maddy

Za málo peňazí, málo muziky ...ale čo iného čakať od režiséra Highlander: Endgame. Zo začiatku sa film tvári ako lacná kópia The Road – putovanie postáv po spustošenej krajine. Až na to, že z tej spustošenej krajiny neuvidí divák ani meter štvorcový, po chvíli sa postavy zabarikádujú v odľahlom dome a proti sebe začnú bojovať dve skupiny ľudí. To by bolo k deju, ak sa to vôbec v tomto filme tak dá nazvať, všetko. Navyše to celé doprevádzali značne nepresvedčivé herecké výkony (aj keď sa divím, prečo sa do toho nechali zatiahnuť aj napr. Shannyn Sossamon alebo Shawn Ashomore) a dosť nevhodne zvolená electro hudba. Súboje postáv boli nasnímané epileptickým kameramanom a chýbalo aj výraznejšie gore, ktoré sa v takomto low-budget filme priam žiada. Akcia nevýrazná, neprehľadná, nezaujímavá. Body dávam za prvú polhodinku, ktorá bola z časti atmosférická, resp. stupňovala očakávania ako sa film bude vyvíjať ďalej, za to, že film aj za málo peňazí nepôsobil výrazne amatérskym dojmom a za úplne záverečnú scénu. Inak však nič moc a aj tá 90 minútová stopáž sa tiahla nezdravo pomaly. CELKOVO: 2*

Napodiv nie tak hlúpe ako sa zdá podľa názvu. Pokiaľ je film zábavný, tak mi je úplne jedno, či sa bude volať Abraham Lincoln: Vampire Hunter alebo Ľudovít Štúr: Zombie Killer. Problémom je, keď si režisér neuvedomuje aký béčkový námet má v rukách a snaží sa tváriť smrteľne vážne. Na jednej strane je síce chvályhodné, že si z historickej osobnosti akým je Abraham Lincoln film neuťahuje a viac menej variuje celý jeho životopis, dokonca sa opiera aj o niekoľko historických faktov (aj keď mimo USA nám to je aj tak prd platné, lebo kto u nás vie kto bol Will Johnson alebo kto pochopí záverečnú mini-pointu ohľadom zastrelenia – to nie je vyzradenie záveru, ale historický fakt), to si bohužiaľ Bekmambetov vôbec neuvedomil a s celkovou vážnosťou servíruje „hororovo ladený dramat na pozadí reálnych historických udalostí“ s takým absurdným názvom ako Abraham Lincoln: Vampire Hunter! WTF? Vážne? Príbeh sa tým pádom snaží pokryť celý životopis Lincolna – od detstva, cez prácu, až po štúdium práva a následne prezidentské obdobie. Bohužiaľ celé je to tak skratkovité, že každá kapitola vyšumí absolútne do prázdna. Bekmambetov sa mohol spoliehať jedine na perfektnú vizuálnu stránku (čo už dokázal výborne pri Wanted), napodiv mu to ani tam veľmi nevyšlo. Chýba AKÝKOĽVEK nadhľad, irónia, uťahovanie si zo žánru. Áno, technicky je všetko na veľmi dobrej úrovni – efekty sú väčšinou slušné, striedajú sa rôzne kamerové filtre, každý pohyb sa spomaľuje/zrýchľuje, kamera vytvára veľkolepé zábery, strih prichádza každú druhú sekundu, historické postavy metajú 10 metrové saltá a pod. Len tá akcia je absolútne bezzubá. Po pravde si za posledné roky nepamätám akciu, ktorá by síce bola tak vizuálne príťažlivá, ale zároveň taká mdlá – nie je cítiť žiadne napätie, intenzitu, dynamiku alebo spád, vôbec nič. Za toľko slow-motion záberov a bullet-timeov (v tomto prípade skôr splinter-timeov) by sa červenal aj Paul W.S. Anderson a Bekmambetov pôsobí ako by zaspal v dobe pred vyše 5 rokmi, keby to všetko ešte bolo nesmierne „cool“. Na fyzikálne zákony sa pri filmoch tohto typu síce veľmi neprihliada, ale skákanie za behu po chrbtoch koní bolo už naozaj „over-the-top“ (zahýbajúce náboje vo Wanted boli aspoň v rámci filmu akceptovateľné, tu pôsobí ignorovanie fyziky a gravitácie naozaj podivne). Za zmienku stoja možno dve akčné scény – hlavne posledná 10 minútová vlaková naháňačka, ktorej k efektívnosti dopomáhajú hlavne slušné vizuálne efekty (aj keď záverečný súboj úhlavných nepriateľov je asi najkratší v rámci kinematografie, cca. 5 sekúnd) a niekoľko digitálnych masových panoramatických záberov z boja „Sever proti Juhu“ (čo je však nie je akcia, na ktorú by sa film akokoľvek zameriaval). Scenár a dokonca ani herci nie sú pritom najhorší. Menej známy Benjamin Walker bol dobrá kastingová voľba, len mu bohužiaľ nikto nepovedal vo filme s akým názvom hrá. Opäť chýba odľahčenie, a všetci sa tvária ako keby točili biografiu skutočných udalosti. Dokonca aj rating „R“ je zbytočný – z dvoch deci naskrz digitálnej krvi sa dnes už neurobí nevoľno ani novorodencovi. Nakoniec tak vlastne nie je jasné, komu je film určený. Na „guilty pleasure“ je takmer nemožné vypnúť mozgové bunky a nebrať to vážne, na to sa film opiera až priveľmi o reálne historické fakty a tvári príliš vážne bez štipky nadhľadu, bohužiaľ všetci ostatní „mimo-blockbusteroví/nie-mainstremaoví“ diváci určite nebudú mať záujem o film s takýmto názvom. Koho tým chceli tvorcovia vlastne zaujať je tým pádom otázne. Chýba povznesenie sa nad témou, dravejšia akcia, väčšia surovosť, ktorú si námet priam žiada. Nad vodou to drží len celkom slušný (aj keď neúčinný) vizuál, solídni herci a nie až tak úplne hlúpy scenár. Inak však veľká slabota a ďakujem sám sebe, že som na to svojho času nešiel do kina, ako som po celkom štýlo-ladených traileroch zamýšľal. CELKOVO: 2,5*

Twelve Monkeys meets Drive alebo pre niektorých divákov najväčších tohtoročný šok v kine! :) Áno, trailer opäť raz klamal, nič nové. Len tentokrát sa pracovníci z marketingového oddelenia poriadne prepískli, keďže klamlivo servírujú blockbusterový akčný sci-fi thriller, od ktorého má Looper na míľu ďaleko. Štýlom pripomína asi najviac hypnotického minuloročného Drive-a a starších Dvanásť opíc (taktiež s Willisom), t.j. film na rozmedzí „artového snímku“ a „komercie“. Osudová dramatická prevažne komorná konverzačka s jemnou prímesou sci-fi, bez potreby vysoké rozpočtu (30 mil. dolárov je na dnešnú dobu takmer low-budget movie) alebo trikovo náročných scén, navyše s veľmi inteligentným scenárom (naposledy podobne len o niečo viac divácky vďačne takto pracoval Source Code). Je to na škodu? Pokiaľ nemáte problém vo filme súvisle sledovať 10 minútový dialóg a ešte u neho aj aspoň trochu zapojiť mozog, tak vôbec nie! Ťahúňov deja je niekoľko a postupom filmu na seba pozornosť strháva tá či oná postava, takže si vyžaduje aj dávku sústredenosti. Do Loopera sa však dostáva pomerne ťažko, začiatok (cca. 20 minút) je mierne rozťahaný s ťaživou neprístupnou atmosférou na rozmedzí noir, krimi a gangsterky, ako náhle Vás ale pohltí až do konca nepustí. Námet síce neponúka nič originálne a v závere sa prekvapivo odchyľuje od sci-fi tematiky a vsádza skôr na „mysteriózne“ poňatie, ale tým pádom samotný príbeh dokáže prinášať neočakávané zvraty a držať pozornosť nad jeho ďalším vývojom. Emócie fungujú ako majú – jemná romantická línia na farme, prerod Willisovej postavy (a rozhodnutie ako situáciu riešiť), (a hlavne) emotívny záver. Herci sú vynikajúco zvolení – Willis dostal po rokoch konečne zaujímavú rolu (šteky v Expendables nepočítam), Levitt dokazuje, že je najtalentovanejším hercom súčasnej mladej generácie (aj keď na jeho masku som si musel zvykať, aj keď rozumiem, že jeho výzor chceli priblížiť Wilisovi), Emily Blunt blond farba pristane a postupne si získava moje sympatie. Nechýba pár audiovizuálnych vychytávok – efektné tentokrát účelové spomaľovačky alebo zaujímavo zvolená industriálna hudba. Občasná akcia ponúka zmenu a je natočená viac „staromilsky“, osobne som si pri nej spomenul na 90. roky – statická kamera bez zbytočných preletov ponad hrdinov, žiadne efektné pózy, kaskadérske kúsky. Nehovorím, že je to bez chyby – v určitom momente sa film nepekne vlečie, takže prestrihať o 10-15 minút by nezaškodilo, pri malom rozpočte občas zahapruje aj technická stránka (scéna Levitta na vznášadle cez pole) a inak inteligentný scenár si v pár momentoch pomáha nedôveryhodnými barličkami ako sú náhody. Logiku nie je nijako podstatné riešiť, celé je to o pocitoch. Suma sumárum však very good, len varujem blockbusterových všežravcov, toto je trocha iná trieda! ;) CELKOVO: 4* PS: a to nemám rad filmy o cestovaní v čase, aj keď sci-fi ako také zbožňujem / PS2: naozaj ma prekvapujú užívatelia, ktorí by chceli viesť hlboko intelektuálne debaty o cestovaní v čase, a vyvracať, prípadne potvrdzovať zmysel/nezmysel filmu, keďže už samotný Einstenin dokázal, že niečo také ako cestovanie v čase je čistý blud. „This time travel crap just fries your brain like an egg.“

Uf, popravde som to čakal, ale aj napriek tomu sklamanie. Za akčný film roka naozaj nepovažujem 100 minútový film, ktorý má dve solídne 15 minútové akčné scény – jednu na samotnom začiatku a druhú na samotnom konci. Priznám sa, že vzhľadom na môj vek, ani pri prvých, ani pri druhých Expendables, na mňa nefunguje „nostalgia“. Úspech a kult béčkových akčných hrdinov 80./90. rokoch ma tesne minul, takže mená ako Van Damme, Schwarzenegger, Stallone, Norris pre mňa nemajú to správne „čaro“. Účinkuje na mňa jedine novodobý Statham a z tých „starších“ si u mňa sympatie získal (aj keď úplne inými ako akčnými filmami) jedine Willis. Vidieť ich teda všetkých pohromade vo mne nevyvoláva žiadne „orgazmické pocity“. Aj napriek tomu som si prvých Expendables dokázal výborne užiť vďaka (opäť) solídnej réžii Stallonea, správne natočenými a dávkovanými akčnými scénami, sviežemu a nenútenému humoru (4*). Pokračovanie by chcelo byť očividne väčšie, vtipnejšie a kultovejšie... bohužiaľ. Už voľba priemerného (viď jeho režijná filmografie pred Expendables 2) Simona Westa vo mne vyvolávala obavy – dokázal sprzniť kultovú hru Tomb Raider (ktorú z prúseru vytiahla len Angelina Jolie), priniesť „already-cancelled“ seriály ako Human Target, The Cape a ďalšie takmer zabudnuté priemerné filmy (ako sa dokázal dostať na post režiséra takého blockbusteru akým sú Expendables 2 mi je naozaj záhadou). Príbeh je jednoduchý a správne béčkový (klišéovité získanie plutónia, ktoré tu už bolo 1000x), čo by pri danom type filmu absolútne nevadilo (jeden krát ma dokázal dokonca aj prekvapiť SPOILER mám na mysli rýchlu smrť Hemswortha KONIEC SPOILERU). Je mu však venovaná až prílišná dávka pozornosti a bohužiaľ s takouto story sa naozaj nedá pracovať celých 100 minút celovečerného filmu. Akcia je veľkolepá (hlavne začiatok), slušne staromilsky natočená – žiadne súčasné cool spomaľovačky alebo prehnané nadľudské saltá a pod., len jej občas chýba nejaká výraznejšia choreografia súbojov – za zmienku stojí len sólo vystúpenie Stathama s nožmi. Pri bezhlavom pálení našich hrdinov do tlupy nepriateľov stúpa krivka zábavnosti rapídne hore, škoda, že takéto momenty vo filme zaberú ledva pol hodinku a zvyšok je vyplnení zbytočnými rečami. Prvý Expendables taktiež neoplývali nonstop akciou, ale mali o niečo zaujímavejší príbeh a hlavne silnejšiu režisérsku ruku. Hlášok je tu len niekoľko a sú viac menej zbytočne silené – to znamená buď očakávané (narážka na terminátora pri Schwarzeneggerovi), len rádoby vtipné (Chuck Norris) alebo nezáživné (v podstate všetky ostatné). Záujem držia len postavy jednotlivých akčných hrdinov. Režisér si ich „kultovosti“ je vedomý a bohužiaľ sa na ňu spolieha až v nezdravej miere. S takými „silnými“ postavami nijako výrazne nepracuje, necháva ich len odriekať si to svoje - najviac si užíva asi len záporák Van Damme a odľahčený Willis, ktorý dostal výraznejšiu úlohu ako v jednotke. Navyše po čase začína byť už na pľaci nezdravo tesno, polovica z nich ostane značne nevyužitá a ostane len pocit, že v pokračovaní ich MUSELO byť zákonite viac aj keď niektoré z nich nemajú zmysel. V tomto prípade mi opäť viac vyhovoval prístup prvých Expendables, kde potešilo len krátke cameo (napr. Willis) a ďalej si išiel film vlastnou cestou a nepotreboval do deja násilne začleňovať XY akčných hrdinov. Celkovo vzato to nie je zlý film. Technickú úroveň si drží na vysokom štandarde (aj keď neviem, čo zožralo ten 100 miliónový rozpočet, keď je tam jedna havária lietadla a pár výbuchov), akcia je veľmi solídna, herci potešia. Len nabudúce by to chcelo viac uvažovať, čo chcem vlastne točiť – ak sa chcem spoliehať väčšinu stopáže na príbeh, tak ho viac prepracovať a nie sa spoliehať, že to utiahnu len kultové postavy, ak chcem točiť akčný film tak akciu triezvejšie dávkovať v príbehu celého filmu. CELKOVO: 3*

Na romantiku málo romantické, na komédiu málo vtipné, na drámu malo dramatické, na katastrofický prípadne sci-fi film v podstate vôbec katastrofické ani vedecko-fantastické = keď však to „málo“ zmiešate dohromady vznikne veľmi pozitívne „veľa“ :) Príbehová línia nie je v podstate ničím výnimočná, jedná sa len o klasický „road trip“ z miesta A do miesta B, originálnym ho robí len zasadenie do času tesne pred koncom sveta (zrážka s blížiacim sa asteroidom, POZOR koniec sveta vo filme nevidieť, takže kto čaká, čo by len náznak katastrofického filmu, tak ruky preč!) Začiatok je viac menej štandardný a začína ako situačná komédia, síce to nie je nekontrolovateľný útok na divákove bránice, skôr len letmé pousmiatie sa nad rôznymi situáciami. No so situáciou ako by sa asi poniektorí ľudia chovali pred koncom sveta pracuje film veľmi slušne (v žánru komédie). Záchvaty smiechu som síce nezažíval, ale úsmev mi v podstate po celý čas nezliezol z tváre, neskôr sa film viac menej povinne presunie k romantickej časti. Taktiež však takmer vôbec netlačí na pílu – žiadne silné emócie, romantické výlevy lásky, prehnané sympatie, len decentné zoznamovanie sa dvoch ľudí rôznej generácie na ich ceste. V pozadí stále pocit drámy a udalosti, ktorá má na konci nastať. Diváka tým film drží v čiastočnom napätí, či sa film skončí „klišovitým happy endovským“ zvrátením situácie ako to v prípade takýchto filmov býva alebo sa blížiacemu osudu vyhnúť nepodarí (ono je dosť otázne, čo vlastne považovať za happy end a čo nie, ale to je myšlienka do inej diskusie) ... posledná 5 minútovka je vďaka výborne vybudovaného vzťahu k postávam a inteligentnému scenáru neuveriteľne silné a dramatická, aj napriek tomu, že sa odohráva iba v jednej posteli. Napriek téme o konci sveta sa jedná o veľmi príjemný film, ktorý zanechá dobrý pocit, nič nie je zbytočné prehnané, netlačí sa vôbec na pílu, herci nie sú afektovaní, a tých 100 minút mi ubehlo ako pol hodinová epizóda sitcomu. Možno, že daná značne originálna látka „romantika VS koniec sveta“ je v priebehu filmu nečakane nevyužitá, ale aj napriek tomu sa jedná o veľmi slušný snímok. Pre mňa oveľa lepšie ako tematicky podobná, aj keď žánrovo odlišná Melanchonia. CELKOVO: 3,5*

Ten kto sa chystá do kina by si mal najprv ujasniť pojmy s dojmami a neliezť na všetko, čo CSFD ponúka zadarmo (ale to je tá česko-slovenská nátura, keď to je zadarmo idem pozerať aj na pornoklip Gandalfa s Frodom). Takže: 1) film sa volá Resident Evil – áno, Resident Evil – nie Schindler’s List, ani Schindler’s Evil; 2) je to adaptácia „obyčajnej“ videohry, žiadnej nedávno objavenej Shakespearovej drámy, 3) režisér je presne ten istý ako pri predošlej časti Afterlife, snáď nikto naivne nedúfa, že za 2 roky výrazne zmenil svoj režijný rukopis a prevtelil sa do neho duch slávneho Kubricka, 4) je to už PIATE pokračovanie série, snáď nečakáte rapídnu zmenu žánru a the last but not least 5) žáner akčný horor, nie psychologický výlet do duše ťažko narušenej baletky! Ujasnili sme si to? OK, v tom prípade hor sa do kina na ďalšie pokračovanie RE alebo utekať do profilu k inému filmu. Pokiaľ voľba padla na to prvé rozhodnutie, tak Retribution nemôže sklamať. Je to totiž stále ten istý akčný horor ako Afterlife, akurát ešte o 200% viac prehnané. Išiel som na akčnú popcornovku a tú som aj dostal. Pokiaľ ste odchovaná Playstation generácia s joystickom v ruke, tak tu budete mať rovnaký pocit, akurát playerom je tentokrát Anderson a levels rad radom nascriptované (vo filme sú doslovne úrovne vo forme replík miest a ich záverečných bossov). Akcia nabalená na ďalšiu akciu s dodatočnou non-stop akciou doprevádzaná slow-motion akciou vytvára hyper-rýchlych 90 minút, pri ktorých som mal v kine pocit, že ubehlo 20 minút a už je koniec. Retribution je totiž jeden veľký videoklip, kde sa mení prostredie a striedajú charaktery rýchlejšie, než sa stihnete natiahnuť po pukance. Príbeh je dostatočne pritiahnutý za vlasy a slúži len na nabalenie čo najefektívnejších scén na seba, navyše posunul sa už skôr do sci-fi roviny (dalo sa to čakať, na zdevastovanej Zemi XY-pokračovaní nevymyslíte). Eyecandy zábery lezú z plátna závratných tempom a nápad strieda nápad – osviežiť sériu dawn-of-deadovskou scénou na predmestí je priam vynikajúci nápad, nasnímať súboj s dvomi Axemenmi rovnako ako v Afterlife alebo zobraziť úvodnú scénu v Tokyu ešte raz ani nehovoriac! Návrat „already-dead“ charakterov, ktorí po „game over“ nezabudli stlačiť tlačidlo „continute“ poteší – Michelle Rodriguez si dvojrolu dobráčky/záporačky evidentne užíva a jej nadhľad zatieňuje občas aj ostatné postavy, Milla je opäť ultra-sexi a mlátenie zombíkov a iných príšer v jej podaní nikdy neomrzí, zamrzí však nevyužitá Sienna, ktorá navyše mierne prehráva – ale som chlap, pozeralo sa na ňu napriek tomu výborne a Oscara určite neočakávala ani ona. Návrat ostatných postáv je už skôr len „do počtu“ a zbytočný. Hudba pokročila a tomandandy po minulom energickom rockovom soundtracku (yeah, I like it!) servírujú o niečo viac epickejšiu filmovú hudbu – pribudli sláčikové nástroje a hudobný motív, ktorý sa nesie filmom je naozaj vydarený. Na pôvodný Marilynov Mansonov motív z 2002 to nemá, ale aj tak je samotný OST radosť počúvať aj mimo filmu. Čo by som vytkol je mierna strata tempa v 3/4 (ehm) deja, kedy začalo mierne drhnúť dianie na plátne a všetky tie prestrelky začali byt príliš jednotvárne (v podstate celé Moskovské námestie), záverečný fight Jill VS Alice to však zase nakopol. Tradične v závere čaká „cliffhanger“, ktorý vystrelil očakávanie na ďalší diel do maximálnych výšok (snáď opäť o 2 roky). Áno, uznávam má to plno logických chýb, neprekvitá to prepracovanými charaktermi, ani príbehom, ktorý by zamestnal mozog na ďalšie 3 týždne, ani tou najprepracovanejšou akciou alebo efektmi (pri rozpočte 65 mil. z toho Anderson vytrieskal aj tak dosť). Rovnako ako Retribution ani celá séria RE nie je top-filmovým zážitkom, ktorý by prinášal do kinematografie niečo nové, ale je to čistá hollywoodska atrakcia, ktorá sa vyžíva v modernom spracovaní a 3D efekte. Poznám 100x kvalitnejšie, resp. hodnotnejšie filmy, ale keď si chcem užiť (prípadne sa s partiou zabaviť!) ultracool nonstop akciu je Resident Evil tá najsprávnejšia voľba. My guilty-pleasure – fanúšik ako hernej, tak aj filmovej série ... a Milly Jovovovich. Rapídne nadhodnocujem ... my guilty pleasure, and so what? CELKOVO: 3,5*

Američania jednoducho nevedia natočiť kvalitný poviedkový horor, tak ako Aziati. Tým nechcem samozrejme povedať, že v Ázii sa točí jeden kvalitný horor za druhým, lebo posledné 4 roky už ich valcujú všetky ostatné krajiny (Španielsko), ale k veci. Scary or Die je evidentne low-budgetový snímok, ktorý by sa však chcel hrať na niečo viac. Úvodný The Crossing by chcel byť zárezom do hororového zombie subžánru. Bohužiaľ ani, pri krátkej stopáži nedokáže zaujať. Rozbeh je zbytočne zdĺhavý, masky veľmi priemerné, herci doslovne otrasní. Čo je však najhoršie – nemá to žiadne napätie ako pri zombie naháňačkách býva zvykom (1/5) / Taejung´s Lament – skôr mysteriózny kraťas ako horor. Má to celkom tajuplnú atmosféru, ale po čase nudí a záver je takmer až na smiech (1/5) / Re-membered – Názov príbehu asi nie je najvhodnejší, keďže si dva dni po zhliadnutí tento príbeh neviem vôbec vybaviť (ani dej, ani hercov, ani príbeh, ani jednu scénu), takže usudzujem, že to muselo byť naozaj poriadne nevýrazné. Asi by som túto epizódku nemal hodnotiť, ale keďže sa Scary or Die nechystám pozerať znova, tak dávam aspoň symbolickú jednu hviezdu / Clowned – čo film vyzdvihuje do popredia sú naozaj parádne masky, inak ničím výnimočný horor o klaunovi. Bez strachu, bez napätia, bez atmosféry (2/5) / Love Come Back – zbytočný prírastok, mohol to uzavrieť už Clowned. Je to príliš krátke a nevýrazné, na druhej strane ani neurazí (1,5/5) = CELKOVO: 1,5* zbytočnosť, ktorá nie je dobrá ani na zabitie jedného večera.

Keď ma na filme najviac poteší záverečný song No Reflection od Marilyna Mansona, tak je asi niečo zle. Moje očakávania našťastie neboli priveľké, resp. takmer žiadne, keďže už ma nudil aj ledva dvojminútový trailer, a tak sa nedostavilo ani sklamanie. Oren Peli, po Paranormal Activity a seriály The River, zastrešil ďalší rádoby found footage horor (aj keď v tomto prípade sa nejedná o čistokrvný found footage, kamera síce sníma situáciu ako by ju držala niektorá z postáv, no reálne tam prítomná nie je) a opäť dokazuje, že s jedným a tým istým námetom sa nedá pracovať donekonečna. Chernobyl Diaries (aj keď skôr by som to nazval Chernobyl Faires) nevystraší ani v jednej scéne (je mi ľúto, ale toho že v rybníku plávajú ryby a naháňajú ma psy sa naozaj v roku 2012 báť nebudem!). Rozbeh je zbytočne naťahovaný, síce postupne stupňuje očakávania, že sa v ňom konečne začne niečo diať, ale čakanie je viac menej márne. Film sa o niečo viac rozbehne v poslednej desať minútovke, ktorá je ale nakoniec taktiež sklamaním. Mutantov nie je vôbec vidieť, masky sú slabé a o nejakom strachu ani nie je možné hovoriť. Všetko to dorazí predvídateľný koniec, ktorý navyše vyznie neskutočne trápne. Do toho pripočítajte nesympatické postavy s veľmi slabými hereckými výkonmi (nie, pri tomto type hororu nečakám nominácie v kategórii najlepší herec počas Oscarov, ale mladé babenky musia aspoň minimálne hrať, nie len dobre vyzerať), k tomu všetkému ma najviac iritovalo ich nadmieru nelogické správanie s nespočítateľným množstvom absolútne nezmyselných rozhodnutí. Aby som len nekritizoval a zdôvodnil si tie 2* - tak musím uznať, že atmosféru to občas malo celkom zaujímavú. Je pravda, že tomu dopomáhalo iba perfektne zvolené prostredie, no to putovanie po rozpadnutom sídlisku s opusteným mlynským kolom malo niečo do seba (teda aspoň prvých pár desiatok minút). Zamrzí však fakt, že z daného prostredia a daného černobyľského námetu sa dalo vyťažiť 100x viac a dúfam, že horor z tohto prostredia ešte niekto v najbližšom čase natočí. Našlo sa dokonca aj pár scén (asi dve), pri ktorých bolo badať napätie – pokus ženskej o získanie zbrane pri mutantovi, pár sekúnd v závere pri úteku cez podzemné chodby a slušná lakačka s medveďom :). Oceňujem aj triezvu, ani nie 90 minútovú stopáž, ktorá ubehla skôr než som mal film chuť vypnúť. Týchto pár drobností je však veľmi málo na fungujúci horor. Natočiť niečo takto sterilné v roku 2012 chce buď veľkú dávku odvahy alebo naivity. Jediné, čo film zachraňuje a drží pútavosť je jedine atraktívne zvolené prostredie. CELKOVO: 2*

Part 1 = 3* / Part 2 = 3,5*

Komentár bude obsahovať jemné spoilery: Rozhodne nie horor, skôr odľahčená variácia na všetky hororové klišé. Nie som ani zďaleka taký „odvarený“ ako väčšina užívateľov, na druhej strane však ani sklamaný, nakoľko som od „kabíny“ pôvodne nič nečakal, takže mohla jedine prekvapiť. Film si síce za krátku dobu vydobyl takmer kultový status, ale... Uznávam, že je to neskutočný hororový masaker, bohužiaľ len posledných 20 minút (aj tie doprevádzajú slabšie digitálne efekty). Predtým to je LEN pohrávanie sa so všemožnými hororovými klišé (zo začiatku najvýraznejšie evokuje Evil Dead). Tie sú síce rôzne variované, takmer až parodované a je zrejmé, že tvorcovia sú veľkí hororoví fanúšikovia, ale nemôže sa zbaviť dojmu, že prvá hodina neprináša nič prekvapivé, čo tu už nebolo. V tejto časti film výrazne pozdvihuje scenár, ktorý je výborne napísaný a pohráva sa s každou replikou („Musíme sa rozdeliť! To ako vážne?“). S tým súvisia aj dobre napísané postavy – hláškujúci hulič, nevinná panna (v úlohe veľmi sympatickej Kristen Connolly), športovec (prekvapivo obsadeného Chrisa „Thora“ Hemswortha), bifloš a štetka. Všetci sú viac menej sympatickí, nikto nelezie výraznejšie na nervy (čo pri hororoch zase nie je až tak zvykom) a poteší záverečné cameo. Je to svieže, odsýpajúce, pár krát vtipné, avšak poväčšinou nie je to vôbec nič nové, pútavosť drží prevažne pri živote len druhá línia s „vedcami“ (ak sa dajú tak nazvať) a čakanie na rozuzlenie celého toho diania. Záver je už o niečo iná liga – rozpútanie hromadných jatiek musí potešiť každého hororového fanúšika, konečne sa nešetrí krvou, je cítiť napätie a na povrch preniká aj svieža (rozhodne nie však strašidelná!) atmosféra. Záverečné rozuzlenie je skôr ako logickým vyústením malým úsmevným požmurkávaním na hororový žáner ako taký, takže nevadí ani mierne haprovanie logiky pri spätnom zamyslení. Uznávam, že celé je to veľká pocta hororovému žánru, pohrávanie sa s klišé je zámerné (hlavne v prvej hodine). Áno, pochopil som zámer tvorcov, ale nemôžem sa zbaviť dojmu, že začiatok a celkový „rozbeh“ filmu je jednoducho slabší a možno mierne pridlhý v porovnaní so záverečným masakrom (na ktorého predĺženie, ale BOHUŽIAĽ nebol rozpočet). Oceňujem však odľahčený (a na americkú produkciu nie častý) „bad end“! ;) Po prvých dvoch zhliadnutiach som udelil 3* (musím uznať, že pri druhom ma už film bavil o dosť viac), ale až po tom treťom zvyšujem na 3,5*, nakoľko som film videl na jednej párty a musím uznať, že v partii baví rozhodne viac (navyše pokiaľ sa tam nachádzajú taktiež hororoví fanúšikovia, s ktorými je možné komentovať scény – zdravím uživateľa Preaz), vtedy to bolo pravá zábava, na ktorú je film určený. (POZOR ZÁVEREČNÝ OBROVSKÝ SPOILER, PS: jedno tvorcom, ale neodpustím - záver so zabitím riaditeľky Sigurney „Ripley“ Weaver by bol 100x kultovejší keby tam namiesto zombie nabehol votrelec. Do filmu, ktorý obsahuje snáď každú známejšiu hororovú postavu alebo je o nej aspoň zmienka (stávková tabuľa) nechá cameo v podobe legendy alien hororu umrieť zombie rukou, keď o poschodie vyššie behá celá plejáda kultových monštier?! neverím, že tam nebol votrelec! Hanba :)