maddy

Nezávislý, veľmi lacný sci-fi film. Označenie "sci-fi" je v tomto prípade trochu zavádzajúce a jedná sa prevažne o drámu (ktorá v popise žánru na CSFD akosi absentuje) s minimom sci-fi prvkov, iba s jemným sci-fi námetom v pozadí. Väčšina filmu sa totiž odohráva v lese, kde pár ľudí turistikuje a pomedzi to pokladajú na zem káble pre nejaký quantum počítač. Nečakajte však žiadne sci-fi prvky alebo vizuál. Asi toľko k tomu "sci-fi", aby niektorí užívatelia nemali prehnané očakávania. Mne osobne to nevadilo, keďže podobné malé indie sci-fíčka mam celkom v obľube. Lapsis sa k ním však nepridá. Prvých 45 minút sa tam totiž absolútne nič nestane, neponúka to žiadnu zásadnú myšlienku, podnet na zamyslenie a hlavný hrdina (tlstejší spotený 40tnik) nie je práve najsympatickejšou postavou. V závere sa to snaží rozvinúť aspoň nejaký dej, ale väčšina liniek ostane neukončená, nevysvetlená, ledva sa stihnú vôbec rozbehnúť a celé to vyzerá skôr ako zbytočne dlhý pilot k nikdy nezrealizovanému seriálu. Chvíľu síce budí záujem o čom by mohol tak byť, ale nakoniec je úplne o ničom. Prakticky to je bez deja, bez nejakého zvratu, momentu prekvapenia a navyše s úplne otvoreným záverom akoby to niekto usekol ledva v polovici. Žeby to niečím vyslovene urazilo sa povedať nedá, ale je to jeden z tých filmov ktorý ani nemá čím zaujať. Teda okrem štýlového plagátu, ktorý však nijako nekorešponduje s výsledným produktom. CELKOVO: 3/10

Súbor sci-fi poviedok z východnej Európy, pardón blízkej distopickej budúcnosti z Európy, ktoré spolu nijako nesúvisia, nikam sa nedopracujú a chýba iba akákoľvek pointa. Chino Maya síce aj za evidentne lacný peniaz dokáže ponúknuť celkom fajn vizuál, s jeho scénaristickými schopnostiami to je už však o poznanie horšie. Krátke príbehy sú v Undergods pozliepané dohromady absolútne nekonzistentne, poviedky sú úplne náhodné bez jednotnej myšlienky a/alebo nálady, nikam nevedú, a aj tá snaha o satiristické metafory a občasný čierny humor je márna a vyznieva úplne do prázdna. Celý film tak pôsobí ako maximálne nepodstatný a zbytočný. Totálna strata času. CELKOVO: 2/10

Prazvláštny animovaný film pre dospelých aký kinematografia doteraz nestvorila a asi už ani nestvorí. Príbehovo síce veľmi klišé enviromentálna agitka o ochrane zvierat, ale vizuálne je to niečo tak zvláštne, iné než čokoľvek čo doteraz vzniklo a tak to srší nápadmi a zároveň k tomu cítiť lásku ako k filmu, tak k umeniu (kresbe, maľbe), že tá hodinka a pol hravo utečie. Veľmi osobité, unikátne, idealistické dielo s utopickou víziou sveta, ktoré keby malo o niečo originálnejší príbeh bol by som nadšený. Takto som iba mierne potešený, že to vôbec vzniklo. CELKOVO: 7/10

Film ako médium, film ako umelecké dielo. Opojná audiovizuálna báseň - nevedel som čo od tohto popisu očakávať, ale nič výstižnejšie tento "dokument" nevystihuje. V preklade a pretavené do filmu to však znamená to, že Jóhann Jóhannsson tu po celý čas sníma rôzne kamenné a betónové monumenty nachádzajúce sa rôzne po svete a podmanivý hlas Tildy Swinton číta z knihy od Olafa Stapledona akýsi silne metaforický sci-fi príbeh z ďalekej budúcnosti o to ako sa vyvinie ľudská rasa a čo sa stane ak Slnko prestane podporovať život v našej slnečnej sústave, o tom že ľudský druh nie je večný (aj keď si to o sebe myslí) a nech sa snažíme ako chceme, nič nemá večné trvanie a všetko je pominuteľné. Ono je lepšie tento dokument vidieť, počuť, prežiť, precítiť, než o ňom rozprávať, i keď z rozprávania sa môže zdať podstatne zaujímavejší, než je jeho sledovanie. Miestami dokáže opojiť, miestami unudiť a vyrozprávaný príbeh, resp. báseň je skôr typickou alegóriou na súčasný stav ľudstva a Zeme a prosba o sebauvedomenie a zlepšenie s typickým posolstvom o zmene prístupu ku klíme a pod., než by samotný príbeh čítaný Tildou akokoľvek strhol, nebodaj sa v ňom odohrávali nejaké zvraty alebo vystupovali konkrétne postavy. Veľmi skoro sa tak film stane repetitívnym aj pri takejto skromnej 70 minútovej stopáži. Toto by bol skôr ideálny námet na 30 minútový kraťas. Chápem, že Jóhann Jóhannsson si týmto chcel splniť svoj celoživotný sen, ktorého finálneho uvedenia do kín sa bohužiaľ už nedožil, ale mal až príliš veľké ambície. CELKOVO: 6/10

Transcendence pre rok 2021. Sci-fi ktoré by sa chcelo tváriť veľmi inteligentne, ale vo výsledku je tak akurát na smiech. Nefunguje tu totiž takmer nič. Už základné budovanie sveta, kde sú mestá zaplavené vodou je podané s takou vážnosťou a pritom sa jedná o tak hlúpy nápad, že i pri zapojení elementárnej logicky nedáva žiaden zmysel (mrakodrapy sú do polovice zaplavené vodou, ale na tých zvyšných poschodiach veselo funguje ďalej elektrina?!). V tomto nefunkčnom svete následne režisérka rozvíja skôr než akýkoľvek sci-fi príbeh romantickú drámu, čoby samé o sebe nebol najmenší problém keby ... keby to bolo funkčné v rozprávaní príbehu (ale ten nedokáže ani raz strhnúť alebo prekvapiť), keby to bolo funkčné v práci s postavami (ale Hugh Jackman nebol snáď nikdy takto bez akejkoľvek charizmy), keby to bolo funkčné v emóciach (ale chémia medzi hlavnou dvojiciou - Hugh Jackman a Rebecca Ferguson - nie je absolútne žiadna, a to mám oboch týchto hercov v obľube). Následná občasná akcia je skôr iba do počtu a akoby ju režisérka točila nasilu len aby do kín (resp. v tomto prípade skôr na stream) mohla prilákať aj mužské publikum. A ak už k nejakej akcii dôjde, tak je maximálne rutinná. Filmu sa síce miestami darí budovať akú-takú distopickú atmosféru, ale aj to iba v  prípade, že sa nad celým týmto svetom nebudete nijako zamýšlať. Načo sa to totiž celé odohrávalo v tom zaplavenom svete je otázne, pretože pre samotný príbeh je to absolútne nepotrebné, film s týmto svetom okrem pár eye-candy záberov nijako nepracuje a pre celé dianie ktoré je skôr zmesou krimi a romanci je úplne jedno, či by to bolo situované do minulosti, súčasnosti alebo blízkej zaplavenej budúcnosti ako zvolila režisérka, pretože tým filmu privodila iba nespočet logických lapsov. Rotteny tentoraz poprávom zdrvujúce s ich 36%. Za mňa trocha triezvejších CELKOVO: 4/10

Krásne nasnímané s priam dychberúcimi zábermi a fantastickou dobovou hudbou, ale v tomto prípade u Davida Loweryho jednoznačne vyhrala forma nad (akýmkoľvek) obsahom. Deštrukcia mýtu o stredovekom hrdinovi je síce dobrý základ, ale tam kde základná myšlienka v predošlom filme režiséra - A Ghost Story - slúžila k rozvíjaniu ďalších myšlienok, úvah a emócií, The Green Knight sa počas celej stopáže nikam neposunie a nedopracuje. Celé putovanie titulného hrdinu je tak skôr iba sled síce dychberúcich, ale vo výsledku len obyčajných fantasy scénok neprepojených žiadnou spoločnou ideou. A aj samotné emočné zaangažovanie s hrdinom sa dostaví až v posledných 15 minútach filmu, i keď aj tu sa obávam, že to bolo skôr vhodne zvolenou piesňou, než čímkoľvek iným. Vo výsledku, tak po natešení z trailerov jednoznačné sklamanie. Formou je síce The Green Knight za plný počet, obsahovo (myšliekami, metaforami) dosť prázdnota. A komu nesadli predošlé filmy od Davida Loweryho (The Old Man and the Gun, A Ghost Story, Ain't Them Body Saints, The Yellow Birds), tak s The Green Knightom to bude skúšať zbytočne, tu sa toho dejovo deje ešte menej, než v predošlých filmoch od tohto režiséra. CELKOVO: 6/10

Óda na operu a hlavne divadelné dosky, čiastočná paródia na komerčné muzikály a komentár k vyprázdnenosti, repetitívnosti a povrchnosti zábavného priemyslu. Natočené a ozvučené priam vynikajúco, s do bodky presnými hereckými výkonmi (Adam Driver prekvapuje rok čo rok!), s fajn myšlienkou bábky/vlastného dieťaťa využívaného iba k osobnému prospechu. Ale aj keď to je natočené nádherne, tak v konečnom dôsledku dosť prázdne. Samotného príbehu a všetkých metafor (prakticky je tu jedna - s bábkou - tá ktorou sa film zaoberá celú druhú polovicu) je tu na 140 minútový film žalostne málo, a aj samotné emócie sa dostavia doslovne až v záverečných 5 minútach filmu. Dovtedy to je priveľmi do seba zahladená artovka, ktorá nemá toho toľko čo povedať ako sa na začiatku zdá. Tešil som sa, ale opäť raz presvedčil, že tvorba Leosa Caraxa ide mimo mňa. Aj keď Annette je z tých troch filmov, ktoré som od režiséra videl zatiaľ najlepším počinom, čo však neznamená, že s hodnotením dokážem ísť vyššie než na CELKOVO: 6/10

Natočil to režisér Scary Movie 5. čo viac k tomu dodať. Skutočne nechápem čo  viedlo štúdio Warner Brothers k tomu oživiť Space Jam po 25 rokoch so 150 miliónovým budgetom a zveriť to Malcomovi D. Leeovi (!!!) - snáď najhoršiemu súčasnému režisérovi, ktorý točí iba trápne černošské komédie a aj v tomto žánri nikdy nenatočil ani jednu dobrú. A presne tak dopadol aj Space Jam 2. Je to iba jedna veľká, a aj to veľmi zlá, reklama na produkty Warner Bros, avšak bez štipky inovácie, bez toho aby ten film aspoň na moment vzbudil nejakú nostalgiu, a čo je najhoršie, aby sa mu počas tých dvoch hodín stopáže podaril aspoň JEDINÝ vtip. Všetko je tu na seba nahádzané bez ľadu a skladu, s absolútne sterilnými odkazmi na iné Warner filmy, kde nefunguje takmer nič. A to je teda fakt na celoživotný ban točenia filmov pre režiséra, pretože mať vo filme toľko ikonicných animovaných postavičiek a nevzbudniť v divákovi nič, ale že absolútne nič je na pováženie. A pokiaľ sa tešíte, že ostatné postavy/filmy z dielne Warner Bros. tu majú nejaký priestor, zabudnite. Väčšina z nich sa tu vyskytne doslovne na dve sekudny (drak z Game of Thrones) alebo sú usadení iba niekde v hľadisku (Pennywise), keď sa hrá záverečný predigitalizovaný basketbalový zápas, prípadne sa tu pár scén vyskytne vyslovene ako z trápnej reklamy na vložky, kde si postavy pri tabuli povedia čo a ako by asi tak mohli urobiť, do toho je bez akejkoľvek snahy vsadený pár sekundový záber napríklad z Matrixu alebo Mad Max: Fury Road, absolútne nijak sa táto scéna nevyužije a pokračuje sa ďalej. Hotové stelesnenie toho najhoršieho čo vysokorozpočtový blockbuster môže ponúknuť, navyše s NBA hráčom LeBron Jamesom, ktorý sa už dúfam nikdy viac nebude pokúšať o kariéru herca. CELKOVO: 3/10

30 Days of Night meets Snakes on a Plane a hororové prekvapenie roku 2021. Asi ako každý kto má skúsenosť s Netflix tvorbou, tobôž tou hororovou, som od Blood Red Sky čakal ďalší zúfalý pokus o horor (ako napríklad nedávna Fear Street trilógia). Minútový trailer nevzbudzoval práve veľké očakávania a už tradične prepálená netflixovská stopáž cez dve hodiny tiež žiadne nadšenie nevyvolávala, práve naopak. Dostal som však ten najintenzívnejší upírsky (i keď ono to sú skôr mix zombies a upírov) horor od čias 30 dní dlhej noci, ktorý síce do žánru neprináša vôbec nič nové a viac menej iba variuje známe hororové klišé, ale ten film sa ani nesnaží o nič viac. Chce iba počas tých dvoch hodín sprostredkovať napínavú adrenalínovú krvavú jazdu a to sa mu darí priam znamenite. Na daný žáner jemne prestrelená stopáž cez dve hodiny vôbec nevadí, vo filme sa NEUSTÁLE niečo deje, dokáže byť správne napínavý, vyvoláva sympatie k postavám, a po dlhom čase je to fakt horor ktorý sa doslovne s ničím a nikým nes*re presne tak ako sa na horor patrí. K postavám je nekompromisný, neberie sa tu ohľad na deti, ani zvieratá, prekvapí neraz nečakaná úmrtnosť aj hlavných postáv, čím drží diváka po celú stopáž v napätí ako to celé dopadne. Pritom tá, hlavne v druhej polovici, všadeprítomná krv nepôsobí ani sekundu samoúčelne, jednoducho je to boj o holý život v uzavretom priestore lietadla a prežije iba ten kto sa nebojí "umazať". Navyše tu perfektne funguje gradácia, kde sa od pomerne pokojného zoznamovacieho začiatku dostávajú postavy do čoraz bezvýchodiskovej situácie, až to celé následne vygraduje do absolútneho upírskeho inferna v závere. V závere navyše poteší aj pomerne nekompromisné vyústenie a hlavne fakt, že sa tu nikto nesnaží o zbytočnú sequelovú nadstavbu, ale jednoducho sa po dlhom čase jedná o horor/film, ktorý má svoj jasný začiatok a uspokojivé vyústenie bez nutnosti nadväzovať na pokračovanie (ktoré by som si v tomto prípade však dal veľmi rád, hlavne ak by bolo od tých istých tvorcov). Vo výsledku tak film kvôli ktorému mali vzniknúť VOD služby. Do kina by sa takýto R-kový horor nedostal ani náhodou, na VOD sa jedná priam o tohtoročný hororový klenot. Netflix, Netflix, už keď som zvažoval zrušiť predplatné po všetkých tých filmových sklamaniach za posledné dva roky, prídeš s niečím takýmto! Možno tomu prihadzujem čisto subjektívne bod navyše, ale ten film mi je jednoducho sympatický, sympatický práve tým, že to o čo sa snaží mu v rámci žánru ide znamenite a nikto sa tu zbytočne nepokúšal o čokoľvek navyše. Ono to totiž pokojne mohlo hravo dopadnúť aj ako Flight of the Living Dead. CELKOVO: 8/10

Klasická marvelovka, čo v prípade Marvelu však stále znamená zábavný a oddychový blockbuster, ktorý ničím neurazí, ale ani sa nepokúša o nič nové, akokoľvek inovatívne alebo čokoľvek čoby vybočovalo zo zabehnutého Marvel filmového štandardu. Prvá polhodina tak dá spomenúť na o niečo serióznejšieho Kapitána Ameriku: The Winter Soldier, ale stále sa pohybujeme v marvelovských vodách, takže aj to označenie "serióznejšia" jej potrebné brať s nadhľadom. Slová ako "temná", "dospelejšia" marvelovka sú asi prehnané (dospelácke komixové filmy predsa len točí skôr DC, ak má lepšiu chvíľku - Joker, Dark Knight a od tých má Black Widow skutočne na kilometre ďaleko), ale minimálne tu v úvode chýba humor a akcia skôr jemne pripomenie Jason Bourna (hlavne naháňačka v Budapešti), než tie posledné marvelovky typu Thor: Ragnarok, Captain Marvel alebo Guardians of Galaxy, čo je opäť raz príjemná zmena a návrat k viac zemitejším komixom, než tým ktoré čoraz viac zarezávajú do žánru sci-fi/fantasy. A navyše sme dostali Florence Pugh, ktorá si to jednoducho dáva všetkými desiatimi a pokiaľ by sa v nasledujúcich filmoch stala novou Black Widow určite by sa nikto nehneval, navyše celému dianu prináša uveriteľnejší feeling a oproti takmer nesmrteľnej superhrdinke Scarlett pôsobí viac ako reálna agentka, kde všetky tie údery a pády z budov skutočne bolia, než by ich predvádzala s takou hravosťou ako Scarlett Johansson - z čoho si prakticky film aj veľmi trefne po celý čas uťahuje! Niekde pred polovicou s príchodom Davida Harboura aka Red Guardiana na scénu však niekto režisérke pripomenul, že točí predsa len marvelovku, na scénu nastúpi typický humor pre celú rodinu a vo finále sa to zvrtne do monštróznej deštrukcie, ktorá trocha prestrelila mierku, vzhľadom na predchádzajúce dianie. Black Widow však nikdy neskĺzne do prehnanej infantilnosti, otravnosti alebo čohokoľvek čo by mohlo uraziť alebo naštvať. Neprináša do sveta Marvelu síce nič nové a pôsobí skôr ako výplň, než akokoľvek zásadný film, ale vzhľadom na to, že sa dejovo vraciame späť niekde do času po Civil War (a Black Widow je po udalostiach v Endgame mŕtva), tak snáď ani nešlo očakávať film, ktorý by mohlo mať zásadný vplyv na aktuálne dianie v marvel universe. Je to jednoducho film, ktorý si Scarlett Johansson u Marvelu vydupala ako rozlúčku pre fanúšikov a my sme dostali ďalší slušný celorodinný komixový akčňák, ktoré Marvel jednoducho stále vie natočiť (narozdiel od takého DC, áno, pozerám na teba Justice League). Jedine čo zamrzí sú miestami fakt hnusné CGI triky, na ktoré u Marvelu nie sme zvyknutí a nechápem ako mohli snímok tak podfinancovať a to, že Marvel sa opäť raz neodhodlal natočiť čokoľvek iné, odvážnejšie od ich typickej tvorby, aj keď tu k tomu bolo v úvodných minútach slušne našliapnuté. CELKOVO: 7/10