Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Krátkometrážny
  • Akčný
  • Horor
  • Komédia

Recenzie (1 522)

plagát

Hitchcock (2012) 

Značne plochý biografický snímok o živote Hitchcocka počas natáčania kultového Psycha. Už len samotný fakt, že sa jedná o film o filmovom géniovi vyzdvihuje očakávania veľmi vysoko. Bohužiaľ, filmu sa ich nedarí naplniť. Čo z toho, keď má veľmi kvalitných hercov, ktorí podali výborné výkony, úžasných maskérov, ktorý na Hopkinsovi odviedli neskutočný kus práce, dobové prostredie a kostýmy prepracované do najmenšieho detailu a celé obalené do čias „rodiaceho sa“ Hollywoodu, akého ho dnes poznáme, keď sa film nedokáže za 90 minút dostať niekam hlbšie a celý čas pláva len neškodne na povrchu. Divák, tak nie je nijako zaangažovaný, len nestranne pozoruje predkladané obrazy. Vierohodné zinscenované zábery zo Psycha potešia, ale je ich napodiv až príliš málo. Film síce neurazí, ale ani nenadchne, no Hitchcock by si zaslúžil lepšiu poctu. Výborná voľba hercov, ktorí odviedli prvotriednu prácu (všetkým do jedného som veril ich úlohy skutočných predobrazov, dokonca James D'Arcy v úlohe Anthonyho Perkinsa ma bavil viac ako Hopkinsov Hitchcock) a vynikajúco vystihnutá dobová atmosféra drží pútavosť filmu, ale takáto látka si žiadala osobitejší prístup. Celý čas som sa nemohol zbaviť pocitu, že to chcelo viac, mohlo to mať na viac! Nakoniec sa z toho stala síce zaujímavá, ale len príliš obyčajná „jednohubka“. CELKOVO: 3* (PS: stále však o úroveň až dve lepšie ako chabý , taktiež tohtoročný, pokus The Girl z obdobia natáčania Hitchcockového filmu Birds)

plagát

Twilight sága: Úsvit - 2. čast (2012) 

Konečne mám za sebou posledný diel tejto bezduchej ságy plnej bezprizorných pohľadov a pootvorených úst. Nie, a to naozaj nie som zarytý odporca tejto série (veď ako sa hovorí proti vkusu žiaden dišputát) – videl som síce len prvé dve časti, ktoré som bez problémov prežil, ale ďalej som nepotreboval pokračovať, preto som ani k jej zavŕšeniu nepristupoval s odporom. Internetovým šumom sa dokonca nieslo, že tentokrát sa jedná o celkom znesiteľný počin ... v čom si teda dovolím oponovať, pretože mne prišiel ako jeden z najneznesiteľnejších v rámci série. Riedučký hlúpučký dej natiahnutý na 100 minút s tým najprostoduchejším scenárom, kde jednorozmerné postavy plácajú absolútne zbytočnosti, bezcieľne na seba pozerajú a po väčšinu stopáže nemajú evidentne čo na práci a tak len umelo naťahujú dĺžku do celovečerného filmu. Navyše tá chabá štylizácia do fantasy takmer typu Harry Potter, kde sa bez zjavného dôvodu odkrýva minulosť starého rádu Volturiových, postavy už prestávajú byť upírmi (o ktorých sa v tejto sérii zjavne nikdy nejednalo – viď blbosti typu metrosexuálny výzor, pobehovanie po slnku, plodenie detí a pod.), lebo doslovne všetci majú nejaké magické schopnosti (Bella vie vytvoriť akýsi „ochranný štít, druhá vie privodiť bolesť .. knižná predloha je knižná predloha, ale wtf?!). Keď s k tomu ešte prirátam toporné herecké výkony, na dnešnú dobu otrasné digitálne efekty (animované „umelohmotné“ dieťa je vrchol), kde je v každom druhom trikovom zábere do oči bijúce, že postavy stoja pred prázdnym zeleným pozadím, dokonca aj v takom obyčajnom lese, tak som sa nestihol čudovať, kde sa podel ten 120 miliónový rozpočet (asi jedine na platy hercov). A najtrápnejšie vyvrcholenie v histórii filmu, kde je dĺžka natiahnutá o 30 minút z dôvodu nezmyselného kvázi „epického“ (schválne tie úvodzoky, keďže na ploche o rozmere futbalového štadióna tam proti sebe stojí dovedna 10 postáv) súboja, ktorý SPOILER sa nakoniec ani nestal !!!! KONIEC SPOILERU taka celé zavŕšenie tejto 5. dielnej série skončí tak, že sa vlastne nič nestane a celý „dej“ sa mohol takto polopatisticky uzavrieť už v prvom Twilighte. Ak som sa doteraz nečudoval zástupu fanúšikov série, po tejto záverečnej epizóde mi už naozaj ostáva rozum stáť nad tým, že za toto niekto v dnešnej dobe vyhodí peniaze. Aby som len nehanil a obhájil si to udelené aspoň jednohviezdičkové hodnotenie, tak to som dal hlavne za to, že som tých 100 minút vôbec prežil bez väčšej ujmy, aj keď som sa rapídne nudil a za pár sekúnd záchvevu akej takej (uf, až sa to bojím napísať) „zábavy“ počas spomínanej „epickej“ bitky v závere, kde sa trhali hlavy jedným radom (aj keď kvôli prístupnosti všetko bez štipky krvi, čo sa však dá krkolomne obhájiť tým, že upírom v žilách neprúdi krv .. no každopádne to vyzerá dosť komicky). Suma sumárum: ak si odmyslím amatérsku, poloamatérsku, indie, experimentálnu a neviem ešte akú tvorbu, tak Twilight: Breaking Dawn Part 2 je čo sa týka „blockbusterovej“ konkurencie v roku 2012, tým najhorším filmom v ruke v ruke s Ghost Rider 2. (PS: a to ani nehovorím, že na TOTO má svojhočasu nežnejšie polovičky ľudstva lámali do kina, ešte šťastie, že mi ostali posledné kúsky zdravému rozumu, bohužiaľ už som sa tomu nevyhol pri vydaní BluRay a bol doslovne forced to watch it / PS2: zlaté maliny nepovažujem za nejaké objektívne ceny, ale tento rok s ich výberom toho najhoršieho súhlasím a udelených dohromady tuším 7. zlatých malín v tých najhorších kategóriách plne obhajujem)

plagát

Farba citov (2011) 

Poznáte ten pocit, keď sa Vám do nejakého filmu jednoducho nechce, aj keď na neho počujete z každej strany samé pozitívne ohlasy .. a ja som dlho, naozaj dlho (cca 2 roky) odolával pustiť si dva a polhodinovú černošskú drámu zasadenú do 60. rokov 20. storočia, a až teraz som zistil aký „klenot“ som neustále prehliadal. The Help (v tomto prípade výnimočne oceňujem pútavejší a výstižnejší český alebo aj slovenský distribučný názov) je dráma zobrazujúca drsný život černošiek-slúžiek pre „biele paničky“, pri ktorej som mal pocit, že tých cca 150 minút ubehlo lusknutím prsta. Vynikajúco napísaný a inteligentný scenár so silným ľudským príbehom zaujmú od prvej minúty, zbytočne sa za každú cenu netlačia na slzné kanáliky, a práve preto majú scény o to väčšiu silu. Žiadna postava nie je jednotvárna, ale má svoje motívy konania, svoj vlastný charakter, ktorý nie je len „čiernobielo“ rozdelený na zlé a dobré stránky. Pri predstave, že takýto svet utláčania a podceňovania inej rasy fungoval v podstate ešte nedávno až mrazí. V tomto prípade naozaj platí, že je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. Ja som o filme počúval celé roky len chválu bez toho, aby som sa o neho začal výraznejšie zaujímať, ale až prvé (a určite nie posledné) vzhliadnutie ma presvedčilo, že toto je FILM s veľkým „F“. Kiež by takáto bola každá Oscarová nominácia. CELKOVO: 5* (Film roku 2011, vo veľmi tesnom zástupe za ním Warrior).

plagát

James Bond: Skyfall (2012) 

The Dark Knight po „bondovsky“. Inteligentný scenár, adrenalínová akcia, pútavý príbeh, dusná atmosféra, vynikajúce herectvo, výborne vykreslené postavy, svieži humor, úderná hudba, zaujímavé lokácie, kvalitná kamera, pevná réžia ... jednoducho prvotriedne prevedenie. Síce to neprináša absolútne nič nové, čo by človek nevidel inde (aj vrátane série), ale pokiaľ so zvolenými atribútmi pracuje veľmi schopný režisér, tak ich dokáže namiesiť do toho najlahodnejšieho sústa. Ak som doteraz nebol fanúšikom Bondoviek (aj keď od Casino Royale s Craigom mám sériu rád, no žiaľbohu moja averzia je podporená aj tým, že som bol vychovaný na sérii s Brosnanom), tak Skyfall zo mňa urobil regulérneho fanúšika! Jednoducho najlepšia bondovka a Daniel Craig suverénne najlepší predstaviteľ Bonda. Skyfall je síce „len“ blockbuster, ale taký ktorému naozaj nič nechýba. CELKOVO: 5* (druhá a už asi aj posledná „päťka“ za rok 2012 a po The Dark Knight Rises druhý najlepší blockbuster roku 2012!)

plagát

Robot a Frank (2012) 

V jednoduchosti je krása. Niekedy k sci-fi nepotrebujete zbytočné CGI efekty, neutíchajúcu akciu alebo pútavé vesmírne lokácie, pokojne stačí ak má film „srdce“. A Robot & Frank ho má naozaj veľké. Decentný príbeh o dožívajúcom zlodejovi-dôchodcovi s Alzheimerom, ktorému robí spoločnosť najnovší model robota a postupne sa z nich stanú nerozluční priatelia možno znie absurdne, ale počas diania zbytočne netlačí na city, je podaný s neuveriteľnou ľahkosťou a citom, takže mu odpustíte aj jeho predvídateľnosť. Všetko dopĺňajú kvalitné herecké výkony a jemný decentný humor. Nápad spojiť robota s dôchodcom je značne originálny, ale viac menej ostáva len u toho, ďalej sa o nejakom výraznom deji nedá hovoriť. Robot & Frank určite nebude búrať rebríčky „najlepších filmov“, ale niekedy úplne stačí ak po skončení ostane príjemný pocit na duši. Možno objektívne by to bolo za 3*, ale za tú pozitívnu atmosféru subjektívne prihadzujem aj tú polhviezdičku navyše a na CSFD zaokrúhľujem smerom nahor bez akýchkoľvek výčitiek. CELKOVO: 3,5*

plagát

Pirate Bay (2013) 

Snaha sa síce cení, ale vykrikovať do sveta v roku 2013 niečo, čo už je známe minimálne dobrých 5-6 rokov sa trocha míňa účinku. Je zaujímavé nazrieť do sveta v podstate obyčajných mladíkov, ktorým sa podarilo založiť najväčšiu „pirátsku“ sieť na internete, ale pokiaľ si z dokumentu človek zapamätá hlavne to, že jeden z nich je ožraté hovädo a druhý ušiel do Laosu, tak asi niečo bude zle. Zo samotného IT v podstate len minimum informácii, skôr sa dokument zameriava na súkromie zakladateľov, ktoré bohužiaľ už až také zaujímavé nie je. Navyše štylizácia protagonistov do (značne namyslených) martýrov mi vadila – áno, súhlasím s tým, že proti zastaralej, v dnešnej dobe maximálne nevhodnej, distribúcii akú silou mocou preferujú v Hollywoode treba bojovať, taktiež aj proti obrovským US korporáciám, ktoré si myslia, že môžu všetko a ich zákony platia všade na svete, lebo inak bude, čo chvíľa regulovať obsah internetu naozaj len hŕstka „vyvolených“ ... ale kto je bez viny nech hodí kameňom. Výpočet provízie z reklamy na Pirate Bay, ktorú vypočítal sudca je síce poriadne prestrelená, ale nech sa ani naša „štvorica“ nehrá na obyčajných ľudí, pretože ten „nízky príjem“ im jednoducho neverím (odkiaľ by potom mali na kúpu nových serverov, ich urýchlené premiestnenie do ultra-tajných lokácii, vybudovanie novej „pobočky“ a pod.). Ako zaujímavosť z pozadia internetu snímok obstojí, ako niečo viac, prípadne nejaké posolstvo alebo bojkot protí cenzúre na nete, ktoré sa snaží prezentovať, už asi ťažko. Oveľa radšej by som si v tomto prípade pozrel dokument o Kim Dotkom-ovi, ktorý má omnoho „dospeláckejšie“ (čítaj rozumnejšie) názory a nápady na fungovanie internetu (zablokovaný MEGAUPLOAD mal totiž rozbehnutý aj veľmi zaujímavý projekt platenia pomerne vysokých čiastok z reklamy priamo umelcom - prevažne z oblasti hudby - za počet stiahnutí nimi uploadnutých súborov – a toto je skutočný pokus o legálnu distribúciu obsahu cez internet bez toho, aby to finančne vôbec zaťažilo konečného užívateľa. Škoda, že už to asi nikam nedotiahne :) aj keď jeho novému projektu so „šifrovaním“ internetu držím palce). CELKOVO: 3*

plagát

Paranormal Activity 4 (2012) 

Ani zďaleka nie som fanúšikom tejto série, no neradím sa ani k jej večným odporcom (kt. po väčšinou síce nevidel ani jeden diel, ale sú „najväčšími znalcami“). Taký rok dozadu po tretej časti, ktorá má výrazne (po veľmi slabej dvojke) prekvapila svojimi nápadmi by som možno bol schopný túto sériu aj obhajovať ... našťastie som sa k tomu ani nestihol dostať a je tu štvrté pokračovanie, ktoré mi myšlienku na tento čin stihlo nadobro vymazať z hlavy. Režisérske duo síce ostalo z PA3 nezmenené, ale PA4 je na tom ešte horšie ako sterilná „dvojka“. Nudných, nezáživných, nenápaditých 90 minút s jednou fungujúcou ľakačkou (ženská vo dvore s vetou „Can I Help You?“), nezmyselným koncom, na ktorý sa čaká 89:45 minút, aby mohol byť useknutý po ultra-hyper-rýchlych 15 sekundách s jedným záberom (a som naozaj zvedavý, či na neho vôbec v pokračovaní nadviažu alebo sa dej „prekvapivo“ presunie zase do iného časového obdobia ako v prípade predošlý Par. aktivít). Je to zdĺhavé, bez atmosféry, bez jediného nápadu – aj ten kinet ostal žalostne nevyužitý, so zbytočnými postavami, a o horore sa tu nedá hovoriť ani zďaleka. Navyše tvorcovia sa snažia až smiešne pôsobiť, že celý ...ehm... príbeh a prepojenie jednotlivých častí majú pevne v rukách a vytvárajú nejakú kvázi mytológiu (minule som im to ešte s prižmúrenými očami uveril), ale len zbytočne skáču zo vzdialenej minulosti (PA3), do blízkej budúcnosti (PA2) až po nastávajúce udalosti u susedov (PA4), a čakajú, že im asi celé dianie okolo paranudných aktivít niekto uverí. Za toto vyhodiť peniaze za kino, tak si ruky odrežem! Nie, proti found-footage nemá nič, ale pre túto sériu to je zatiaľ 2:2 (slušné 1 & 3 VERSUS slabučké 2 & 4). K už pripravovanej päťke sa pravdepodobne opäť prinútim, ale ak bude pokračovať v takomto trende bude to u mňa posledný klinec do rakvy.

plagát

State of Emergency (2010) 

Síce len 2*, ale tentokrát celkom poctivé a zaslúžené. Režisér mal síce k dispozícii minimálny rozpočet, ale až taký amatér to zase nie je. Problémom skôr je, že z State of Emergency vznikol celovečerný film, namiesto údernejšieho kraťasu, pretože rozpočet evidentne stačil len na 30 minút filmu a zvyšok je len naťahovaná vata. Úvod pritom vôbec nepôsobí zle – znepokojivá atmosféra dýcha na diváka, pri prvom útoku zombie je badať fungujúce napätie, má to slušný spád, dokonca aj masky sa vydarili, lenže .... po 20 minútach evidentne nebolo peňazí na rozpútanie niečoho ďalšieho, a tak sa dej nešťastne uzavrie v jednej budove so štyroma postavami. Ich debaty nevedú nikam, pre dej sú zbytočné, ich správanie začne byť v určitých situáciach značne hlúpe, herectvo príliš ťažkopádne a divák sa nudí, čoraz viac. Záverečná 10 minútovka sa síce znova trocha nakopne, ale nedokáže zatieniť ten pocit zbytočnosti z predchádzajúcich minút. Tentokrát sa snaha naozaj cení, ale nabúduce radšej zohnať väčší rozpočet a rozpútať ten pravý zombie horor a nie len jeho slabý odvar. CELKOVO: 2*

plagát

The Collection (2012) 

Collection posúva hranicu únosnosti hlúposti zase o level vyššie. Prvý diel s názvom Collector ma svojho času príjemne prekvapil – neoplýval síce originalitou, len sa viezol na koncepte ala Saw, ale dokázal priniesť pár sviežich nápadov (v rámci možností), tempo bolo viac ako svižné, akcia fungovala na výbornú, a v rámci žánru dokázal nadmieru pobaviť ... a preto som možno subjektívne prihol aj hviezdičku navyše (4*). Na Collection som sa preto tešil, avšak vytriezvenie prišlo takmer po započatí prvých sekúnd. Ak platí pravidlo, že sequel musí byť 100x krvavejší, 100x väčší, 100x akčnejší (a 100x hlúpejší), tak Collection splňuje každé toto kritérium aj 2x. Z nenápadného decentného (čo sa týka pascí a ich uveriteľnosti) thrilleru/hororu sa totiž stala paródia seba samého. Pasce, v ktorých by skapal aj Cliffhanger sú maximálne „over-the-top“ (už len úvodný „mlynček na mäso“ počas diskotéky), a keby sa v závere ukázalo, že nás „collector“ je vlastne mimozemšťan a budova, v ktorej sa dej odohráva jeho vesmírna loď, na ktorej si takto skúša rôzne pokusy na ľuďoch, tak by som to filmu v rámci jeho prestrelenosti aj zožral. Do toho som zabudol zmieniť, že tak ďaleko od pravdy to zase nemusí byť (v prípadnom treťom pokračovaní), keďže už teraz náš „collector“ testuje ľudí a vyrába z nich akýchsi „zombie“ (wtf?). Postavy sú samozrejme, tak hlúpe, že štyria ozbrojení policajti v súboji proti jednému mu nedokážu uštedriť ani len škrabanec. Trocha digitálnej krvi dnes nikoho neohromí, takže Collection ostáva len úsmevne prehnané béčko s televíznym lookom hodiacim sa akurát „direct-to-video“. Pri ktorom sa mi navyše aj veľmi skromných 75 minút tiahlo ako večnosť. A to som do toho vkladal nádeje, no očividne bol Collector pre režiséra len ojedinele silná chvíľka, ktorá sa už určite nebude opakovať, to som si po tomto amatérskom počine takmer istý. CELKOVO: 2* (aj to len s prižmúrenými očami)

plagát

Frankenweenie: Domáci maznáčik (2012) 

Komerčná sebevražda natočiť v dobe pestrofarebných graficky dokonalých pixaroviek čiernobiely animák s odkazmi na hororovú tvorbu 30.- 50. rokov predošlého storočia. Burton síce opäť raz vykráda samého seba a vytvoril tisíc krát omieľanú variáciu na Corpse Bride alebo Nightmare Before Christmas, ale aj napriek tomu to je stále mŕtvolne pútavé a rozprávkovo morbídne. Karikatúrne postavičky s vizážou „zombíkov“ dokázali aj tentokrát predvídateľnému príbehu vdýchnuť srdce. Nechýba plno odkazov na staré hororové snímky, ktoré ocenia hlavne dospelí. Neviem ako príjmu takýto príbeh deti, ale pokiaľ Vám atmosféra Burtonových animákov učarovala doteraz, tak ani Frankenweenie nesklame. Všetko pokazí až prekombinovaný záver, ktorý už zbytočne plácal jedno monštrum cez druhé, pôsobí len rádoby veľkolepo, chýbalo mu napätie, a už aj humor, aby mohol byť nakoniec vyriešený a useknutý po dvoch strihoch s nápisom „The End“ bez nejakého pocitu zadosťučinenia. CELKOVO: 3,5*