POMO

Film, ktorý sa v závere snaží opraviť, čo predtým permanentne kazil. A ešte nám tento finálny zvrat servíruje ako veľkú pointu, ehm. Na mňa až príliš dramaturgicky rozporuplné.

Guillermo del Toro urobí aj z béčkového námetu s priemernými digitálnymi efektami slušnú, tak trochu inú hororovú jazdu. A to hlavne scenárom, ktorý si ide po svojom, skvelým využitím interiérov manhattanskej podzemky a v neposlednom rade náznakmi nekonvenčných deltorovských postavičiek (leštič topánok so synátorom). Mimic je neakčná, úchylnejšia verzia Cameronovych Votrelcov a mňa potešil.

Televízne lacný thriller s jedinou dobrou (prekvapivou) scénou a jednou dobre zahranou postavou (mladý Remo). Globálne ale jediné, v čom je snímka menším fiaskom než predchádzajúci Argentov opus Vrah prichádza v noci, je fungujúca logika. Zvyšok je iba odstáta voda na zaliatie polomŕtvych kvetín. Neobťažujte sa a radšej si pustite dejovo podobnú, ale technicky kvalitnú a v závere vyhrotenejšiu Smrť On-line.

Najviac si Valkýru užijú tí, ktorí sa radi piplajú v danej historickej problematike. Bryan Singer pristupuje k látke zodpovedne a nevyzerá to, že by si historické fakty prifarboval pre lepšie vyznenie filmu. Valkýra sa na nič nehrá, nemá „vysokoumelecké ambície“, nevyjadruje sa k politike ako Spielbergov Mníchov. Iba rekonštruuje udalosti čoby solídny konšpiračný thriller - produkčne hodnotný, dejovo napínavý, dobre obsadený (malou, ale najzaujímavejšou a najlepšie zahranou postavou je Branaghov generál von Tresckow). A v závere mu nechýbajú ani emócie ani výpovedná hĺbka, ktorá nám pripomína, že niekto mal odvahu sa o to aspoň pokúsiť... P.S. Krásna chorálová "Main Theme" Johna Ottmana.

Clint Eastwood s jeho krehkým klavírom je Danielle Steel hlbokých príbehov. Ale na tak tematicky závažné témy, akými sa zaoberá Výmena, a hlavne na ich previazanie, veľké srdce nestačí.

Pohodová komédia, v podstate to isté ako The Devil Wears Prada, akurát bez fenomenálnej Meryl Streep (pri všetkej úcte k Jeffovi Bridgesovi).

Fádny, plochý, monotónny a hlavne zbytočný film. Ako rekonštrukcia udalostí zlyháva, pretože si realitu prekrucuje k vlastnému obrazu. A ako realitu ignorujúci thrillerový shocker o masovom vrahovi zlyháva, pretože neponúka to základné čo by mal: premyslené detektívne vyšetrovanie ani desivé vraždy. Evilenka akoby nakrútil naivný konzervatívny televízny tvorca, ktorý si myslí, že ponurá hudba a jeden typologicky dobre obsadený herec urobia z jeho diela masterpiece. Veľký omyl.

Niečo ako Svěrákova Jízda, ale živočíšnejšie, hektickejšie, úprimnejšie, otvorenejšie a emocionálnejšie. S krásne precítenými a oddanými hereckými výkonmi. Už dávno som nevidel kameru a strih tak silne a tak presne napojenú na pocity postáv (množstvo detailov tvárí). Veľmi príjemné prekvapenie, ktoré sa nepotrebuje hrať na “artovku” a k divákovi prehovára univerzálnym jazykom.

Rekonštrukcia teenagerskej tragédie, podobne ako Van Santov Elephant, akurát sfilmované tradične a spoliehajúce na emócie a sentiment (proste Cassavetes). Najdoležitejší sú herci - a Emile Hirsch a Ben Foster sú výborní, a Justin Timberlake a unesený Anton Yelchin nič nekazia. Čo film trochu kazí, sú záverečné rozhovory akože s reálnymi rodičmi, ktoré znižujú jeho autentické vyznenie a doveryhodnosť (zamaskovaná tlstá a prehrávaúca Sharon Stone je príšerná!).

Teatrálne afektovaná cukríková obludnosť, ktorá sa každú polhodinu rozhoduje o čom vlastne je a spolieha na to, že ju pokope udrží vzťah ústrednej dvojice, v ktorom je suchšie než v celej austrálskej pustine. Dávno som v kine tak netrpel a nemôžem uveriť, že mi to spôsobil práve Baz Luhrmann, ktorého krásne, emotívne a dokonalo komplexné Moulin Rouge! milujem z celého srdca. Druhú hviezdičku dávam iba za poetiku linky s malým “karamelom” a s ním súvisiacu jedinú naozaj peknú scénu filmu (zastavenie dobytka nad priepasťou). Zaslúžené komerčné megafiasko.