POMO

Kevin Hart ako ukecaný černošký side-kick je tak pekelne neznesiteľný, ako žiadny iný ukecaný černošký side-kick pred ním. Ale mimo neho je Grudge Match síce klišoidnou, ale vtipnou, dobre vyváženou a silne feel-good oddychovkou, ktorá vás dokonca (možno) aj dojme. A to je tak všetko čo si z nej pamätám, za čo jej dva týždne po zhliadnutí znižujem hodnotenie na silné tri.

Hlava mi neberie, ako sa pod takýto scenár môže podpísať jedna z najvýznamnejších európskych filmárskych osobností.

Intro je OK. Prostredná, najdlhšia, survivalová stopáž filmu je strhujúca, vizuálne prehľadne a efektne spracovaná, s nejednou mrazivo drsnou scénou. Finále je politicky úsmevne zjednodušujúca propaganda pre priemerného US diváka. Celkovo dobré odreagovanie, ktoré zapadne prachom rovnako rýchlo ako všetky bergoviny.

Druhá Nymfomanka sa prvé dve tretiny drží na silnej vlne jednotky a so sadistickým "pánom K" vystúpa v diváckej nepohodlnosti až do riskantných výšin. Ale posledná, "kriminálna" tretina vnáša podozrenie, že Lars už buď nevedel ako rozpracovanú látku adekvátne a zmysluplne uzatvoriť, alebo sa nechal zošrotovať produkciou, ktorá bažila po čo najväčšej návštevnosti (neúčasť Shia LaBeoufa v roli Jeromeho, pričom všetci ostatní herci vo svojich rolách ostali, dáva tušiť, že posledná tretina sa nakrúcala dodatočne, po vypršaní jeho zmluvy). Posledná scéna filmu je napokon zlý vtip, facka divákovi rukavicou plnou mincí, ktoré Nymfomanka aj rozdelením na dve časti zarobila. Trier v nej úplne (a úplne zbytočne) zničil Skarsgårdovu, pre príbeh veľmi dôležitú postavu.

Trojhodinová prekoksovaná a presexovaná zábava, súčasne cool i prízemná, a snažiaca sa skryť za myšlienku "Kdo sadí vietor, zbiera víchricu". Bavil som sa kráľovsky a určite si dám repete, ale na trojhodinový film mi jedna dramatická scéna (s dcérkou v aute) príde málo. Vlk z Wall Street má hlášky roka a ani chvíľu nenudí, ale pripomenul mi, že na tieto scorseseovky (v čele s Casinom) sa síce parádne pozerá, ale nič vo vás nezanechajú. Prekliaty ostrov, temný a mystický, perfektne vygradovaný, v závere prekvapivý a sofistikovane dvojzmyselný, je môjmu srdcu bližší. To je ten "môj majstrovský Scorsese".

Sláva Trierovi, že si trúfol sfilmovať tak nepohodlnú tému, ktorá každého zaujíma, ale málokto by na ňu nabral odvahu. Buďme radi, že sa do nej pustil tvorca s takou scenáristickou a filmárskou gráciou. Ktorému inému by v tak explicitnom filme, ktorého už zostrihaná kinoverzia obsahuje hard-core zábery, hrali hollywoodske hviezdy? (možno ešte Hanekemu) Dialógy, vedenie hercov, pointovanie sćen, atmosféra, to všetko tu šľape na jednotku. Nymfomanka je film pre dospelých divákov, ale nie pre jeho obnaženosť. Čím viacej toho o sexe viete a čím viacej máte skuseností a prežitkov, tým viacej z neho pochopíte. Je to film psychologicky skúmavý, vážny a smutný, ale rozprávaný s vtipom, skrz metaforické prirovnania. Definícia polyfónie je jadrom filmu a rammstainovské deja-vu do Lynchovho Lost Highway jeho korením. Som zvedavý na dvojku a ěste zvedavejší na full verziu, ktorá má už teraz vyhradené miesto v mojej poličke zásadných filmov.

Film, ktorý vas strhne rovnako ako Gravitácia, aniž by ste ho museli vidieť v 3D a na veľkom plátne (jediná pridaná hodnota kina je priestorový zvuk žblnkajúcej vody či hromobitie v búrke). Sentimentálnou dojímavosťou a obrazovou hĺbavosťou sa na spomenutého vesmírneho rivala nechytá, ale je napínavejší a realistickejší, stavia na podrobnom sledovaní premýšľania a chovania svojho protagonistu, nachádzaní východisiek zo situácií pomocou vecí, ktoré má k dispozícii (výroba pitnej vody ma dostala). I pri odvážnej, viac ako stominútovej stopáži film funguje bez jedinej nudnej minúty či zaváhania v rozprávaní príbehu. Robert Redford svojou presvedčivou mimikou exceluje. Ale záver mal ostať bez...

Elagantná kruťárna. Stret luxusne odetého sveta zapredaného právnika milujúceho ženskú nevinnosť, s mexickým kartelovým peklom. Ridley tento konflikt poníma neakčne, dialógovo. Nehrá na emócie, snaží sa hrať na intelekt až filozofiu. Motivácia postáv je iba naznačovaná, očakávanie ich (nejednoznačných) reakcií a vyvrbenie napínavých situácií sú hnacím motorom filmu. Filozofovanie snímke moc nejde, ale bavila ma hereckou a obrazovou gráciou. Byť ostrejších dejových obrysov, dám štyri hviezdy. Cameronina prísavková roznožka na prednom skle nezabudnuteľná. Guilty pleasure v povrchnosti.

Pohodová road-(walk)-movie o poznávaní a objavovaní nielen ľudí a miest, ale predovšetkým seba semého. Charakterovo vydarená partička štyroch trekkerov z rôznych kútov sveta, s ktorými sa vo veselých časoch zasmejete a v smutných k ním prilnete. Estevez režíruje uvolnene, ale cielene a presne. A hlavne je cítiť, že sa do toho vkladá osobne. Malý, pozitívny film, atmosférou podobný Payneho Bokovke.

Ku Krídlam Vianoc nesmiete pristupovať s rozumom. Je to melancholická, snová rozprávka so sympatickými postavami, zmietanými ľudskými slabinami a slabosťami. Jej hrdinovia tápu hľadaním niečoho, čo buď nepotrebujú, alebo to majú pred nosom, len o tom ešte nevedia. A ten song je pre ňu ako stvorený.