POMO

Nezávislá americká filmárčina z rodu Leaving Las Vegas či Boys Don’t Cry, stojaca na zaujímavej outsiderskej postave a jej bravúrnom hereckom stvárnení. Uhraničivý filmový zážitok, ktorý vás chytí a nechá zvedavo hltať každú scénu, dopodrobna skúmajúcu osobnosť hlavného hrdinu. Premena McConaugheyho Rona Woodroofa z arogantného šovinistického rednecka v chápajuceho a zúfalého, ale nevzdávajuceho sa bojovníka nielen za svoj život, je pre mňa najsilnejšou charakterovou štúdiou za posledné roky. Tvorcovia filmu sú skromní, minimalistickí, nespoliehajú na herecký excentrizmus či technické a vizuálne vylepšováky, sústredia sa len a len na rozprávanie príbehu tými najklasickejšími prostriedkami. Otvoreným a citlivým prístupom k téme. Fantasticky napísané i zrežírované. Woodroof je morálne presný opak Jordana Belforta a Leonardo, obávam sa, proti Matthewovi nemá u Akadémie šancu.

Parádne vykostýmovaná retro fraška, ktorá si to dve hodiny hasí na jednotke, utápajúc sa v maniéristickej hereckej akcii. American Hustle mi rozhodne nepríde majstrovsky zrežírovaným filmom. Naopak, pri tak pomalom tempe je zarážajuce, ako mu ohnisko ambicióznej zápletky ochabne v neukočírovanej spleti motivácie postáv. Ale zvládli by ste to lepšie, špacírujúc sa vám pred kamerou polonahá Amy Adams? Zahraný je to však film fantasticky. Bale sa snaží, no najväčším hereckým klenotom je tu Jennifer Lawrence. Amy Adams super-hot (ruku na srdce, udržali by ste sa v scéne na záchode?) a smotanou na retro koláči je nečakaný pán "XY" z Miami v najlepšej mafiánskej roli za posledných veľa rokov. S ním film preradí do dvojky. Nominácie za najlepší film a réžiu zrejme zaistil Baleov prívesok.

S Walterom Mittym bojujem, i po druhom zhliadnutí na veľkom plátne. Má krásne scenérie, energický soundtrack a pozitívnu náladu. Akonáhle ho však začnem vnímať hlavou, príde mi ako omalovánka, ktorá príliš nedáva zmysel a myšlienky o živote podáva príliš polopaticky a bezobsažne na to, aby sa nestala iba exotickejšie podanou rodinnou jednohubkou. Walter Mitty je pohľad na svet roztopašnou a euforickou myslou dieťaťa, ktoré v ňom ešte nič nezažilo.

Byť režisérom, radšej netočím nič, než tieto neškodné, pozitívne hodnoty prvoplánovo obhajujúce ultra-jogurty, ktoré keby nemali drahé hviezdy, skončili by s nálepkou "TV film". Štvorica velikánov je samozrejme úplne najviac sympatická, ale tá predloha...

Kevin Hart ako ukecaný černošký side-kick je tak pekelne neznesiteľný, ako žiadny iný ukecaný černošký side-kick pred ním. Ale mimo neho je Grudge Match síce klišoidnou, ale vtipnou, dobre vyváženou a silne feel-good oddychovkou, ktorá vás dokonca (možno) aj dojme. A to je tak všetko čo si z nej pamätám, za čo jej dva týždne po zhliadnutí znižujem hodnotenie na silné tri.

Hlava mi neberie, ako sa pod takýto scenár môže podpísať jedna z najvýznamnejších európskych filmárskych osobností.

Intro je OK. Prostredná, najdlhšia, survivalová stopáž filmu je strhujúca, vizuálne prehľadne a efektne spracovaná, s nejednou mrazivo drsnou scénou. Finále je politicky úsmevne zjednodušujúca propaganda pre priemerného US diváka. Celkovo dobré odreagovanie, ktoré zapadne prachom rovnako rýchlo ako všetky bergoviny.

Druhá Nymfomanka sa prvé dve tretiny drží na silnej vlne jednotky a so sadistickým "pánom K" vystúpa v diváckej nepohodlnosti až do riskantných výšin. Ale posledná, "kriminálna" tretina vnáša podozrenie, že Lars už buď nevedel ako rozpracovanú látku adekvátne a zmysluplne uzatvoriť, alebo sa nechal zošrotovať produkciou, ktorá bažila po čo najväčšej návštevnosti (neúčasť Shia LaBeoufa v roli Jeromeho, pričom všetci ostatní herci vo svojich rolách ostali, dáva tušiť, že posledná tretina sa nakrúcala dodatočne, po vypršaní jeho zmluvy). Posledná scéna filmu je napokon zlý vtip, facka divákovi rukavicou plnou mincí, ktoré Nymfomanka aj rozdelením na dve časti zarobila. Trier v nej úplne (a úplne zbytočne) zničil Skarsgårdovu, pre príbeh veľmi dôležitú postavu.

Trojhodinová prekoksovaná a presexovaná zábava, súčasne cool i prízemná, a snažiaca sa skryť za myšlienku "Kdo sadí vietor, zbiera víchricu". Bavil som sa kráľovsky a určite si dám repete, ale na trojhodinový film mi jedna dramatická scéna (s dcérkou v aute) príde málo. Vlk z Wall Street má hlášky roka a ani chvíľu nenudí, ale pripomenul mi, že na tieto scorseseovky (v čele s Casinom) sa síce parádne pozerá, ale nič vo vás nezanechajú. Prekliaty ostrov, temný a mystický, perfektne vygradovaný, v závere prekvapivý a sofistikovane dvojzmyselný, je môjmu srdcu bližší. To je ten "môj majstrovský Scorsese".

Sláva Trierovi, že si trúfol sfilmovať tak nepohodlnú tému, ktorá každého zaujíma, ale málokto by na ňu nabral odvahu. Buďme radi, že sa do nej pustil tvorca s takou scenáristickou a filmárskou gráciou. Ktorému inému by v tak explicitnom filme, ktorého už zostrihaná kinoverzia obsahuje hard-core zábery, hrali hollywoodske hviezdy? (možno ešte Hanekemu) Dialógy, vedenie hercov, pointovanie sćen, atmosféra, to všetko tu šľape na jednotku. Nymfomanka je film pre dospelých divákov, ale nie pre jeho obnaženosť. Čím viacej toho o sexe viete a čím viacej máte skuseností a prežitkov, tým viacej z neho pochopíte. Je to film psychologicky skúmavý, vážny a smutný, ale rozprávaný s vtipom, skrz metaforické prirovnania. Definícia polyfónie je jadrom filmu a rammstainovské deja-vu do Lynchovho Lost Highway jeho korením. Som zvedavý na dvojku a ěste zvedavejší na full verziu, ktorá má už teraz vyhradené miesto v mojej poličke zásadných filmov.