POMO

Jeden zo skype rozhovorov je vtipným a sympatickým nahliadnutím do vzťahu mladého páru na dialku. Trvá asi dve minúty zo sedemnástich. Je zarážajúce, čo všetko sa dnes zvykne označovať za FILM a tvorcovia tým obiehajú festivaly...

Keď v akčňákoch sú tak dôležití bad guys... A čistokrvnejší akčňák než John Wick sme tu nemali celú dekádu. A jeho bad guy je strejda z obchodu s matrioškami s dobrým úmyslom v očiach. Táto nepochopiteľná castingová slabina ide navyše ruku v ruke s réžiou, ktorá chce na jednej strane dojímať na rakovinu zomrelou manželkou či gaunersky zašliapnutým šteňaťom, a súčasne baviť cynickými vtípkami a nadhľadom. Čím vytvára ešte zvláštnejší pocitový mišmaš, ktorý od statusu rýdzeho béčkového nezmyslu úspešne zachrǎnuje - a to rázne obraciame mincu, ktorá Johna Wicka vyťahuje na tri a pol hviezdy: cool temný formálny štýl, výborné superostré akčné scény, efektný Reevesov pomstiteľ a zopár scenáristických nápadov, ktoré film spestreujú komiksovou exotikou (hotel pre zabijakov).

Úsvit nového subžánru: telenovelový horor. Bez hlučných zvukových efektov v kvalitnom kine, ktoré by strašili aj pri sledovaní Toma a Jerryho, by to bolo za 1*. Trestuhodne odfláknutý scenár a na kino-release nevídano neschopná réžia. Priepastný rozdiel medzi originálom a spin-offom.

Perfekcionisticky kompaktná mozaika udalostí. Chirurgicky sebavedomá, presne načasovaná v každej scéne, každom zábere. Práve preto, a pre môj obdiv Fincherovho talentu vôbec ma mrzí, že je súčasne tak chladná a odosobnená. Že divákovi neumožní sa jej zúčastniť a robí z neho iba pozorovateľa. Je to súčasť maestrovej hry, ale je to škoda. Elektronickí Trent Reznor a Atticus Ross kedysi dali hudobnú identitu svetu hrdinov, ktorí z jedničiek a núl vybudovali internetový fenomén. Originálne a účinné. Ale čo robí ich chemická bublanina v príbehu o vzťahu dvoch ľudí? Nebol by Gone Girl ešte lepším filmom čoby hnaný vášňou a emóciami? Je to film o rozpade manželského vzťahu a má rovnaké audiovizuálne vyznenie ako Soderberghov thriller o svetovej nákaze smrteľným vírusom...

Zábavná bejkovina, ktorú drží nad vodou dobre obsadený i hrajúci, charizmatický Luke Evans. Béčkový scenár s jednoduchými motiváciami postáv a hláškami na hranici únosnosti. Ale odsýpa to, je to hravé, emócie fungujú a digitálne spracovanie je dostačujúce.

Už niekoľkominútový predigitalizovaný úvod naznačuje, že dvojka vsádza na iného koňa než jednotka. V nej digitálne opice dotvárali emóciami nabitý a dramaturgicky citlivý príbeh o ľuďoch a mieste zvierat v ľudskom svete (a naopak). Bol to film žánrovo spielbergovsky čistý. Dvojka sa v digitále utápa, je akčná a v rámci súčasných trendov, ktoré nastolil Nolan, obrazovo temná. Čo by samo osebe nemuselo byť na škodu veci, keby všetky jej postavy mali v príbehu zmysluplné miesto a keby emócie nevyvolávala laciným sentimentom. Od Matta Reevesa som fakt čakal viacej než pouhý efektný blockbusterový obal.

80-minútový zostrih fiktívnych reportážnych záberov, ktorý je rovnako vynaliezavý, ako by šlo o za pol hodinu zostrihanú TV reportáž do večerných správ - ale keďže fiktívnu, tak bez dopadu na diváka. Žiadne styčné postavy, žiadne prekvapenie ani vystrašenie. V sedemdesiatych rokoch by ako prvý film príslušného subžánru prekvapil a písalo by sa o ňom, ale dnes si vystačí maximálne na post bezvýznamného DVD titulu s lákavým coverom. Veľmi slabé 2 hviezdy.

Pomalšie ale o to sústredenejšie, decentne gradujúce a luxusne si vychutnávajúce hlavného záporáka. Washington sa približuje postu áčkového Seagala a čoskoro sa mu nad hlavou rozsvieti svatožiara. Potešila ma vyváženosť suverenity medzi ním a Csokasom, dialógy, malá rola Billa Pullmana, krvavejší ráz než sme pri washingtonovkách zvyknutí, i záverečný Moby. Fuqua is back.

Dávno som nevidel film, ktorý by tak čisto, silno a bez sentimentu obhajoval rodinné hodnoty. A zároveň tak inteligentne, citilovo a s vtipom konfrontoval dve diametrálne odlišné kultúry. Dvojica scénok, kedy v púšti blúdiaci domorodci zapichnú do zeme dutú slamku, aby sa napili podzemnej vody, a o niekoľko rokov neskôr intuitívne zapichnú umelú slamku do MacDonald's kelímku, aby sa napili Coly, je TOP. Výborne napísané, zahrané i zrežírované. Bol som dojatý. Witherspoon predáva film plagátom, ale vo filme sa objaví až po polhodine. Hlavnú rolu tu má skupinka sudáncov, z ktorých minimálne 'ona' ani nie je herečka (čo nie je poznať). Produkčne pod záštitou Briana Grazera a Rona Howarda. [San Diego Film Festival]

Bill is back. A opäť skvelý. Akoby kompletoval trilógiu postáv z Lost in Translation a Broken Flowers. Ale hoci sa jeho príbeh a príbehy jeho susedov či lady-of-the-night nesie v pohodičkovej nálade a obsahuje za hrsť úsmevných epizódiek, trpí neoriginalitu, sentimentom a nemá čím utkvieť v pamati. Všetky tie komické grimasy, brnkanie na nôtu mentor/chlapec či Naominine výstredné kreácie čoby ruskej štetky vyznievajú tak trochu samoúčelné. [San Diego Film Festival]