maddy

Season 1 = 3* (6/10)

Plné pátosu, zbytočnej afektovanosti a najvšemožnejšieho klišé o rodinných hodnotách, ale prekvapivo tentokrát namiešané do výborne stráviteľného a pútavého sústa. Samozrejme všetky podstatné postavy sú jednotvárne, buď kladné alebo sa z nich počas filmu stanú neuveriteľní dobráci, ktorým bude fandiť nejeden (detský) divák, no vďaka neuveriteľnej charizme Hugha Jackmana a decentnému nevtieravému detskému prevedeniu Dakota Goya z nich dýcha život a na konci prenesú pozitívnu energiu aj na dospelého diváka. Súboje robotov predvídateľnejšie ako zakončenie Transformerov, ale vďaka veľmi príjemnej atmosfére a svižnému tempu to taktiež vôbec nevadí. Z počiatku obávaný Shawn Levy dokázal po priemernostiach typu Noc v múzeu, že je zručným „rodinným režisérom“ pokiaľ sa mu poskytne dobrý námet. Technickú stránku snáď ani nie je potrebné spomínať, tá je hollywoodskym štandardnom s pekným dizajnom CGI robotov, nevýrazná je len hudba, ktorá mohla byť o niečo viac v popredí. Hodnotím kladne, jediný výrazný problém tohto filmu je u mňa ten, že funguje len ako jednohubka, ktorá síce zabaví, poteší, ale nie je to typ filmu, ktorý by som si pustil každý týždeň. Aj keď tieto rodinné filmy nie sú priamo môj šálok kávy a určite sa nejedná ani o film roku, vďaka srdcu, ktorý tento film má (čo sa na poli dnešných blockbusterov o to viac počíta) dávam: 4*

Veľmi zvláštny a znepokojivý snímok, ktorý rovnako ako niektorí diváci nikdy nestrávia (viď 1-2* hodnotenia), tak ho tí druhí príjmu s otvorenými ústami (viď 4* hodnotenia), našťastie som ten druhý prípad. The Woman je z časti artovo poňatí (viď Sundance festival) snímok mixujúci v sebe rodinnú drámu a drsný horor, navyše so zvrátenou úchylnou atmosférou presakujúcou z každého záberu, nechýba ani naturalistický a feministický podtext. Zo začiatku ponúka obraz tej najtypickejšej americkej rodinnej idylky, ktorá sa príchodom lesnej kanibalky zvrtne na psychologickú drsňárnu, kde obyčajné gesto(facka) vyvoláva rozhorčenie a strach. Spomínaná kanibalka prekvapivo nie je hlavný „ťahák“ filmu a v konečnom dôsledku má len podpornú úlohu v celom tomto rodinnom násilí, neskôr podporenom aj sexuálnou zvrátenosťou. McKee tak 3/4 filmu dokazuje, že pojem horor sa dá chápať aj iným spôsobom ako nekonečnými jatkami. Záverečných 15 minút sa však psycho terror povinne prehupne na gore fest a je už len tradičným vyústením všetkých predchádzajúcich hrôz. Neprichádza žiadne uvoľnenie, zadosťučinenie. Dokonca v závere vyžaduje dôvtip diváka na otázky ako napríklad kto je otec dieťaťa Peggy, samotný záver s dievčatkom/sestrou. V tejto časti sa dá žánrovo chápať ako čistokrvný horor, predtým tento žáner zastupuje iba prapodivné chrapčanie kanibalky (zaujímavá Polyanne McIntosh), ktoré však taktiež dokáže vyvolať mrazenie. Herecké výkony na veľmi slušnej úrovni, hlavne Sean Bridgers v úlohe hlavy rodiny, ale nezaostáva ani (v hororoch moja obľúbená) Angela Bettis v podaní utláčanej mamičky. Kamera väčšinou štandardná, ale dokáže prekvapiť – napr. v závere pri hádke otca s dcérou, keď krúži okolo. Hudba netradične zvolená, namiesto inštrumentálne sa do popredia dostávajú skôr rockové songy (Sean Spillane vytvoril piesne priamo určené pre film). Pár výčitiek možno k až príliš nasilu vygradovanému finále, niektorým zbytočným klišé alebo miestami naivný scenár. A na záver len súhlasím s užívateľmi, ktorí film prirovnávajú k dokonalým francúzskym Martyrs (5*), pár podobností to má hlavne v podaní tej najtiesnivejšej atmosféry. Rozhodne najväčšie hororové prekvapenie roku 2011. Chápem divákov, ktorí film odsúdia, pretože toto rozhodne nie je pre každého, resp. pre bežného diváka, ani pre typického hororového fanúšika, ktorý by podľa popisu deja mohol čakal klasický exploitation horor s pár eroticky ladenými scénami. Čo však nechápem, je 60% hodnotenie na ČSFD, čakal som minimálne o 10% viac, stačí sa pozrieť na recenzie amerických kritikov, ktoré film chvália. CELKOVO: 4*

Prvé hororové sklamanie roku 2012. Ti West nie je James Wan a nikdy ním nebude, aj keď námet využíva podobný ako Wan v Insidious. Jedna strašidelná budova – v tomto prípade hotel – a pár strašidelných(ehm) duchov, ktorí sa ukazujú naozaj iba pozvoľne. Jeho predošlý počin The House of the Devil (HoD) zaznamenal slušný nárast populárnosti, hlavne takmer na chlp vernou štylizáciou filmu do 70. rokov. Innkeepers sa už snaží používať modernejšie postupy, avšak zlyháva vo viacerých smeroch. Kým pomalé tempo a zdanie, že sa „nič nedeje“ v HoD vyvolávalo príjemný stiesnený pocit a atmosférou naozaj odkazovalo na staré klasiky, pri Innkeepers to nefunguje ani zďaleka. V prvom rade to kazia nanajvýš primitívne postavy (Sara Paxton si v horore zahrala asi husu roku, na čo vyvolávať ducha, keď následne pred ním utekám?!), ktoré vyvolávajú takmer až groteskné výstupy v každej druhej scéne. Spočiatku to pôsobí ako príjemné odľahčenie, ak by neskôr nastúpila hororová atmosféra. Bohužiaľ nič také sa s výnimkou posledných 10 minút nedeje. Rádoby vtipné situácie pokračujú takmer celým filmom a hororových scén je naozaj ako šafranu, v podstate je každá a jedna z nich zobrazená už v trailery. Lakačky vsádzajú na tie najotrepanejšie postupy, kde je dlhý záber na dvere a následné ich rázne zatvorenie, čo vo svojej podstate zaberá, ale pokiaľ chýba akýkoľvek náznak atmosféry, tak to pôsobí maximálne samoúčelne. Rovnako ako cca 4 postavy, ktoré sa vo filme vyskytnú – obstarožná herečka alá vedma bolo už neuveriteľné klišé. Rozdelenie filmu do trocha kapitol zbytočné, keďže nijako nerámovali dej, ale situácie pokračovali tam kde v predošlej „kapitole“ skončili. Priamočiary dej bez odbočiek nijako zaujímavý, dokonca v priebehu sledovania záujem o to čo sa deje výrazne opadol a „bad end“ záver mi bol už viac menej ukradnutý. Aby som len nekritizoval, oceňujem kameru s dlhými pomalými zábermi a zaujímavou prácou so stiesneným priestorom hotelu. Vzhľad duchov taktiež slušný a dokonca aj tých pár (2-3) scén v suteréne, v ktorých vystupovali nemôžem nijako skritizovať, pretože tam West dáva poznať, kde tkvie jeho talent (škoda len, že som každú jednu z nich poznal zo spomínaného traileru). Horory s veľmi pomalou atmosférou, navyše zasadené do minimálneho priestoru jedného domu/hotela mám veľmi rád, bohužiaľ Innkeepers dokázal len to, ako sa dá nevyužiť tento potenciál na dĺžke 100 minút. CELKOVO: 2,5* (ledva a to som sa tentokrát ani nechcel rozpísať :)

Viem, že sa točia hocijaké blbosti, ale vypustiť v roku 2011 do kín takúto zbytočnosť, ktorej by evidentne viac sekla polica v DVD požičovni tesne vedľa „veľdiel“ od Asylum? (ehm)Horor, ktorý v dnešnej nemá čím zaujať. Nesúhlasím s viacerými prirovnaniami k novej Piranha 3D. Piranha bola aspoň zábavné čistokrvné B-éčko, ktoré sa nehralo na nič viac, navyše Aja správne pochopil, čo nakrúca a dodal jej poriadnu dávku brutality, jednoducho pozrieť, zabaviť sa a zabudnúť. Shark Night sa naopak chce tváriť tak nejako vážnejšie, chýba mu nadhľad alebo akékoľvek odľahčenie. Pri podobných filmoch neočakávam inteligentné diskusie, ale takto dementne sa chovajúce, nesympatické a zbytočné postavy som už dlho nevidel. Zachrániť to mohlo jedine slušné gore, ale s ratingom PG-13 predstavuje vrchol akurát červená voda. Digitálne efekty na dnešnú dobu s rozpočtom 30 mil. USD na smiech (chalani s 10 mil. to pri Skyline zvládli 100x lepšie a to už je čo povedať). Nefungujúce ani zďaleka ako áčko, ani ako zábavné béčko. Tie dve hviezdy s prižmúrením všetkých očí, aj to len za celkom slušnú kameru, rozumnú stopáž, ktorá keď už nič iné skončila v dobe kedy to už začalo byť neúnosné, spomienky, že režisér keď má svoj deň a veľmi chce dokáže natočiť aj značne fungujúce zábavné béčko (Snakes On a Plane, Final Destination 2) a za pár „animal planet“ informácii napr. aspoň už viem, že žralok brazílsky hltá svoje vlastné zuby, aby získal vápnik :). Inak však ruky preč! CELKOVO: (veľmi slabé)2*

Part 1 = 2* / Part 2 = (going to watch)

Dokonalý, ale nezaraditeľný snímok, o ktorého bezchybnosti sa dajú viesť siahodlhé diskusie. Pre mainstreamového (čítaj popcornového) diváka ťažko uchopiteľný, pre filmového fajnšmekra práva lahôdka hraničiaca s „visual-aural“ orgazmom. Je až prekvapivé ako jednotlivé, na prvý pohľad neskombinovateľné, zložky filmu dohromady skvelo fungujú = odťažitá takmer nekomunikujúca postava vytvorila neuveriteľné emocionálne zaangažovanie, stroho podaný príbeh vybudoval nezabudnuteľnú atmosféru, pomaly plynúci dej sa ženie dopredu dravo s každou minútou, počiatočnú veľmi krehkú romantickú líniu v závere strieda surovosť a pod. Pritom o samotný dej vôbec nejde v prvom rade, ale o jeho precítenie. Zvolená forma neskutočne dlhých záberov kamery dopomáha vžiť sa s každým a jedným detailom. Obraz je pritom kontrastne farebný s navyše prekvapivo zvolenou electro-popovou, avšak smutnejšie ladenou hudbou (narozdiel od väčšiny tu prítomných ma viac ako titulná A Real Hero zaujala Nightcall od Kavinsky & Lovefoxxx). To všetko však podčiarkuje melancholickú náladu, ktorá sa nesie a graduje celým filmom. Dokonalé herectvo Ryana Goslinga, doteraz mnou považovaného len za týpka do vedľajších úloh, ktorý namiesto reči servíruje pocity postavy len pohľadmi a nepatrnými pohybmi, tomu hovorím skutočné herecké umenie. Malá výhrada akurát k samotnému záveru, kde som čakal oveľa väčšiu gradáciu vzhľadom na to, na čo ma pripravil film v predošlých 90 minútach, tie som však celé sledoval so zatajeným dychom, ani na sekundu nechcel odvrátiť zrak z obrazovky a to je práva kvalitná filmárčina. O niečo podobné sa snažil nie tak dávno aj The American (2*) s Georgem Clooneym, holt nie každý je takýto skvelý režisér. Na záver len konštatovanie, že mi je smutno z faktu, že v dnešnej dobe zarábajú stámilióny a miliardy amerických dolárov filmy ako Twilight a Drive si to odnesie, na jeho rozpočet síce s viac ako slušnými, ale stále „len“ 50 miliónmi, pokojne by som mu doprial o nulu navyše. CELKOVO: 5*

Po technickej stránke síce bez najmenšej chybičky, ale všetko ostatné absolútne priemerné. Hollywoodska éra remakov je stále v kurze, takže každá viac či menej významná dobová „klasika“ už má modernejší kabát. Na tento „hit“ som si zvykol a všeobecne proti remakom nič nemám, pretože pár z nich sa naozaj vydarilo. To bohužiaľ nie je prípad thrilleru Straw Dogs, ktorý by som smelo označil za najzbytočnejšiu prerábku tohto roka. Snáď tisíca variácia na typické exploitation – podobná napríklad z nedávnymi remakmi I Spit On Your Grave (3*), The Last House On The Left (4*) alebo Mothers Day (4,5*). Vo filme nie je minúta, ktorá by prekvapila a ktorá by sa nedržala obohranej zaužívanej šablóny. Prvá hodina je doslovne nudná, ničím nevynikajúca – pár (takmer) novomanželov sa nasťahuje do domu niekde v tom najväčšom americkom zapadákove, partia miestnych zaostalcov im začína robiť problémy. To by bolo asi celá premisa cca. 60-70 minút. Nechýba povinná scéna znásilnenia – podaná však neuveriteľne stroho a štandardne, bez nejakého pocitu ľútosti (ako napríklad v Last House). Pomalosť snímku by vôbec nevadila, keby v týchto momentoch film pracoval so psychológiou postáv, budoval atmosféru. To by ale chcelo zručnejšieho režiséra, ktorý by celý snímok nepodal tak nezáživné a šablónovito. Myslím, že záver (cca 20-30 minút) s útokom dedinčanov na domov „prisťahovalcov“ nie je žiadnym prekvapením. Bohužiaľ ani ten film nevytiahne z priemeru. Zachrániť to mohlo jedine „gore“, aj to však zlyháva a brutalita okrem dvoch, troch scénok abstinuje. Jedinou výraznou scénou, ktorá ma doslovne potešila a zlepšila dojem je scéna s pascou na medvede zarazenou do hlavy. Ako som na začiatku spomínal, film drží nad vodou akurát technická stránka, ktorá sa vydarila. Prekypujú svetlé farby, všetko je prehľadné, potešia dobové hitovky. Hlavné herecké duo James Marsden a Kate Bosworth bolo príjemné a oboch spomínaných hercov mám celkom rád, takže za nich taktiež palec nahor, a ešte za nápadité záverečné titulky s horiacim domov. Pozitívom je aj to, že film nepôsobí hlúpo (narozdiel od niektorých súčasných thrillerov), takže v žiadnom prípade neurazí a nerobí z diváka idiota. Inak však priemer skrz naskrz a v záplave takmer totožných snímkov ľahko zabudnuteľný a hlavne absolútne zbytočný film. CELKOVO: 2,5* (PS: pôvodný snímok z r. 1971 ma minul, takže sa to chystám v najbližších dňoch napraviť)

Bohužiaľ nie som až tak nadšený ako väčšina užívateľov. Určite sa jedná o zaujímavý thriller v súčasnosti veľmi populárnej nórskej kinematografie, ale kiež by mi pri filme nevadili jeho protiklady. Rozjazd je neuveriteľne pomalý (cca. 40 minút), neskôr však nastupuje nezastaviteľná adrenalínová jazda s poriadnym napätím. Príbeh sa snaží pôsobiť prešpekulovane, ale vo svojej podstate je až príliš jednoduchý a (bohužiaľ) značne pritiahnutý za vlasy až nereálny, aj napriek tomu dokázal režisér podať divákovi niekoľko veľmi zaujímavých twistov, ktoré naozaj prekvapia hlavne v závere. Vynikajúco zobrazené a poriadne drsné exploitation scény, ktoré smelo prekonajú, kde aký „horor“ z poslednej doby striedajú dosť rušivé čierno-humorné scény. „Exploi“ vrcholom sú vynikajúce momenty ako holenie hlavy, hra na mŕtveho, pri ktorý sa z napätia tají dych, občas sa však vyskytne až takmer grotesková scéna, napr. omylom ustrelená hlava kamaráta, pri ktorých som si nebol istý, či film brať aj naďalej vážne alebo nie. Herci tradične vynikajúci –Aksel Hennie jednoznačne boduje a jeho spočiatku arogantnej postave sa dá neskôr bezproblémov fandiť a sledovať prerod charakteru aj v relatívne rýchlom slede. Po technickej stránke slušné, hudba fajn, občas sa vyskytnú priemerné masky (typický príklad je figurína mŕtveho psa na traktore), v prvej polovici pôsobí film trocha „televízne“ (to bude tým, že sa v tejto časti odohráva skôr v interiéroch), keď sa ale dej rozbehne tak hravo strčí do vrecka aj hollywoodsku produkciu. CELKOVO: 3,5*

Remake (v našich končinách zase nie až tak kultového a známeho) horroru z r. 1985, ktorý si z neho vypožičiava len hlavnú dejovú líniu o tom, že „môj sused je upír“, ale nepretáča záber po zábere a vydáva sa po väčšinu stopáže vlastnou cestou a dej oživuje súčasnými trendmi ako automobilová naháňačka, rôzne výbuchy, súboje, úteky. Tento prístup oceňujem, keďže pôvodný film nepovažujem za žiaden klenot (2*) a ostatné 80tkové kulty ho kvalitou hravo strčia do vrecka (Hellraiser, Childs Play, Nightmare on Elm Street ...). Vzhľadom na množstvo spackaných remakov sa však tento napodiv vydaril a „kabát nového tisícročia“ mu svedčí. Príbeh sa z časti drží zabehnutých vampire pravidiel – upír nesmie do domu bez pozvania, stále sa bojí cesnaku, kríža, svetla, takže žiadny metrosexuálny Twilight sa nekoná, toto klišé však podáva neuveriteľne odľahčeným spôsobom, neberie sa smrteľne vážne a dokonca si film pár krát vystrelí aj sám zo seba. Režisér zaujímavo balansuje v scénach – raz ponúkne drsnejší horor s dobre fungujúcim napätím (napr. úvodná scéna v dome, objavenie tajnej miestnosti, záverečné vyliezanie upírov zo zeme), inokedy skĺzne až do paródie (spoiler - návrat bývalého kamaráta Eda v upírej podobe a useknutie hlavy sekerou), asi preto označenie komédia, inak je tento žáner v popise zavádzajúci a za brucho sa chytať určite nebudete. Spomínané scény s Edom a neskôr aj s Petrom Vincentom (zabijak upírov z Las Vegas) mi však dosť vadili a inak slušne odsýpajúci 100 dĺžku brzdili, miestami skĺzali až do miernej trápnosti. Našťastie si herci uvedomujú, že netočia oscarové dielo a podľa toho aj hrajú, vyniká Collin Farell, ktorého účasť v podobnom projekte je prekvapením, ale rolu si neuveriteľne užíva a charizmou „bad-ass-vampire“ utiahne každú scénu, v ktorej sa vyskytne. Efekty, vzhľadom na dnešnú dobu nie príliš závratný 30 mil. rozpočet, sú slušné. Ubral by som len na digitálnej krvi striekajúcej priamo do plátna, ktorá nepôsobila ani v jednom zábere reálne a pridal by som na klasickej brutalite s umelou krvou a maskami, pretože „digitalizácia“ miestami rušila a pôsobila značne umelo. Hudba jednoznačne odkazujúca na 80. roky sa vydarila – hlavná „main theme“, ktorá zaznie niekoľko krát vyvoláva zimomriavky. Samozrejme nejedná sa o žiadne hororové veľdielo, ktoré by prekopalo základy tohto žánru, ale ako neškodná oddychovka s popcornom v ruke môže slúžiť výborne, a resp. film sa nehrá ani na nič viac. CELKOVO: 3*