démona je úplne nevyužitá. Veľmi pomalé tempo začne s pribúdajúcimi minútami otravovať, keďže sa vo väčšej časti filmu nič podstatné nedeje a samotný záver už je doslovne z rady scenáristických zúfalosti. Ešteže aspoň po technickej stránke je badať krok v pred, keď po vyslovene televíznom The Pact, má At the Devil's Door o niečo filmovejší look. Ten jeho minimalistický prístup k látke s pomalým tempom a dôrazom na atmosféru ma síce stále baví, ale tento krát si to už vyslovene žiadalo pritlačiť aspoň v niečom viac na pílu, takže vo výsledku dosť sklamanie. CELKOVO: 2,5* (5/10)

Veľmi príjemné prekvapenie na poli nezávislých, nízkorozpočtových snímkov. Nič som nečakal a nakoniec som dostal veľmi komplexnú sci-fi drámu, ktorá sa zaujímavo pohráva s prírodnými fenoménmi, ktorými sa zaoberá teoretická fyzika (kto by chcel z tejto problematiky počuť aj niekoľko vedeckých názorov tak odporúčam vynikajúci dokumentárny seriál Through The Wormhole with Morgan Freeman). Dej Coherence využíva myšlienkový experiment tzv. Schrődingerovú mačku - hypotézu mnohonásobných vesmírov a pre postavy vytvára paralelné svety, v ktorých sa postupne ocitajú. Vo filme však k tomu stačí jeden dom, pár postáv a paranoidná atmosféra je na svete. Coherence sa nesnaží o zbytočný presah, stačí mu jeden rozumný nápad, v rámci možností inteligentný a hlavne dobre napísaný scenár, ktorý z postáv nerobí hlupákov a tým sa dokáže po celú dobu šikovne sa pohrávať s divákom. Uznávam, že to nebude pre všetkých, ale kto nemá problém počúvať sériu dialógov, dokáže aspoň na tých 90 minút ustavične sledovať dianie na obrazovke, aspoň málo pri tom aj porozmýšľať, ten si príde na svoje. Intenzita sa pomaličky stupňuje s každou pribúdajúcou minútou a takmer až thrillerový/hororový záver ponúkne príjemne napäté minúty, stále však s racionálne uvažujúcim konaním postáv (popravde takto sebecky by sa zachoval asi každý z nás). V tomto prípade je aj ten otvorený koniec sympaticky znepokojujúcim, takmer až šokovým momentom. Za málo peňazí, veľa muziky. CELKOVO: 4* (8/10)

Mám rád to pomalé tempo v Mickleho filmoch. Vychutnával som si ho hlavne pri Stakeland, z časti som si ho užil ešte aj pri We Are What We Are, ale pri Cold In July mi prvý krát začalo liezť na nervy. Cold In July má síce šikovne napísaný scenár, ktorý na prvý pohľad priamočiary príbeh o pomste postupne rozvinie do kriminálky a takmer až novodobého westernu, avšak Mickleová réžia mi tento krát vyslovene vadila. Celý čas som mal pocit, že by z toho mohol byť pod iným vedením dobrý film, ale pod Mickelovou rukou stratil akúkoľvek „hnaciu silu“. Bol vyslovene rozvláčny od prvých minút, nedokázal upútať, vtiahnuť do deja a v druhej polovici už stratil akékoľvek tempo. Tých 110 minút sa tak zdalo neskutočne nadobjemných a zdĺhavých. V podstate má druhá polovica už absolútne nezaujímala a k sledovanie som sa musel vyslovene nútiť. Nefungoval na mňa ani dobový feeling, na ktorý sa nekládol dostatočný dôraz (kedy sa to vlastne odohrávalo? v 80. rokoch?) a dokonca mi tu nesedela ani hudba. To elektronické (aj keď veľmi slušné) score sa mi k takémuto „buranskému prostrediu“ vôbec nehodilo. Vedenie hercov tiež za veľa nestálo a inak môj obľúbený Michael C. Hall aka Dexter tu v niektorých scénach doslovne prehrával, navyše aj tá jeho rola neschopného otecka dosť otravovala. Nie, teraz vyššie hodnotenie skutočne nemôžem. V tomto prípade sme si Micklem vôbec nesadli a začína sa ukazovať, že on nič iné okrem toho pomalého tempa nezvláda. A aj to sa mu automaticky nehodí do všetkých filmov ako si myslí. CELKOVO: 2* (4/10)