POMO

Životanázor vizionára, vyslovený filmovými obrazmi a hudbou v prostredí sci-fi žánru. Tematický záber je absolútny, od zrodenia myslenia a uvedomenia si vlastnej osobnosti na úplnom počiatku ľudstva až po hrozbu nadvlády umelej inteligencie vyspelej civilizácii v budúcnosti. Trpezlivosť vyžadujúce tempo filmu výstižne alegoruje dĺžku života človeka, a v prepojení s hĺbkou a tajuplnosťou vesmíru i vzdialenosť odpovedí na jeho existenčné otázky. Až na tie zastaralé inverzné filtre pri záverečných preletoch nad krajinou úžasne nadčasová záležitosť. Obraz reštaurovanej verzie, ktorá vchádza do našich kín vďaka Projektu 100, je perfektný.

Prezentácia filmových trademarkov Warner Bros. vo svete značky kráľa stavebníc. Naj-product-placementový film všetkých čias (keď nepočítame Logoramu), skrývajúci sa za rodinnú zábavu. Zoberiete do mulťáku decká, za majlant im prikúpite popcorn a cestou domov utratíte zbytok peňaženky v predajni Lega. Zopár cool vtipov a dôkladné technické spracovanie, ale tí roboticky rozpohybovaní panáčikovia nie sú o nič živší než primitívne nagrafikovaní Cartman s Kennym. A záverečné prekvapenie s "veľkou myšlienkou" nezmyselné.

Výsostne efektný, komiksovou krvou zaliaty fotbalový zápas s neodolateľne živočíšnou rozdávačkou v polčase (ktorá ma vzrušila), a na ňu nadväzujúcim poetickým výrokom vo finále (ktorý ma knokautoval). Pochvala tvorcom za honosné poňatie sequelu čoby mohutnej nadstavby na prvý, odteraz skromne vyznievajúci film.

Hravá omalovánka, tradične výsostne andersonovsky originálna. Rýchlym spádom vyrozprávaný pútavý príbeh zaujímavých postavičiek, vychutnaných skvelým hereckým zoskupením. Som rád, že i v US kinách film komerčne uspel, jeho jedinečný tvorca si to zaslúži.

Historický veľkofilm bez jasnej cieľovky, kombinujúci popové prvky z rodinných fantasy s depresívnymi psychologickými scénami s čepeľou kudly nad hlavou batoľaťa. Brrr. Vizuálne krásne, obsahovo strašne rozporuplné. Dávno som žiadny film tak veľmi netúžil vidieť druhý krát.

Naservírovať mi to v teen dobách smaženia NFS, som nadšený. Hernou poetikou presiaknuté a samotné autá sú o triedu vyššie než v sérii F&F. Lokácie parádne, skrátka road trip po amerických národných parkoch a mestách, akoby po leveloch hry. Postavy a logiku ale v žiadnom prípade neriešiť, viacej lame už to byť nemohlo. 130-minútová stopáž nevadí, film sa s ňou stáva najdlhším guilty pleasure mind-fuckom v histórii kinematografie.

V čínskom komunistickom režime ľudský život nemá prílišnú váhu a pojmy ako čistota, sociálne cítenie a úcta k druhým tam od základu zlyhávajú. Foxconn je taiwanská spoločnosť, ktorá má továrne okrem iného aj v Číne. Tu sa ich čínske vedenie k zamestnancom chová v zabehnutých medziach vnútroštátnej politiky a vyššie spomenutých humanitných mantinelov. Tento dokument kriticky ukazuje prstom na jedného z odberateľov Foxconnu - americkú technologickú spoločnosť Apple - že je zodpovedná za jeho zamestnanecké pomery. A že by s nimi mala niečo robiť. Teda že by mala vylepšiť zamestnanecké pomery v najväčšom komunictickom zriadení sveta... Prečo sa do tejto osvety nepustí sama režisérka dokumentu? Môže k tomu slobodne využiť telefónnu búdku. Pri nakrúcaní skrytou kamerou v novostavbových dormitories Foxconnu, ktoré sú priestrannejšie než izby v amsterdamských hosteloch, hrá temná hudba. Máme byť zhrození z toho, čo vidíme. Prečo podobný dokument realizuje režisérka, ktorá netuší, v akých podmienkach a na koľkých metroch štvorcových žijú chudobní Číňania? Festival Jeden svět, v nočných hodinách v pracovný deň do posledného miesta narvaný Svetozor. A miesto šokujúceho "Super Size Apple" sa nám dostalo zaslepeného a naivného bludu, lacne sa vezúceho na prítomnosti najúspešnešieho brandu sveta v jeho názve.

Dávno som sa po filme necítil tak ako-zdrogovaný, ako po Borgmanovi. Hypnotická podivnosť, ktorá vás nepohltí tým ako vypadá či znie (hudba v nej zaznie iba miestami a obraz je minimalistický), ale čisto tým, čo sa v nej deje. Európsky filmový art, ktorý však na myšlienku nehrá zadumane a rádoby duchaplne, ale z ostra na rovinu a pekelne čiernohumorne. Festivalovka ako vyšitá, výdatná hostina pre milovníkov protiprúdu.

Prvý z tých troch filmov, na ktoré môžeme byť v našich končinách každý rok hrdí. Príbehovo jednoduchší a rozlohou i vizuálne nie tak veľkoformátový ako Hořící keř, ale vnútorne rovnako silný a v detailoch ešte citlivejší. Budete dojatí a smutní, ale radi, že ste ho videli.

Dlho si hovoríte, že ak to scénáristi nesprasia, bude z toho perfektný aero-thriller! Rýchle tempo, charizmatický ťahúň, hustejúca paranoja a vzrastajúce napätie. Ale scénáristi to sprasia a hoci napätie filmu vydrží dlho, postupne stratí na vážnosti a vo výsledku zanechá iba úsmev nad ďalšou akčnou bejkovinou mentálne pochádzajúcich z 90. rokov (Joel Silver, no). Rada do života: Keď vás všetci v lietadle majú za teroristu a situácia začína byť pekelne vyhrotená, povedzte im že vám dcérka zomrela na rakovinu...