maddy

Rozhodne si John Carter nezaslúži osud takého (finančného) prepadáku, aký ho postretol. Rozpočet bol síce prestrelený (250 mil), ale vidieť ho každým záberom, mimozemské rasy pôsobia naozaj (v rámci možností) reálne a výprava je priam famózna. Sci-fi sa výrazne mieša s fantasy žánrom a vytvára pútavú atmosféru vzdialeného sveta. Síce to pôsobí ako copy&paste Star Warsu (hlavne Episode I a IV), ale to nie je vinou filmu, keďže predloha Princezná z Marsu vznikla skôr než samotný Lucas uvidel svetlo tohto sveta. Po takmer 100 rokoch od vzniku sa ňou, ale inšpirovalo také nespočetné množstvo tvorcov, že v súčasnej dobe už John Carter nepôsobí ani jednou scénou originálne. To mi však výrazne nevadilo, pútavý svet s množstvom mimozemských rás zaujal, držal pozornosť a film zbieral množstvo plusových bodov. Príbeh bol v rámci žánru dobrý, jednoduchší, niekedy priam až rozprávkovo-pútavý – nič viac, nič menej. Občas príliš priamočiary (jednoduché cestovanie z bodu A do bodu B), inokedy zavádzajúci vzhľadom na nedostatočné vysvetlenie určitých fantasy prvkov. Na vyplnenie vyše dvojhodinovej stopáže však stačil, neprekážal svojou hlúposťou a po skončení všetko dokonale uzavrel, nenechal nevyriešené zbytočné odbočky. O málo horšie je na tom scenár, ktorý doslova šuští predlohou, pomaly ako by z nej bol skopírovaný bez jedinej zmeny. Nečítal som ju, ale preslovy postáv nepôsobili dôveryhodne, ľudsky, emotívne. Tým pádom zlyháva romantická línia medzi Johnom a princeznou, keďže medzi nimi nefunguje žiadna chémia a ich konverzácia často pôsobí silene. Výhodou je, že väčšina ostatných dialógov je osviežená celkom príjemným humorom – hlavne rasa Tharkov (Virginia!:) a neraz tieto digitálne vytvorené postavy dokážu vyvolať viac emócii ako ľudskí protagonisti, z ktorých výrazne nevyčnieva ani jeden (Taylor Kitsch nie je vyslovene zlý herec, len mu chýba výraznejšia charizma). Disneyho infantilnosť sa však nevyhla ani niektorým týmto postavám – viď prítomnosť mimozemského „psa“. Najviac však zamrzia rutinne podané akčné scény, na ktoré sa síce krásne pozerá, ale to je asi tak všetko. Nebadať pri nich žiadne napätie, náboj, atmosféru. Tam režisér Andrew Stanton (WALL-E, Finding Nemo) doslovne zlyháva, pri tom zo scén ako boj s hromadou Tarkou a prelýnaním sa minulosti alebo súboja v aréne s bielymi opicami priam kričalo, aby boli niečím viac, než len štandardne odvedeným sledom scénok. Zamrzí, že takto „štandardne“ (a to teraz nemyslím ako pochvalu) sú odvedené všetky akčnejšie scény, ktorých zase nie je až tak veľa, ale mohli Johna Cartera vytiahnuť o úroveň vyššie, pretože pôdu na budovanie niečoho pompéznejšieho mal vytvorenú naozaj stabilne. Poteší však kamera, ktorá sníma naozaj dianie bez výraznejších šumov a „epliptických záchvatov“. CELKOVO: 3,5* (ale vzhľadom na fanúšika fantasy si Johna Cartra určite ešte niekoľko krát pozriem, nakoľko vo mne vyvolal po skončení príjemný pocit a to sa pri akomkoľvek filme počíta 2x, zamrzí len fakt, že mal na oveľa viac, chcelo by to možno väčší tvorcovský rozhľad a nie len točiť film ako na „zakázku“ bez jedinej inovácie, reputáciu sice už však nepraviť nemôže, keďze osud pokračovania padol rýchlejšie ako tržby)

Watkinsov predošlý počin Eden Lake (4*) považujem za vynikajúcu adrenalínovú jazdu, ktorá dokonca vyvolala v divákovi aj pár otázok o súčasnej spoločnosti. Tento krát opäť zabŕdol do hororových vôd a zrežíroval remake The Woman In Black, do ktorého som vkladal dosť vysoké očakávania, vzhľadom na to, že sa odohráva v pútavom prostredí strašidelného domu koncom 19.storočia a presne tento typ hororu mám rád. Popravde však takmer väčšina z mojich očakávaní zostala nenaplnená. Tam kde zo zabehnutého konceptu exploitation dokázal pri Eden Lake vyťažiť maximum, čo tento subžáner ponúka, do Woman In Black nepriniesol ani štipku inovácii, len trestuhodne kopíruje zabehnuté a tisíc krát omieľané postupy duchárskych historiek. Čo by na jednej strane až tak nevadilo, ak by do toho zakomponoval správne mrazivú atmosféru a pútavý príbeh. Zlyháva v oboch prípadoch. Predlohu som si ešte nestihol pozrieť, takže neviem, či je to vina pôvodného filmu alebo Watkins takto zmäkol. Vo svojej podstate film nie je zlý, len... prvých 50 minút (pokiaľ nepočítam úvodné 2 minúty) sa v podstate nič hororové nedeje. Príbeh je po väčšinu času zbytočne naťahovaný, keďže jeho smerovanie a rozuzlenie je zrejmé po cca. 20 minútach. Pozornosť tým pádom drží len zaujímavé prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva, vrátane dobových rekvizít, kostýmov a pod. Hororovejšie ladená je až záverečná 40 minútovka, z ktorej najviac vyniká 15 minút, ktorých Daniel Redcliff strávi v noci v opustenom dome. Tu však celé dianie stojí len na tom, či na neho divák pristúpi alebo mu bude liezť na nervy. „Strašenie“ je totiž zakaždým postavené na tých najjednoduchších základoch – postava niekam vkročí, pozrie, natiahne sa a duch urobí baf na diváka v sprievode hlasnej hudby. To sa síce využíva pri viacerých hororoch, tu však postupne naberá interval jeden krát za dve minúty. Je až smutné sledovať, že Watkins sa nezmohol na nič iné, nebuduje atmosféru, nevyvoláva zimomriavky, len sa z každého rohu snaží nechať na postavu (resp. diváka) niečo vyskočiť. Odhliadnuc od toho je však pobyt v dome tou najzaujímavejšou časťou filmu. Rozuzlenie filmu ako som už napísal je odhadnuteľné dávno dopredu, navyše sa pri ňom začnú do popredia dostávať otázky s haprujúcou logikou filmu (SPOILER Prečo sa žena v čiernom vlastne zjavuje a v podstate zapríčiňuje smrť detí, ktoré nemajú nič spoločné so smrťou jej potomka? Navyše, keď táto smrť bola len nehoda a nie zámer? / Prečo celý čas v dome straší hlavnú postavu? Ak by sa jej chcela zbaviť tak ju taktiež zabije ako spomínané deti? / Prečo hlavná postava bez problémov vyloví mŕtveho chlapca z močariska, keď predtým to bol pred dedinčanov taký veľký problém? Atď. KONIEC SPOILERU) Jediné čo ma prekvapilo je nie príliš potešujúci samotný záver filmu, ktorý som v tohto druhu príbehu tento krát nečakal. Pútavým tak vo filme ostáva hlavne vďačné prostredie opustenej dedinky plnej hmiel a temný opustený dom na ostrove. Daniel Redcliff zvládol úlohu obstojne a celkom sa mu podarilo vymaniť z „harry potterovskej ságy“, zároveň aj slušne spĺňa úlohu „ťahúňa“ nástročného publika odchovaného na čarodejníckej ságe. Napriek mojej predošlej kritike sa však jedná síce o priemerný, ale neškodný hororík staviaci na lakačkách, ktorý ako jednohubka obstojne poslúži, ale vzápätí vyšumí z hlavy ako lacné šampanské. Watkins, nabudúce chcem viac! CELKOVO: 3*

Season 1 = 3*

Season 1 = 3* (6/10)

Plné pátosu, zbytočnej afektovanosti a najvšemožnejšieho klišé o rodinných hodnotách, ale prekvapivo tentokrát namiešané do výborne stráviteľného a pútavého sústa. Samozrejme všetky podstatné postavy sú jednotvárne, buď kladné alebo sa z nich počas filmu stanú neuveriteľní dobráci, ktorým bude fandiť nejeden (detský) divák, no vďaka neuveriteľnej charizme Hugha Jackmana a decentnému nevtieravému detskému prevedeniu Dakota Goya z nich dýcha život a na konci prenesú pozitívnu energiu aj na dospelého diváka. Súboje robotov predvídateľnejšie ako zakončenie Transformerov, ale vďaka veľmi príjemnej atmosfére a svižnému tempu to taktiež vôbec nevadí. Z počiatku obávaný Shawn Levy dokázal po priemernostiach typu Noc v múzeu, že je zručným „rodinným režisérom“ pokiaľ sa mu poskytne dobrý námet. Technickú stránku snáď ani nie je potrebné spomínať, tá je hollywoodskym štandardnom s pekným dizajnom CGI robotov, nevýrazná je len hudba, ktorá mohla byť o niečo viac v popredí. Hodnotím kladne, jediný výrazný problém tohto filmu je u mňa ten, že funguje len ako jednohubka, ktorá síce zabaví, poteší, ale nie je to typ filmu, ktorý by som si pustil každý týždeň. Aj keď tieto rodinné filmy nie sú priamo môj šálok kávy a určite sa nejedná ani o film roku, vďaka srdcu, ktorý tento film má (čo sa na poli dnešných blockbusterov o to viac počíta) dávam: 4*

Veľmi zvláštny a znepokojivý snímok, ktorý rovnako ako niektorí diváci nikdy nestrávia (viď 1-2* hodnotenia), tak ho tí druhí príjmu s otvorenými ústami (viď 4* hodnotenia), našťastie som ten druhý prípad. The Woman je z časti artovo poňatí (viď Sundance festival) snímok mixujúci v sebe rodinnú drámu a drsný horor, navyše so zvrátenou úchylnou atmosférou presakujúcou z každého záberu, nechýba ani naturalistický a feministický podtext. Zo začiatku ponúka obraz tej najtypickejšej americkej rodinnej idylky, ktorá sa príchodom lesnej kanibalky zvrtne na psychologickú drsňárnu, kde obyčajné gesto(facka) vyvoláva rozhorčenie a strach. Spomínaná kanibalka prekvapivo nie je hlavný „ťahák“ filmu a v konečnom dôsledku má len podpornú úlohu v celom tomto rodinnom násilí, neskôr podporenom aj sexuálnou zvrátenosťou. McKee tak 3/4 filmu dokazuje, že pojem horor sa dá chápať aj iným spôsobom ako nekonečnými jatkami. Záverečných 15 minút sa však psycho terror povinne prehupne na gore fest a je už len tradičným vyústením všetkých predchádzajúcich hrôz. Neprichádza žiadne uvoľnenie, zadosťučinenie. Dokonca v závere vyžaduje dôvtip diváka na otázky ako napríklad kto je otec dieťaťa Peggy, samotný záver s dievčatkom/sestrou. V tejto časti sa dá žánrovo chápať ako čistokrvný horor, predtým tento žáner zastupuje iba prapodivné chrapčanie kanibalky (zaujímavá Polyanne McIntosh), ktoré však taktiež dokáže vyvolať mrazenie. Herecké výkony na veľmi slušnej úrovni, hlavne Sean Bridgers v úlohe hlavy rodiny, ale nezaostáva ani (v hororoch moja obľúbená) Angela Bettis v podaní utláčanej mamičky. Kamera väčšinou štandardná, ale dokáže prekvapiť – napr. v závere pri hádke otca s dcérou, keď krúži okolo. Hudba netradične zvolená, namiesto inštrumentálne sa do popredia dostávajú skôr rockové songy (Sean Spillane vytvoril piesne priamo určené pre film). Pár výčitiek možno k až príliš nasilu vygradovanému finále, niektorým zbytočným klišé alebo miestami naivný scenár. A na záver len súhlasím s užívateľmi, ktorí film prirovnávajú k dokonalým francúzskym Martyrs (5*), pár podobností to má hlavne v podaní tej najtiesnivejšej atmosféry. Rozhodne najväčšie hororové prekvapenie roku 2011. Chápem divákov, ktorí film odsúdia, pretože toto rozhodne nie je pre každého, resp. pre bežného diváka, ani pre typického hororového fanúšika, ktorý by podľa popisu deja mohol čakal klasický exploitation horor s pár eroticky ladenými scénami. Čo však nechápem, je 60% hodnotenie na ČSFD, čakal som minimálne o 10% viac, stačí sa pozrieť na recenzie amerických kritikov, ktoré film chvália. CELKOVO: 4*

Prvé hororové sklamanie roku 2012. Ti West nie je James Wan a nikdy ním nebude, aj keď námet využíva podobný ako Wan v Insidious. Jedna strašidelná budova – v tomto prípade hotel – a pár strašidelných(ehm) duchov, ktorí sa ukazujú naozaj iba pozvoľne. Jeho predošlý počin The House of the Devil (HoD) zaznamenal slušný nárast populárnosti, hlavne takmer na chlp vernou štylizáciou filmu do 70. rokov. Innkeepers sa už snaží používať modernejšie postupy, avšak zlyháva vo viacerých smeroch. Kým pomalé tempo a zdanie, že sa „nič nedeje“ v HoD vyvolávalo príjemný stiesnený pocit a atmosférou naozaj odkazovalo na staré klasiky, pri Innkeepers to nefunguje ani zďaleka. V prvom rade to kazia nanajvýš primitívne postavy (Sara Paxton si v horore zahrala asi husu roku, na čo vyvolávať ducha, keď následne pred ním utekám?!), ktoré vyvolávajú takmer až groteskné výstupy v každej druhej scéne. Spočiatku to pôsobí ako príjemné odľahčenie, ak by neskôr nastúpila hororová atmosféra. Bohužiaľ nič také sa s výnimkou posledných 10 minút nedeje. Rádoby vtipné situácie pokračujú takmer celým filmom a hororových scén je naozaj ako šafranu, v podstate je každá a jedna z nich zobrazená už v trailery. Lakačky vsádzajú na tie najotrepanejšie postupy, kde je dlhý záber na dvere a následné ich rázne zatvorenie, čo vo svojej podstate zaberá, ale pokiaľ chýba akýkoľvek náznak atmosféry, tak to pôsobí maximálne samoúčelne. Rovnako ako cca 4 postavy, ktoré sa vo filme vyskytnú – obstarožná herečka alá vedma bolo už neuveriteľné klišé. Rozdelenie filmu do trocha kapitol zbytočné, keďže nijako nerámovali dej, ale situácie pokračovali tam kde v predošlej „kapitole“ skončili. Priamočiary dej bez odbočiek nijako zaujímavý, dokonca v priebehu sledovania záujem o to čo sa deje výrazne opadol a „bad end“ záver mi bol už viac menej ukradnutý. Aby som len nekritizoval, oceňujem kameru s dlhými pomalými zábermi a zaujímavou prácou so stiesneným priestorom hotelu. Vzhľad duchov taktiež slušný a dokonca aj tých pár (2-3) scén v suteréne, v ktorých vystupovali nemôžem nijako skritizovať, pretože tam West dáva poznať, kde tkvie jeho talent (škoda len, že som každú jednu z nich poznal zo spomínaného traileru). Horory s veľmi pomalou atmosférou, navyše zasadené do minimálneho priestoru jedného domu/hotela mám veľmi rád, bohužiaľ Innkeepers dokázal len to, ako sa dá nevyužiť tento potenciál na dĺžke 100 minút. CELKOVO: 2,5* (ledva a to som sa tentokrát ani nechcel rozpísať :)

Viem, že sa točia hocijaké blbosti, ale vypustiť v roku 2011 do kín takúto zbytočnosť, ktorej by evidentne viac sekla polica v DVD požičovni tesne vedľa „veľdiel“ od Asylum? (ehm)Horor, ktorý v dnešnej nemá čím zaujať. Nesúhlasím s viacerými prirovnaniami k novej Piranha 3D. Piranha bola aspoň zábavné čistokrvné B-éčko, ktoré sa nehralo na nič viac, navyše Aja správne pochopil, čo nakrúca a dodal jej poriadnu dávku brutality, jednoducho pozrieť, zabaviť sa a zabudnúť. Shark Night sa naopak chce tváriť tak nejako vážnejšie, chýba mu nadhľad alebo akékoľvek odľahčenie. Pri podobných filmoch neočakávam inteligentné diskusie, ale takto dementne sa chovajúce, nesympatické a zbytočné postavy som už dlho nevidel. Zachrániť to mohlo jedine slušné gore, ale s ratingom PG-13 predstavuje vrchol akurát červená voda. Digitálne efekty na dnešnú dobu s rozpočtom 30 mil. USD na smiech (chalani s 10 mil. to pri Skyline zvládli 100x lepšie a to už je čo povedať). Nefungujúce ani zďaleka ako áčko, ani ako zábavné béčko. Tie dve hviezdy s prižmúrením všetkých očí, aj to len za celkom slušnú kameru, rozumnú stopáž, ktorá keď už nič iné skončila v dobe kedy to už začalo byť neúnosné, spomienky, že režisér keď má svoj deň a veľmi chce dokáže natočiť aj značne fungujúce zábavné béčko (Snakes On a Plane, Final Destination 2) a za pár „animal planet“ informácii napr. aspoň už viem, že žralok brazílsky hltá svoje vlastné zuby, aby získal vápnik :). Inak však ruky preč! CELKOVO: (veľmi slabé)2*

Part 1 = 2* / Part 2 = (going to watch)

Dokonalý, ale nezaraditeľný snímok, o ktorého bezchybnosti sa dajú viesť siahodlhé diskusie. Pre mainstreamového (čítaj popcornového) diváka ťažko uchopiteľný, pre filmového fajnšmekra práva lahôdka hraničiaca s „visual-aural“ orgazmom. Je až prekvapivé ako jednotlivé, na prvý pohľad neskombinovateľné, zložky filmu dohromady skvelo fungujú = odťažitá takmer nekomunikujúca postava vytvorila neuveriteľné emocionálne zaangažovanie, stroho podaný príbeh vybudoval nezabudnuteľnú atmosféru, pomaly plynúci dej sa ženie dopredu dravo s každou minútou, počiatočnú veľmi krehkú romantickú líniu v závere strieda surovosť a pod. Pritom o samotný dej vôbec nejde v prvom rade, ale o jeho precítenie. Zvolená forma neskutočne dlhých záberov kamery dopomáha vžiť sa s každým a jedným detailom. Obraz je pritom kontrastne farebný s navyše prekvapivo zvolenou electro-popovou, avšak smutnejšie ladenou hudbou (narozdiel od väčšiny tu prítomných ma viac ako titulná A Real Hero zaujala Nightcall od Kavinsky & Lovefoxxx). To všetko však podčiarkuje melancholickú náladu, ktorá sa nesie a graduje celým filmom. Dokonalé herectvo Ryana Goslinga, doteraz mnou považovaného len za týpka do vedľajších úloh, ktorý namiesto reči servíruje pocity postavy len pohľadmi a nepatrnými pohybmi, tomu hovorím skutočné herecké umenie. Malá výhrada akurát k samotnému záveru, kde som čakal oveľa väčšiu gradáciu vzhľadom na to, na čo ma pripravil film v predošlých 90 minútach, tie som však celé sledoval so zatajeným dychom, ani na sekundu nechcel odvrátiť zrak z obrazovky a to je práva kvalitná filmárčina. O niečo podobné sa snažil nie tak dávno aj The American (2*) s Georgem Clooneym, holt nie každý je takýto skvelý režisér. Na záver len konštatovanie, že mi je smutno z faktu, že v dnešnej dobe zarábajú stámilióny a miliardy amerických dolárov filmy ako Twilight a Drive si to odnesie, na jeho rozpočet síce s viac ako slušnými, ale stále „len“ 50 miliónmi, pokojne by som mu doprial o nulu navyše. CELKOVO: 5*