POMO

Vôbec nie zlé, naopak príjemné exotické dobrodružstvo s vynikajúcim námetom. Keby ho režíroval Steven Spielberg, mohol byť Waterworld nezabudnuteľným príspevkom do žánru. Ale i tak, napriek krčovitej poslednej tretine, je to stále bombasticky výpravná a celkom inteligentná hollywoodska zábavka, ktorú si na rozdieľ od mnohých iných môžem púšťať znovu a znovu a nikdy nenudí, ani neurazí. A Kevin Costner v nej sedí dokonale!

Blbá a rýchlo prešumiteľná, ale pomerne zábavná oddychovka. Ústrednej dvojke to spolu svedčí výborne. Ich spoločná akcia infiltrácie do postele Famke Janssen ma rozosmiala do kolien. Menej kultivovaná komédia než Showtime, ale oveľa zábavnejšia.

Mierne provokatívna, veľmi trefná sociálna komédia o zhulenej londýnskej mládeži. Skôr než o nejaký dej alebo veľké posolstvo, v nej ide o čo najdôveryhodnejŠie zachytenie zhulených stavov, životných postojov a vôbec moderných obsesií mladého človeka. Niečo ako Trainspotting, akurát menej artové a vážne. Skôr bláznivo uletené.

Magnolia ma emocionálne roztrhala, Boogie Nights ma fantasticky pobavili. Ale Punch-Drunk Love - nech je akokoľvek inovatívne a nápadito zrežírovaný - so mnou ani nepohlo. Efektne štylizovaná prázdnota. Emocionálne aj intelektuálne.

Rýchlejšie, akčnejšie a výpravnejšie než Spoločenstvo Prsteňa. Tri hodiny ubehli ako voda. Nehovoriac o tom, že skvostami, akým bol v prvom filme súboj s Balrogom, sú Dve veže presýtené do prasknutia. Ale Spoločenstvo Prsteňa sa mi i tak páčilo viacej. Bolo rozťahanejšie a pomalejšie, ale obsahovo plnšie a konzistentnejšie. Dve veže sú skratkovité a všetku tú dych berúcu akciu a výpravnosť servírujú v podobe leporela krásnych, ale príbehovo slabšie previazaných obrazových skvostov. Aj keby šlo tento handicap filmu odpustil, pretože ide "iba" o prostredník medzi dvomi monumentami, stále mi tu zostáva ďalšia výtka - humor, ktorý filmu uberá na dôstojnosti a dramatickosti (Golum pri varení ryby, Gimli na hradbách). Po vizuálnej stránke ale skutočný skvost s bezkonkurenčne najprepracovanejšou a "najlepšie zahranou" digitálnou postavou (Golum), aká kedy vstúpila na filmové plátno.

160 minút je priveľa. Druhý diel je opäť brilantne sfilmovaný, postavy nestratili nič z pôvabu a temnejší župan filmu taktiež svedčí, ale predsa len pôsobí rutinnejšie a statickejšie. Byť fanúšikom J. K. Rowling, isto som nadšený. Ako nestrannému divákovi mi ale miestami chýbalo dialkové s pretáčaním.

Do roku 2002 najbombastickejší, najvýpravnejší a najvyblískanejší Bond. A tiež najuletenejší a najzábavnejší. V rámci série ide o podobnú výhybku, akou bola vo svojej sérii Lethal Weapon 4. Bond naháňa v neviditeľnom aute dvoch batmanovských padúchov a keď ich zlikviduje, najvyšší šéf americkej Národnej bezpečnostnej agentúry Michael Madsen si spokojne zapáli cigaretu, odkazujúc na svoju kreáciu Vica Vegy z Reservoir Dogs. Zvláštne uznanie za príťažlivosť má u mňa Halle Berry, krásne kombinujúca ženskú krehkosť so snaživou, dravou agentkou. Zato Madonna je tu omylom. Jediným, čo u mňa tento našlapaný, hoci v poslednej tretine trochu naťahovaný film drží pod najvyšším hodnotením, je mierna priblblosť. Vo finálnej scéne mi už obaja záporáci pripadali ako Power Rangers figúrky.

Full Frontal síce nie je natoľko experimentálny a chladný ako úlety Mika Figgisa (napr. Hotel) a je trefnejší a zábavnejší, ale i tak ide stále iba o malý, nevýrazný a zbytočný úlet, nehodný vstupného do kina.

Entrapment má príšerne deravý scenár. Ale medzi Seanom Connerym a Catherine Zeta-Jones to iskrí do takej miery a mnoho scén je ľahodných oku do takej miery, že nemôžem hodnotiť nižšie. Film ako dobrý parfém.

The Beast from 20,000 Fathoms je veľkolepý a smrtelne vážne myslený monster-movie. Čo do zábavnosti ale hapruje. Snaha o polodokumentaristický prístup ide ruku v ruke s držaním si odstupu od postáv, čo ani nevadí, pretože hlavným hrdinom tu nie sú vedci, detektívi ani novinári, ale práve ona prahystorická príšera. Paradoxne, tých scén, kedy si ju môžeme užiť, navyše v kvalitných vizuálnych efektoch, je príliš málo. V 50. rokoch by som si film isto užil, ale v dnešnej dobe Jurských parkov je príliš ukecanou a nezáživnou snahou o hollywoodsky blockbuster. Banálne scény kráčania príšery ulicami New Yorku už nie sú tým diváckym vrcholom, ktorým boli vtedy. A finále v zábavnom parku mohlo byť tiež nápaditejšie a rozvinutejšie.