POMO

Scenár, kamera, réžia a vizuálne efekty jeden tvorca, navyše celovečerný debutant. Rozpočet $800t USD. Kto hodnotí tento opus ako podpriemer, mal by si pozrieť niečo od Asylumu. Sharknado bolo o $200t drahšie. Na to, ako málo príšer je v Monsters, prekvapivo dobre dokáže udržať divákovu zvedavosť, čo sa bude diať ďalej. To sa mi pri 300-miliónovom Avatarovi nestalo za celú jeho trojhodinovú stopáž. Stačí mu k tomu niekoľko desiatok tabúl "Infected Zone", exotické lokality a šikovné režijné oko. Ústredná nehviezdne prirodzená herecká dvojka nič nekazí ani neposiluje, celé to stojí na atmosfére a tajuplnosti. A funguje to. Warneri vedia čo robia. Štvrtú hviezdu nedávam iba za scenáristicky odfláknutý záver.

Ciarán Hinds dostal zaslúženú hlavnú rolu, ale bohužiaľ u debutanta, ktorý sfilmovanú látku nevie vnímať očami diváka. Film je deravý, nefunkčný. Neunúva sa zodpovedať základné otázky, na ktorých stavia a ktorých odpoveďami sa mal dostať k svojej podstate. Jediné, čo si z neho zapamätáte, je utrápená Ciaránova postava v melancholickou náladou hĺbku predstierajúcich záberoch na oceán.

Ak sa chcete premiestniť na malý, izolovaný majákový ostrov, kde niet úkrytu pred tyranským tatkom, a nahliadnuť do seversky krutých osudov jeho ženy a detí, Učedník vám vyhovie. Príbeh síce nie je originálny, ale je dobre vyrozprávaný a atmosféra prostredia pôsobivá.

Zaprášene čiernobiely, trpko-komický pohľad na súčasný Berlín v tieni neveselej nemeckej histórie, a jedného flákajúceho sa mladíka bez budúcnosti. Stretne sa so zopár ľuďmi (starými i novými znamimi), pokecá a opätovne (a neúspešne) sa snaží všade si objednať vysnené kafe. Zopár fajn momentov a dobrý hlavný predstaviteľ, ale celkovo to moc nepobaví, ani nič veľké nezdelí. A ten jazzový podkres ako u Woodyho Allena sa k tomu nehodí. Ako výplň do artového kina pri čakaní na ďalšieho Jarmuscha OK.

Celý čas premýšľate kam to smeruje a hľadáte toho motor, a nakoniec odchádzate rozplynutí a dojatí. Čoby scénáristický a režijný debut mladého herca, ktorého doteraz nikto nebral vážne, je Pojedeme k moři zjavenie. Malý český film, ktorý autorskou originalitou dosiahol svetovú úroveň. S malými prostriedkami, bez kalkulu, s túžbou vyrozprávať silný príbeh s autobiografickými prvkami.

Schizofrenická vývrtka, ktorá je síce zrozumiteľná, ale vďaka preštylizovanému surealizmu odmeraná, nejde sa na ňu napojiť a užiť si ju. Zaujímavá forma s pochmúrnym noirovským prostredím, kvalitní herci, ale nulový obsah. Dajte prednosť Lost Highway, ktorý je menej zrozumiteľný, ale pohltí vás a nepustí.

Druhý Kapitán America, rozumne presunutý do "súčasnosti", je vážnejší a nabitý fyzickejšou akciou. Tá sa odohráva prevažne v uliciach (autá a streľba) a poteší, že v najlepšej scéne jej lídruje Samuel L. Jackson. Konšpiračná zápletka je ale neprekvapivá a v druhej polovici sa stáva neprehľadnou. Prvotná rôznorodosť prostredia akčných scén sa v druhej polovici taktiež vytratí. A moc akčným scénam nepomáha ani ich zakončovanie odfláknuto z prstu vycucnutými zvratmi (záchrana na poslednú chvíľu odkiaľkoľvek / akokoľvek). Divákova zvedavosť okolo identity zaujímavého záporáka ale vydrží až do konca. Ten, s historickým prepojením s Kapitánom, to celé obsahovo zachraňuje. Ako veľkolepá komiksová zábava na vypnutie hlavy je to OK.

Vizuálne okúzlujúco a herecky uhraničivo podaná x-tá varianta námetu o psychopatickom votrelcovi v rodine, ako ju v roku 1943 zadefinoval Hitchcock a následne preprali všetky detektívne televízne série. Až na to že tentoraz je podaná bez emócií, napätia a dôveryhodnej psychológie postáv, takže je veskrze nefunkčná a úplne zbytočná.

Náladovo v duchu Eastwoodovej Mystic River, mixnutej Affleckovým The Town. Ale pomalšie, rozľahlejšie, pozornejšie k postavám a myšlienkovo vrstevnatejšie. Silný film o ľuďoch, činoch a následkoch, zodpovednosti, vine a odpustení. Divákove zaangažovanie do príbehu sa prehlbuje každou pribúdajúcou desaťminútovkou. Hudobné nekonvenčné, až hypnotické - tiché chorály, podfarbujúce poslednú štvrtinu filmu, mu v kontexte s vrcholiacou vzťahovou kolíziou dodávajú osudovú hĺbku, akú Terrence Malick v jeho posledných filmoch chorálmi iba predstiera. Tešil som sa na Goslinga, ale Cooper ho zatienil. Podáva tu zatiaľ svoj najlepší, veľmi komorný výkon. Prekvapuje ma, že producent Sidney Kimmel viacej nezaloboval u Akadémie, pretože toto je nezávislý americký film leoneovských rozmerov.

Toľkú presnosť a výstižnosť, s akou tu Susanne Bier v rýchlom strihu, v detailoch na tváre hercov, zobrazuje pocity postáv, som snád vo filme ešte nevidel. Neočakávaný vývoj deja, množstvo vzťahových nuancií a ich komplikovanosť by vystačila na dva samostatné, plnohodnotné filmy. Brilantné. Aj herecky. Občasné zatlačenie na divákove city sa dá odpustiť, je vyvážené sociálnou inteligenciou filmu. Famózna vzťahovka.