Hees

Za mňa bohužiaľ mierne slabota a pokúsim sa do podrobnosti vysvetliť prečo si to myslím. Shinigami Bocchan to Kuro Maid je dobré kvalitné anime (nie neprotirečím si!) a tie postavy, ktoré sú v anime či už hlavné postavy, alebo aj vedľajšie dýchajú a majú zmysel v celom rozsahu anime aj v celom jeho priebehu. Nenájdete ani jednu postavu, ktorá by tam bola do počtu, alebo aby nebola istým spôsobom dobre hlbšie spracovaná. Dokonca si myslím čo bude asi trocha nepopulárne tvrdenie a to, že vedľajšie postavy sú ešte lepšie napísané a majú väčší zmysel ako tie hlavné. To by bolo pozitívne a čo je ešte určite pozitívne, že toto anime je naozaj vynikajúca romantická komédia. Premisa toho, že hlavný hrdina má isté problémy prečo vlastne sa nemôže dotýkať ľudí čo má rád je naozaj super. Dokonca sa mi páčila aj ucelenosť, vy totiž nemáte výrazný pocit rozkúskovania deja do nejakých epizód, ale veci sa dejú veľmi dobre za sebou. Anime rozdeľujem na viac častí a to minulosť, budovanie vzťahu hlavných hrdinov, pátranie po tom ako sa zbaviť kliatby. No a tu je kameň úrazu za celých 12 dielov sa buduje vzťah 10 a vlastne sa v celom skoro celom anime absolútne nič výnimočné nedeje čo by extrémne zaujalo diváka, ono to diváka tak približne rovnako stále baví ak sa niečo deje tak sa to proste vyrieši do jedného diela. Čo je najhoršie, že akonáhle sa tam začína objavovať najlepšia téma na koniec, pôsobí to tak, že to tu je len preto, aby to anime malo väčšiu váhu a nebolo len o ukazovaní podväzkov Alice a hej vlastne toto sa jemne podarilo, dúfal som ešte v niečo lepšie. Za mňa tomuto anime chýba buď niečo prekvapujúce, alebo nejaké napätie a vlastne to napätie čo tam je tak to sú veci, ktoré sa stali hlavnému hrdinovi v minulosti. Teším sa na prípadnú druhú sériu.

Reinarnačné isekai o zaujímavej hlavnej postave Pride v zaujímavom svete, kde postavy majú špeciálne schopnosti a zároveň je to tak trocha reverzný hárem, kedy o jednu ženu má záujem viac mužov v hernom svete by sa to nazývalo Otome. Prvé diely rozhodne nadchnú a dejú sa tam zaujímavé veci a Pride je dozaista vynikajúca hrdinka, bohužiaľ trpiaca tým, že vlastne pozná svoj vlastný príbeh a preto predpokladá, že v svete, v ktorom sa ocitla bude vykonávať tie najhrubšie zločiny. Občas máme dokonca možnosť vidieť, ako by to bolo, keby tam nedošlo k reinkarnácii a tieto scénky toho, kde máme možnosť vidieť "zlú" Pride sú dobrým spestrením. Anime sa zameriava dosť veľa na budovanie daného "háremu" a nie ani na použití nejakých možností tejto reinkarnácie, alebo toho ako sa vlastne zmenila hlavná hrdinka po tom ako sa ocitla v novom svete. Zmena na "dobrú" Pride sa teda deje takmer okamžite a nie pozvoľna a tým odpadajú možnosti, ktorými môže anime disponovať. Stale, Arthur a Val sú dosť dobre napísané mužské charaktery a každý z nich má nezameniteľnú osobnosť. Problémom je neskoršie rozprávanie príbehu, kde sa dejú nepochopiteľné veci, zbytočné veci a tak isto zbytočné zrýchlenie deja len za účelom pridania ďalšieho muža do háremu našej hrdinky. Do viac ako prvej polovice to má o dosť väčšiu kvalitu, ako sa potom snažia lepiť a proste tam pridať Vala, následne urobiť niečo čo potom v príbehu ani nie je vysvetlené a potom dokonca sa mužské charaktery dostávajú do zle pripravených romantických situácii s hlavnou hrdinkou, kedy sú dokonca okolo aj iné mužské charaktery a preto táto romantika nie je vôbec žiadúca a nefunguje. Je to škoda, lebo fungujúca romantika je tu fakt žiadúca na zlepšenie príbehu a vrcholom je chovanie jedného muža čo tam niečo vyvádza pred svojou manželkou. Takto sa romantika nemá tvoriť a preto anime funguje v absolútne iných sférach, ako by si reverzné hárem anime zaslúžilo, romantika proste nefunguje vôbec. Čo funguje na výbornú sú vzťahy medzi Stalom a Arthurom a ich interakcia jeden z druhým a hlavne pre toto sa oplatí tento počin vôbec pozerať. Pride je tiež dosť zábavný charakter, ale jej potenciál nie je naplno využitý, keď vlastne má nejaké wau momenty možno dva a inak sa vezie a čaká čo sa bude diať a tvorí si svoj hárem, kde je romantika absolútne nevyužitá. Celkovo môžem povedať, že toto anime svoju kvalitu jednoznačne má, hlavne v prvých dieloch, kde je rozprávanie príbehu dostačujúce až mierne nadpriemerné a kde stojí za to tento svet a príbeh spoznávať.

Nepovedal by som, že sa táto séria nejakým spôsobom líši od všetkých ostatných nejak kvalitou, alebo pozerateľnosťou, ale len tým čo mi trocha vadilo, lebo sme sledovali xyz maličkých súbojov, s tým, že vlastne výsledok je nejaká náhoda a cieľ je dá sa povedať absolútne bežným cieľom takmer všetkých filmov z deväťdesiatych rokov. To čo sa teda budovalo nejakú dosť dlhú dobu sa za mňa nedobudovalo k absolútnej mojej spokojnosti a wau efekt sa nedostavil hlavne v porovnaní s inými sériami Bungou Stray Dogs. Musím teda povedať, že cesta bola krajšia ako cieľ a cestu som si náramne užil, hlavne pre mňa s lepšou štvrtou sériou. Vysvetlenie záujmov tej zlej strany, že prečo to celé robila je síce dostatočné, ale za mňa neuspokojivé, niečo ako keď dostane žiak trojku a učiteľka mu tam dopíše mínus, aby ho ešte viac vyľakala, že nabudúce sa musí viac snažiť a to hlavne vzhľadom na vynikajúcu štvrtú sériu. Celkovo, by som sa ale k piatej sérii Bungou Stray Dogs staval veľmi pozitívne, nebude síce najlepšia, ale budeme na ňu spomínať (teda hlavne ja), ako na výbornú. Jednotlivé premyslené súboje a ich vyústenie sú stále výborne a potešia ľudí čo hľadajú zložitejšie bojové anime, kde sa bojuje aj svalmi, ale častokrát sa bojuje oveľa viac mozgom a tu je to stále prítomné a vynikajúce. Samozrejme animácii nie je tiež vôbec čo vytknúť. Množstvo postáv, ktoré sa v Bungou Stray Dogs piatej sérii manažujú a majú svoje záujmy je až neuveriteľné, ale stále si všetky zachovávajú takého pomyselného svojho ducha a svoju identitu a záujmy. Možno som tu trocha podľahol a neporovnával to s inými podobnými anime, ale nechal som sa uniesť porovnávať viac série Bungou Stray Dogs medzi sebou. Podľahol som bohužiaľ, aj tomu, že mi nestačí celkový message, ktorý z príbehu dostaneme, aj keď sa nám to krásne celé preplietlo príbehovo. Môžeme sa teda tešiť na šiestu sériu? Začínam si myslieť, že určite áno.

Prvá séria Watashi no Shiawase na Kekkon ma chytila za srdce, lebo príbeh bol vynikajúco napísaný a povedzme si to jasne Miyo, je proste ideálna žena pre majoritu mužov (pre niekoho možno nie). Ak by som sa na to pozrel globálne nie je skoro vôbec čo vytknúť, animácia je naozaj krásna na to, že to je vo svojej podstate romantické anime, ale s prvkami neskutočnej drámy a dá sa vo svojej podstate povedať, aj násilia a šikanovania hlavnej postavy Miyo. Vytknúť môžem fakticky len jednu jedinú vec za celú dobu tohto vynikajúceho počinu a to je zrýchlenie v posledných štyroch dieloch, kde dej naberá až pre mňa, občas zbytočnú veľkú rýchlosť, aby všetko stihol vyrozprávať do dvanástich dielov. Aj keď tu máme dvanásť dielov celkovo by som to rozdelil nejakým spôsobom do dvoch arcov, či do dvoch samostanejších príbehov, kde o trochu lepšia je tá prvá polovica. Dve vynikajúce hlavné postavy, kde máme veľmi utiahnutú Miyo a nebojácneho Kiyoku postupom času otvárajú nové komnaty ich spoznávania a viac a viac sa oťukávajú, Miyo pri tom zažíva svoj character development, alebo inak povedané vývoj svojej postavy. Vývoj Miyo je naozaj zaujímavý, lebo nakoniec vlastne zostáva sama sebou až do konca, ale zároveň naberá viac a viac odvahy sa postaviť svojmu osudu a vlastne aj nepriazni osudu, ktorý jej stále nejakým spôsobom dáva polená pod nohy. Ten vynikajúci pocit zadosťučinenia toho, že hlavná postava vlastne časom dostane čo si zaslúži a ostatní dostanú presne to isté, ako by sme pozerali nejakú modernejšiu Popolušku, ale v tomto prípade majú postavy zároveň fantastické schopnosti a každá iné, ale v prvom rade sa tu sústreďujeme nie na súboje, aj keď nejaké si užijeme, ale na holú krásnu romantiku a neskutočnú nespravodlivosť, ktorú musela naša hlavná hrdinka zažívať. Problémom podobných počinov býva prílišná uplakanosť hrdinov, ale v tomto prípade je to nádherne emočne spracované, že si to chytí každého svojho diváka a už ho nepustí. Vedľajšie postavy sú úžasné, každá postava má nejaké svoje miesto a význam pre príbeh a nikdy tam nie sú zbytočné, ale naozaj dôležité so všetkými svojimi chybami a záujmami a zároveň tu máme, aj nejaké dá sa povedať politické hry v pozadí o ovládanie schopností ľudí a to sa možno dozvieme neskôr viac informácii o čo vlastne ide. Kiyoka má tiež svoj jemný vývoj postavy v tom, že sa z nezraniteľného muža stane niekto kto naozaj potrebuje lásku. To, že máme ohlásenú druhú sériu ma vôbec neprekvapuje, keby toto nebolo jedno z prvých anime, ktoré som túto sezónu videl, povedal by som, že prekvapenie sezóny. Teším sa na pokračovanie už teraz.

Extrémne dobrá Popoluška, ktorá si chytí za srdce nejedného fanúšika anime a už ho nepustí, lebo Watashi no Shiawase na Kekkon je anime, kde sa vynikajúco pracuje s emóciami.

Začnem tým čo sa tomuto dielu dá vyčítať, aby som to potom už nemusel spomínať, keď toto anime budem už len chváliť. Animačne je toto dielo na rok, v ktorom je vydané mierne nedostatočné (len mierne), pohyb postáv je naozaj nie veľmi dobrý (chôdza atď) a tak isto máme zopár príliš statických scén. Kanojo ga Koushaku-tei ni Itta Riyuu je za mňa vynikajúce anime, ktoré nie je dostatočne ocenené, lebo je "malé" a tak isto je možné, že toto je vlastne najlepší počin toho daného štúdia Typhoon Graphics. V prvom rade to na mňa nepôsobilo ako klasické isekai okrem toho, že sa neskôr pridal Heika (Dedko), ktorý to značne kazil ten môj celkový konečný pocit, ale nedokázal zhoršiť moje hodnotenie. Romantika medzi Raelianou a Noahom funguje tak ako by som si to ja presne predstavoval v trocha dospelejších dielach, aj keď je jasné, že treba všetko naťahovať tak, aby si nikto z nich neuvedomil hneď, že medzi nimi niečo naozaj je, ale výber toho ako si vyjadrujú náklonnosť je v tomto prípade nádherne sofistikovaný. Raeliana trpí za mňa maličkým neduhom, ktorý sa rozmáha v poslednej dobe v anime a to je pocit, že je vedľajšia postava a nesmie vlastne úplne hájiť svoje záujmy, ale musí dodržovať príbeh románu. Tu by som si prial niekedy nejaké dielo, kde by sa postava snažila o pravý opak zbúrať ten príbeh (možno také niečo aj je). Napriek značným problémom, ktoré som vymenoval pre mňa osobne je toto dielo vyššej kvality, ktoré ma veľmi bavilo hlavne zo začiatku pokiaľ nepridávali zbytočné nové postavy a nezačali ich tam ukazovať na dve minúty. Nepriatelia či záporní hrdinovia sú naozaj vybraný vynikajúco a nie sú to len zbytočný pajáci čo nič nezmôžu. Samozrejme môžeme polemizovať či otvorenie takého veľkého množstva rôznych záhad a otázok, bolo správne. Odpoveď je jednoduchá, zrejme sa snažili zaujať diváka, aby teoreticky mohli spraviť druhú sériu a tam viac vecí vysvetliť. Príbeh je viac menej postavený na funkčnej romantike medzi dvoma hlavnými hrdinami a tak isto na tom, že sa veľmi zaujímavo medzi sebou doberajú a robia si vtipy jeden z druhého. Z vedľajších kladných postáv môžeme spomenúť akurát tak Adama, ktorý mal niečo do seba. Ak by bol tento počin anime, mohli by sme to nazvať aj Otome, lebo okolo hlavnej hrdinky sa potuluje naozaj dosť len pekných mužov. Ak hľadáte niečo romantické, kde sa medzi sebou žena a muž zdravo podpichujú a chcete to okoreniť veľa záhadami, z ktorých je väčšina žiaľ (v tejto sérii) nevyriešená tak toto môže byť práve pre Vás.

Maou - sama ste tu ? Z krajiny Ente Isla kde démoni žijú, dostali sa démoni do Japonska. Prvé diely (epizódy) sú tak smiešne (vtipné), už len keď začnú hovoriť tou čudnou rečou. Prvé diely sú také vtipné a svieže, že to sa len tak nevidí. Stále som sa musel smiať. Ako komédia toto anime rozhodne vyšlo. A čo je najdôležitejšie Chi-chan má fajnové prsia sú veľké tak, že ostatné a hlavne Emi závidí. ///Super mega  SPOILER  : No čo keď Emi závidí však menšie prsia sa lepšie vojdú do brnenia a ešte k tomu je to brnenie lacnejšie. /// koniec super mega  SPOILERU.  A to nerád dávam spoilery ach jaj. Aj som si myslel, že to bude háremovka, ale nakoniec táto háremovka nie je hlúpa. Existuje tu sústredenie skôr na vtipné momenty a tak trocha aj na príbeh. Dôležité je aby sa vládcovi darilo ísť stále vyššie v kariérnom rebríčku MgRonaldu. Dievčatá čo sú postupne pridávané do príbehu, nie sú vôbec na zahodenie. Šteklivých ecchi situácii moc nie je a tak ja som celkom spokojný, že som dostal to čo som chcel dostať (väčšinou). Romantických situácií je málo, lebo vládca sa sústreďuje na svoju prácu a myslí asi len na ňu. Jediné čo je cítiť je konkurencia jednotlivých dievčat. Škoda je len to, že postupne toto anime stráca dych, to čo sme už videli nie je také smiešne ak to vidíme znova a nápady zrejme dochádzajú (sú aj výnimky napríklad plášť). V podstate na začiatku som sa smial skoro celý čas a ku koncu len každých päť minút, ale napriek tomu mi zostal veľmi príjemný úsmev na tvári (to znamená, že ma to bavilo). Jednotlivé postavy majú scénky a svoj vlastný humor, ktorým dokážu zaujať. Paradoxne Maou nie je tak vtipný sám o sebe, ale skôr situácie, ktoré sa dejú okolo neho. Samozrejme Hataraku maō-sama! treba brať ako anime, ktoré je veľmi a veľmi pritiahnuté za vlasy, až niektoré korienky sú skoro vytrhnuté. Treba si uvedomiť, že toto dielo je v prvom rade komédia. Dievčatá sú milé a každá je povahovo iná (Suzuno; Chiho ; Emi). Dosť ma zaujal Shirou Ashiya, ktorý vytváral veľa vtipných situácii. Ak nechcete ísť do Grónska pozerajte toto anime! Tentokrát ma opening a ani ending nezaujal. Hodnotenie je také aké je hlavne pre diely ku koncu, kedy anime stráca trocha dych, lebo vidíme dokola (skoro) to isté. (Hodnotenie 3,5)

Omnoho lepšie ako prvá sezóna vo všetkých možných aspektoch, aj keď isté neduhy a chyby, z prvej série zostávajú tak toto pokračovanie už malo dosť dobrú kvalitu. U mňa najväčšia chyba sú časté logické chyby v správaní jednotlivých postáv a toto správanie, je ako keby random, náhodné a tiež je problémom neuveriteľné množstvo záujmových skupín a tam chce každá skupina a dokonca niekedy aj jednotlivec dokázať absolútne niečo iné. Suletta je žiaľ užitočný "blbec" a toto sa absolútne nemení ani v tejto druhej sérii, takže ja si nemám ani ako obľúbiť postavu, ktorá nikdy nekoná vo svojom vlastnom záujme. Tieto veci všetky čo som vymenoval boli aj v prvej sérii, ale druhá ponúka oveľa lepší plynulejší zážitok, kde sa už nehráme na piesočku nejakej školy a nerobíme tam xy zbytočných súbojov o ruku Miorine, ale naopak tu sa rozhoduje o osude celého hviezdneho systému (dajme tomu) či osude celej jednej veľkej Benerit skupiny. Vtipné aj to, že sa vlastne v tejto druhej sérii strieda, kto bude trucovať či Miorine, alebo Suletta a hlavne pre toto som si postupne obľúbil oveľa lepšie postavy a to Chuatury (Chuchu) či Guela. Bohužiaľ postáv je milión a skoro každá má takú svoju hviezdnu chvíľku, že niekedy je ťažké si niekoho naozaj obľúbiť bez patričného priestoru a času, ktoré by tieto postavy mali dostať, aby sme ich ešte lepšie pochopili. Rýchlosť tejto druhej série je neúprosná, veľmi často striedame nepriateľov a veľmi často sa niekto trocha "zblázni" a chová sa nepredvídateľne až šialene. Napriek tomuto chovaniu postáv si anime zachováva určitú celistvosť, zábavnosť, politické súboje a mnoho ďalšieho pre čo sa oplatí hlavne táto druhá séria pozrieť.

Edomae Elf vo mne nakoniec zanechal dobrý pocit po dopozeraní celej série, lebo posledné tri diely boli naozaj kvalitné a konečne som sa začal baviť, ale bohužiaľ tie predošlé nemôžem označiť za dobré. Ak by som to mal nejako hodnotiť, tak prvých deväť dielov je na dve hviezdy a posledné tri diely sú na štyri. Edomae Elf je určite anime, ktoré nikoho neurazí a dá sa pozerať kedykoľvek a kdekoľvek. Mierne môže byť chyba vo mne čo vlastne pozerám anime ako celok a nie po jednotlivých dieloch, keď týždenne vychádzajú a toto ak som pozeral viac dielov za sebou ma proste nenapĺňalo a pozeralo sa to dosť ťažko. Plusy anime určite sú, že Vás toto anime môže nejakým spôsobom učiť históriu Japonska, ale oveľa viac to vlastne učí zvyklosti daných ľudí v období Edo z čoho asi aj vychádza názov celého anime a možno dokonca, aj meno hlavnej hrdinky Eldy, ktorá je Elfka. Elda je Otaku (fanúšik anime a mangy) a zároveň fanúšik rôznych hier a dokonca zbiera, aj rôzne bizarné figúrky, jedným slovom som to vlastne ja, ale keby som nesmrteľný. Elda mala zrejme nalákať mladšie publikum, lebo sa správa tak nezodpovedne ako to len ide a chová sa občas ako dieťa, ale milé roztomilé dieťa. Komediálna časť anime, kedy Elda vlastne niečo vyvádza dosť funguje, ale nápady, ktoré sa používajú sa väčšinou používajú len v jednom diely a anime síce nie je scénkovité, ale zachováva si integritu jedného dielu (väčšinou), kedy sa v jednom diely zaoberáme nejakou témou, alebo nejakým kratším príbehom, o ktorom sa rozprávame a niekedy to je dokonca len pol dielu. Horšie je to s Koito, lebo tá vtipná vôbec nie je a pôsobí ako mladá dospievajúca žena, ktorá chce byť čo najskôr dospelá a tak bohužiaľ hrá Elde len istým spôsobom matku, ktorá ju drží na uzde a našťastie sa táto dynamika, aspoň v posledných dieloch trocha mení. Jediné vtipné veci čo sa mali týkať Koito boli proste tie, kde sa snažila vyzerať ako žena a nehodilo sa jej to a za mňa je to teda veľmi málo na jednu postavu, aby bola takto nezaujímavá. Nové ďalšie postavy sa pridávajú bezmyšlienkovito a vytvárajú len akési "krovie" a nemajú žiadnu hĺbku. Ak chcete poučné anime, kde sa dozviete zaujímavé veci ako sa chovali ľudia v minulosti, kde sa občas zasmejete a s milou hlavnou hrdinkou, ktorá sama ťahá celé dielo, tak toto by mohlo byť pre Vás.

Máme tu presne to isté, čo bolo dobré v prvej sérii zahustené do menšej porcie dielov a teda trinástich. Seiya Kessen-hen je pre mňa teda dokonca ešte lepšia záležitosť, ako prvá séria a to hlavne pre tú menšiu porciu dielov a neskutočný sled udalostí, ktorý v Seiya Kessen-hen nastane. Niektoré udalosti by som už trocha nesúhlasil, že by sa tak mohli stať ako sa stali, ale toto anime má proste šokovať svojho diváka budúcnosťou, ktorá je naozaj zlá a stále horšia ako tá predošlá takže nad tým nejak prižmúrim oko. Anime veľmi zaujímavým spôsobom ukazuje, že každý človek má nejakých svojich démonov a je teda len otázka či žijú v nás, alebo sú to ľudia, s ktorými sa stretneme, alebo oboje. Gradácia deja je neskutočná a druhá séria používa presne tie isté patterny (tie isté cestičky), ako prvá a zámerne vlastne niečo naťahuje až kým sa to až tragikomicky neukončí za pár sekúnd. Takemichi je super hrdina, lebo postupom času sa formuje a mení a trvá to naozaj dlho, ale tie zmeny sú tam poznať na jeho chovaní. Ono možno rozhodujúcim faktorom nakoniec bude Takemichiho odhodlanie, aj to aké vzťahy si postupne vytvára a zároveň aký rešpekt získava. Trio Hakkai, Yuzuha, Taiju bolo neskutočne dobré trio a prinieslo presah aj do nejakých vzťahov v rodinách.