maddy

"You don't think she's going to be expecting something big, do you? What, like anal?" / Tentokrát začnem od konca = CELKOVO: 3,5* (7/10) V podstate väčšinu (hlavne druhej polovici) filmu som bol rozhodnutý, že hodnotenie zaokrúhlim nadol, no vďaka záverečnému vtipu, ktorý nasleduje doslovne sekundu pred titulkami som sa nakoniec rozhodol pre vyššie hodnotenie. TED je veľmi slušná komédia – (mnou zpočiatku opovrhovaný) infantilný námet so živým plyšovým medveďom je spracovaný pútavo, značne vulgárne, drzo a so sexuálnym podtónom. Napodiv však prístupnosť „R“ zostala značne nevyužitá – nadávky je v dnešnej dobe počuť už v každom druhom filme/seriáli (zdravím Debru z Dextera), a pár sexuálnych narážok do vytrženia tiež nikoho nedostane (na to už sme za tie roky ostrieľaní z Prci, Prci, Prcičiek). Čo TEDa vyzdvihuje o úroveň vyššie je vynikajúco napísaný scenár so snáď tisíc popkulturnými odkazmi. Zbehlí filmoví fanúšikovia budú určite vo vytržení, čo všetko sa skrýva v tak jednoduchom námete – je pravda, že narážok na Flash Gordona tu už bolo až nezdravo veľa, ale inak si film nedáva servítku pred ústa. Nebojí sa nikoho (Katy Perry, Twilight ...) a nič (Bridget Jones ...) zosmiešniť. Hlášky nabiehajú s takou kadenciou, že je snáď nemožné ich všetky pobrať na prvý krát. Plyšový méďa je napriek svojmu vulgárnemu prejavu sympatický týpek a na jeho ďalšie výstupy bude divák čakať každú sekundu. Cameo úlohy sú vynikajúco využité (nech žije Ryan Reynolds a Norah Jones ...). To všetko však platí zhruba prvú polovicu filmu (cca 50 minút), potom sa veľmi silene prehupne do veľmi moralizujúcej roviny. Viem, že film potreboval aj nejaký príbeh, ale nastupuje nezdravá dávka amerického pátosu, rozvinutie nedôveryhodnej a zbytočnej romantiky a celé to zaklincuj kvázi dojemný záver, ktorý sa mi do tohto filmu vôbec nehodil (asi ako keby sa Transformers chceli v závere tváriť ako Cosmopolis). Je badať značný úbytok hlášok aj vtipných situácií. Záverečná 5 minútovka sa síce opäť rozbehne, ale zamrzí, že takýto nemohol byť celý film. Aj napriek tomu je Méďa asi tým najreprezentatívnejším zástupcom súčasnej mladej generácie a nová filmová ikona, o ktorej ešte budeme niekoľko krát počuť, či už v rámci pokračovaní alebo rôznych narážok a parodovaní v iných filmoch.

Netvrdím, že dobré, ale napodiv nie až také zlé ako som podľa tunajších maximálne negatívnych ohlasoch čakal. Áno, Atrocious je ďalší zbytočný prírastok do „found footage“, ktorý sa ani len nesnaží byť o niečo nápaditejší. Úvod je zbytočne zdĺhavý a ničím zaujímavý, obsahuje doslovne jeden znepokojacejší záber (na záhadnú postavu v labyrinte / smrť psa vážne nepočítam – pardon za významný spoiler ohľadom dejového zvratu :). Behanie po akomsi kríkmi zarastenom labyrinte diváka do vytrženie určite nedostane, pripomína kvázi variáciu na Blair Witch a navyše sa postavy chovajú dosť nelogicky. Čo však drží Atrocious aspoň vo vodách priemeru na jedno pozretie je jeho záver a skromná stopáž. Pri 70 minútach nie je taký problém vytrpieť „úvod“, pretože asi 15 minútové záverečné pobehovanie po labyrinte a (hlavne) následne v dome má konečne tú správnu znepokojujúcu atmosféru a dovolím si tvrdiť, že dobre pracuje aj so strachom (pokiaľ má divák správne podmienky – sám, v noci, dobré ozvučenie). Nastupuje aj pár krvavých záberov, strach o postavy a konečne je možné hovoriť o horore. Samotné zakončenie sa snaží dať dianiu aký taký zmysel – žiaden významný, ale na poli „found footage“ sa snaha o aké také „logické“ (tie úvodzovky sú schválne) objasnenie cení. V porovnaní s chabou konkurenciu (Grave Encouters, Evidence, Emergo atď) opäť nič nové, ale tých pár hviezdičiek si to zaslúži. CELKOVO: 2,5*

Námetom veľmi zaujímavý snímok pojednávajúci o nákaze, pri ktorej majú ľudia hromadný smäd. Úvod je značne rozpačitý, prejavuje sa neduh kórejských filmov o neschopných postavách, čo skĺza takmer až do paródie. Našťastie po úvodnej pol hodine nastupuje po vypuknutí nákazy závratné tempo a film začne mať dynamiku, z ktorej až do záveru nepoľaví. Všetko dokresľuje úderná hudba, atmosféru dotvára plno znepokojujúcich záberov na rieku plnú mŕtvol a pod., slušne sa stupňuje napätie, rozvíja sa síce štandardný (bez nejakých zvratov), ale postačujúci príbeh. Pocit výborne vybudovanej beznádeje pokazí akurát maximálne predvídateľný záver. Celkovo sa však Kórejcom podarilo natočiť celkom znepokojujúci a v dnešnej dobe aj námetom značne originálny snímok. Zabaví, zaujme a nepôsobí hlúpo. Nebyť úvodnej otravnej pol hodiny možno tú štvrtú hviezdičku prihodím, takto však zaokrúhľujem na tri. CELKOVO: 3,5*

Vonkoncom nie zlé, možno keby som tvorbu Inarritu doteraz nepoznal prihodím aj štvrtú hviezdu. Avšak v porovnaní s jeho predošlými viac ako vynikajúcimi snímkami (21 Gramms, Babel) sa predsa len tento krát jedná o slabší kúsok. Forma je podobná = dráma s obrovskou stopážou (150 min.), ale na rozdiel od predošlých snímkou sa nejedná o príbeh viacerých postáv, ktorý neskôr splynie do jedného, ale o príbeh jednej postavy, na ktorú sa postupne nabaľujú príbehy viacerých postáv (Číňania, manželka, černoška atď). Každá scéna je do detailu vyšperkovaná. Nič nie je samoúčelné, film sa snaží pokladať plno morálnych otázok. Vyznie veľmi emotívne, len tie emócie plynú tak nejako „po povrchu“ a nie a nie sa dostať divákovi pod kožu. Možno režisér tento krát nechcel priveľmi tlačiť na pílu, ale tento námet si to priam žiadal - hlavne, keď je divák zvyknutý na jeho predošlé filmy. Navyše je prestrelená aj stopáž, tento krát na príbeh naozaj nepotreboval dve a pol hodiny, údernejšie by určite pôsobil aj pri skromnejších 100 minútach. Kontrastne k tomu pôsobí záver, ktorý ako by bol useknutý v polovici Režisér sa bohužiaľ stratil vo vlastnej „genialite“, ktorú nadobudol ocenenými predošlými snímkami, prestrelil a aj keď natočil veľmi dobrý film nemôžem sa zbaviť pocitu, že by to v jeho podaní šlo aj lepšie. CELKOVO: 3,5*

Sinister alebo „ako maximálne a účelne využiť zaužívané hororové postupy ala Insidious“. Napriek vyššiemu hodnoteniu začnem netradične so zápormi. Sinister totiž nie je nijako originálny snímok, príbeh tvorí už niekoľkokrát obohraná (v závere možno až príliš)mysteriózna zápletka bez výrazných zvratov alebo prekvapení. Navyše samotné záverečné rozuzlenie je skôr jedno veľké klišé. (dokonca o toho Bughuula tu 3/4 snímku ani až tak nejde, ako naznačoval trailer). To všetko však bol aj Insidious a ako skvele fungoval, pretože jednoduché hororové prvky vedel dokonale skĺbiť so strašidelnou atmosférou. Sinister je na tom podobne, zápletka (aj keď v žiadnom prípade nie hlúpa) mu slúži len na nabaľovanie hororových sekvencií a ani sa zbytočne nesnaží o nič viac. A s tými pracuje režisér Scott Derrickson (V moci diabla) viac ako skvele. Skombinoval totiž prekvapivo účinné lakačky (v iných filmov absolútne nefungujúce) s tiesnivou atmosférou, ktorá sa nesie celým filmom. Aj keď sa nejedná o ktovie ako brutálny horor, dianie dopĺňajú znepokojivé zábery z domácich videí ako topenie/upálenie/obesenie rodín a pod. Prostredie je zúžené takmer na jeden dom a putovanie po jeho zákutiach mohlo počas takmer 2 hodinovej stopáže ľahko skĺznuť do nudy, ale práve tá výborná spojitosť lakačiek s ponurou ťaživou atmosférou vytvára fungujúci horor. A to je v tomto žánri prvoradé! Masky síce nie sú kto vie ako okúzľujúce (hlavne neskôr podoba duchov), ale plne to vynahradzuje efektne zvolená hudba, ktorá vie kedy pritlačiť, keby vyvolať stiesnené pocity, kedy zrýchliť tempo, aby oživila dianie na plátne/obrazovke. Po technickej stránke nie je čo vytknúť – kamera vytvára prehľadné zábery, zaujímavo sa pohráva s hrou svetla a tieňou atď. Potešia aj herci – hlavne hviezdny Ethan Hawk, ktorý sa nebál vziať aj takúto úlohu a v roli spisovateľa pôsobí decentne. Celkovo sa, čo sa týka námetu, síce nejedná o nič svetoborné, ale som rád, že sa konečne urodil komerčný horor, ktorý nevsádza na XY krát omieľané pokračovanie (Paranormal Activity 4), ani zbytočnú brutalitu (Saw 2-7), ale len na tú „tradičnú hororovú atmosféru“, preto subjektívne prihadzujem ejakú tú pol-hviezdičku nahor, nakoľko mám tento žáner rád. CELKOVO: 4* (8/10)

Na rozdiel od iných užívateľov u mňa nenastalo nejaké výrazné sklamanie. Meno oscarového režiséra zaujalo, trailer nudil, takže vo výsledku som od toho nečakal žiadne veľdielo, ktorým by Levinson opäť bodoval pred odbornou porotou, skôr len štandardný „found footage“, pri ktorom som bol tentokrát zvedavý ako s tým poradí skúsený režisér a nie žiaden amatér ako to v poslednej dobe býva zvykom (Chernobyl Diaries, Grave Encounters, Evidence a pod.). The Bay napodiv zachádza trocha ďalej ako klasický „found footage“, jedná sa skôr o reportáž spojenú so pseudo-dokumentom, v ktorom sa pracuje so zábermi z policajných kamier, CCTV, mobilov (Facetime z iPhone), dokonca aj internetu (Skype) a pod. Vo výsledku tak vytvára celkom zaujímavú formu oveľa bližšie k „realite“ ako všetky tie Paranormálne Aktivity. Čo však zamrzí je, že s takto zvolenou formou sa vytratili hlavní hrdinovia – film v priebehu sleduje osudy niekoľkých postáv (reportérka, oceánológovia, doktor, novomanželia na lodi, policajní dôstojníci atď.) a tým pádom pôsobí až príliš roztriešteným dojmom. Nie je sa s kým stotožniť, o koho sa báť, zaujímať alebo mu počas tejto epidémie fandiť (hrá tu dokonca sexi ryšavka Kristen Connolly z Cabin In The Woods, ale jej účasť som si uvedomil až na konci filmu). Hororových prvkov je síce minimum, ale dotvára to celkom napätá, znepokojujúca atmosféra, ktorá sa nesie celým filmom. Bohužiaľ však nijako negraduje – v akom tempe film začne, tak aj skončí. Chýba aspoň nejaké základné členenie na úvod, jadro a gradujúci záver. Masky sú v rámci normi slušné, aj keď sa v podstate obmedzujú len na zobrazenie tiel posiatych vyrážkami, oceňujem veľmi striedme používanie CGI. Suma sumárum sa jedná o neškodnú jednohubku s celkom zaujímavým námetom (konečne found footage bez duchov, mutantov alebo dievčat posadnutých diablom), oceňujem hlavne formu, ktorá nakoniec zašla ďalej ako štandardné found footage, aj keď sa z nej na škodu vytratilo to „filmové kúzlo“. Našťastie to však nie je ani hlúpe, ani gýčové, ani zbytočne preplácané. Nič svetoborné ako by sa asi od oscarového režiséra čakalo, ale na tých 90 minút dokáže bezproblémov zabaviť. CELKOVO: 3*

Klasika žánru? Kvôli čomu preboha? Nevýrazný nudný neškodný, málo brutálny horor. Ako mohla týmto začať jedna kultová séria. Aj ten slasher rozbehol Halloween už pár rokov skôr. 1*

Season 1 = just watching (for now 2,5*) Po nadšení z prvej časti ma to čoraz viac prestáva baviť, som zvedavý, či vôbec vydržím dopozerať celú prvú sezónu do konca ..asi nie, mám chuť to po 6. epizóde vzdať úplne

Season 1 = 3*

K remaku, resp. restartu Spider-Mana som pristupoval poriadne skepticky, nepresvedčilo ma ani meno režiséra inak výbornej neromantickej romanci (500) Days of Summer. Znova točiť príbeh, ktorý jedna séria ukončila ledva pred 5. rokmi mi prišlo ako zúfalstvo nápadov. O to milšie som ostal prekvapený po zhliadnutí snímku. Na rovinu priznám, že ma prekvapila forma, ktorou sa Webb vydal – podobnosť so „Summer“ je viac ako zrejmá – prekvapivo zvolil diametrálne odlišnú cestu ako súčasné našlápnuté Marvelovské komixovky (Iron-Man, Thor, prípadne aj Avengers atď.). Namiesto akčného spektáklu servíruje odľahčenú romantickú drámu, viac sa zameriava na osud jednotlivých hrdinov a samotná akcia, ktorá prichádza viac ako za polovicou inak 137 minútového snímku, pre neho predstavuje viac menej len „povinnú jazdu“ bez ktorej by sa pochopiteľne komixový megafilm nezaobišiel. Najväčšou slabinou ostáva príbeh – komixové štandardy síce spĺňa bez problémov, je značne predvídateľný, klišéovitý, ale zabaví a nič iné od neho nikto ani nechcel – bohužiaľ najväčší problémom je jeho takmer identické kopírovanie pôvodnej story, ktorú máme ešte všetci v pamäti z prvého filmové Spidera z roku 2002. 10 rokov holt nie je doba počas ktorej sa dá nijako komplikovaný príbeh zabudnúť. Občas nový Spider pôsobí ako „zbytočná kópia“. Je pravda, že prináša pár nových príbehových línii (napr. smrť rodičov), ale tie zostanú v priebehu filmu nedoriešené a spoliehať sa môžeme len na už pripravované pokračovanie, čo rozhodne zamrzí. Herci si určite len otázkou osobných preferencií - hlavne sympatie buď k aktuálnej Emme Stone alebo prechádzajúcej Kirsten Dunst (osobne sa mi viac páčila predošlá Spideho femme fatale v podaní červenovlásky Kirsten), hlavný záporák je ale oveľa nevýraznejší ako hocikto z pôvodnej trilógie, nie je vôbec vyprofilovaný, necítiť z neho hrozbu pre postavy a Willem Dafoe alebo James Franco ho hravo strčia do kapsy, to však plne vynahradzuje nový Andrew „Peter Parker“ Garfield, ktorý je šťastnejšou voľbou do role Pavúčieho muža – rola stredoškolského študenta sa mu hodí jednoznačne viac ako (už aj v tom čase) mierne zostarnutého Tobeyho Maguirea. Nový Spider tak pôsobí sviežejším dojmom. Iskrenie medzi hlavnými protagonistami je na tom podobne ako pri Days of Summer - nečaká tu žiadna prehnaná romantická línia, skôr len náznak sympatií. Hlavne prvá polovica je okorenená veľmi príjemným humorom a celý film plynie viac odľahčene, menej vážne ako ten z roku 2002 (či to je výhoda alebo nie si musí odpovedať každý sám, ja osobne nemám problém ani s jedným prístupom k danej látke). Čo trocha zamrzí je nevyužitá akcia – scény sú natočené prehľadne, ale až priveľmi štandardne bez štipky inovácie, bez nejakého zámeru posunúť ich o level vyššie alebo priniesť niečo nové, dokonca pri nich necítiť ani výrazné napätie, čo zamrzí asi najviac. Výraznejší je len záverečný súboj, ktorý režisér okorenil dávkou emócii (Spider a pomoc žeriavnikov). Pri rozpočte 265 mega prekvapivo haprujú aj efekty – prelety mestom z prvého pohľadu sú dych berúcim zážitkom, ale napr. scéna s autami visiacimi z mosta alebo vzhľad Lizarda si pri takto nafúknutom rozpočte predstavujem inak, keďže v dnešnej dobe dokážu režiséri vytrieskať maximum aj so 100 mil. rozpočtom. Za takmer podobný peniaz tu máme Avengers alebo The Dark Knigth Rises, ktorí sú minámalne o 10 úrovni vyššie, čo sa týka technickej stránky. Tu nečaká žiadna scéna, z ktorej trikovej prepracovanosti by padala sánka. Zamrzí aj dosť priemerný soundtrack, ktorý omieľa len typické zaužívané blockbusterovské motívy. Suma sumárom som sa však príjemne bavil, vyše dvojhodinová stopáž mi ubehla viac ako svižne, nie je to síce nič svetoborné v porovnaní s tohtoročnou konkurenciou, ale Marc Webb aj z takej na prvý pohľad zbytočnej látky dokázal vybudovať solídny a nakoniec nie až tak zbytočný reštart série, zameral sa na iné atribúty ako pôvodná trilógia a to je jeho hlavnou výhodou. Pokiaľ v pokračovaní doladí tých pár múch, môže hravo prekonať aj pôvodnú trilógiu. Na teraz je vo však 1:1 pre nového aj pre starého Spidera. PS: cameo rola Stana Leeho v knižnici je asi tou najvtipnejšou na poli komixoviek. CELKOVO: 3,5*