POMO

V myšlienkovej hĺbke a poetickosti príbehu krásny film. Divoké miešanie drámy s komédiou som mu ochotný odpustiť, je to Francúzsko. Čo mu ale odpustiť neviem, je strohé vizuálne pojatie, ktoré ho sťahuje z filmového plátna na televíznu obrazovku. Od tvorcu Leona, Nikity alebo Atlantisu očakávam aj obrazovú pútavosť.

Svet emócií, ktorý tu Steven Spielberg vytvoril, dokáže vytvoriť iba génius. Ako jednoducho a pritom pôsobivo charakterizoval "tých zlých" (zlovestná hudba + kľúčenka), ako k tomu nepotreboval ani len pozrieť sa im do očí a všetko pojal perspektívou dieťaťa... to dokáže iba réžisér, ktorý sa pre toto remeslo narodil. Lenže... Hoci som príbeh E.T.-ho prežil celým srdcom a vyronil som pri ňom nejednu slzu, stále mi v ňom chýba niečo viac, než iba úprimne myslený sentiment. Niečo vyššie, hlbšie.

Kým Star Wars: Episode I chýbalo „iba“ srdce pôvodnej trilógie, Episode II je iba dramaturgicky pokrivkávajúcim komiksovým popcornom. Súčasne je ale narvaná toľkými skvelými postavami, bombastickou akciou, romancou a dejovými zvratmi, dôležitými pre vývoj ságy Star Wars, že sa pri nej nejde ani sekundu nudiť. Vizuálne efekty sú na niektorých miestach odfláknuté, ale na tých najlepších miestach naopak famózne. Staré dobré, pri srdci hrejúce Star Wars to nie sú, ale v rámci súčasnej popcornovej „eye candy“ zábavy super.

Predstavte si klasický akčný film, v ktorom sa záporáci s hrdinami nenaháňajú na autách, ale na vodných skútroch a motorových člnoch. Hard Rain nie je katastrofický film, a keby sa na naň chcel hrať, uškodilo by mu to. Hard Rain je akčňák, ktorý motív hrdinu, bojujúceho proti zlodejom šperkov, zasádza do katastrofického prostredia povodne. A tobí to tak obratne, že v ňom pri deväťdesiatych minútach neostáva priestor pre oddych alebo nudu. Solídna hollywoodská žánrovka.

Pozrieť si tento film s niekoľkoročným odstupom je zážitok, na aký sa nezabúda. Rocky IV je stelesnením všetkého, prečo sme milovali akčné filmy osemdesiatych rokov. Dobrý oceľový muž vs. zlý oceľový muž, dobrá Amerika vs. zlé Rusko, a keď chcete, tak aj sila čistého ducha prírody vs. sila modernej techniky. Máme tu pomstu zabitého kamaráta, tvrdý tréning i finálny zápas, ktorý oplýva takým energickým nábojom, že sa vám chce vstať a rozdať si to s kvetináčom. Všetkým týmto sa vo svojej dobe mohli pochváliť desiatky filmov, ale iba niekoľko z nich to všetko dokázalo naservírovať s takým nadhľadom a šoumenstvom, a v tak dynamickom videoklipovom balení ako Rocky IV.

Deep Blue Sea je bejkovina. Lepšie nad ňou nerozmýšľať. Ale popri vynikajúcich akčných scénach sa pýšní ešte jedným pozitívom. Postavy, ktoré "to určite prežijú", sú zožrané skôr ako postavy, ktorým to zo srdca prajete (napr. kuchár LL Cool J). A práve táto nevyspitateľnosť scenára vnáša do filmu jednak dávku napätia, a po absurdnej "predčasnej" smrti jednej z hlavných postáv tiež sympaticky ironický nadhľad, ktorý ospravedlňuje všetky nelogičnosti a súčasne kričí: "Áno, som bejkovina. Nerieš a nechaj sa unášať besným uragánom prvotriednej akčnej zábavy!"

Všetci máme aspoň jeden film, ktorý sa páči iba nám a nikomu inému. Tým mojím je prepadák Chain Reaction. Nie že by v ňom herci odviedli svetoborné výkony alebo že by bol námet originálny, ale jeho prekombinovaná thrillerová zápletka, ovešaná brilantnými akčnými scénami, je inteligentne napísaná a svižne nakrútená - jej 106 minút odsýpa od prvej do poslednej minúty. Keanu Reevesovi to ako dlhovlasému, krivo obvinenému vedcovi na úteku sekne, Rachel Weisz je prirodzene krásna a sympatická a Morgan Freeman je ideálnym mocným, za nitky ťahajúcim mužom v pozadí.

Lucio Fulci tentoraz chybuje, že film pojíma nie ako temný horor, ale ako krvavú detektívku. Predstavte si tuctový starší detektívny seriál odohrávajúci sa na Manhattane, v hlavnej roli s nevýrazným hercom stredného veku, vypustite sofistikovanú krimi zápletku a výsledok okoreňte vraždami, z ktorých sa vám obracia žáludok. Žiadne napätie ani atmosféra, iba lacné vizuálne pojatie priemerného televízneho filmu. A prečo vrah vydáva zvuky ako Káčer Donald?? The New York Ripper vám uviazne v pamäti iba úvodnou vraždou s detailom precízneho prerezania ženského prsa a bradavky žiletkou. Zrejme Fulciho vzdanie holdu Bunuelovi...

Milé prekvapenie. Aspoň na Fulciho pomery a vôbec na pomery talianskeho gore trashu. Tvorca síce ostáva verný samoúčelnosti krvavých scén, ale tie sú tentoraz súčasťou príbehu, ktorý niekde začína i končí, má realistické postavy a oplýva tajuplnou a mysterióznou atmosférou. Nemáte radi, keď sú do hororov zasadené deti? Tunajší hlavný protagonista má sotva osem rokov a prejde peklom, akým vo filmoch obyčajne neprechádzajú ani dospeláci. Len škoda, že monštrum, ktoré sa v celej svojej kráse ukáže vo finálnej scéne, je zlý vtip. Každopádne asi najlepší a "najnormálnejší" z Fulciho známych hororov.

Hoci mám slabosť pre talianske gore, toto je paškvil. Fanúšikovia Lucia Fulciho ho považujú za jedno z jeho najlepších diel, ale... City of the Living Dead akoby ani nebol nakrútený podľa scenára. Dejové súvislosti, príčiny a následky, zápletka, to všetko ignoruje a je iba nekompaktným, nudným zlepencom samoúčelných nechutností. Rovnako krvavý a brutálny je aj Fulciho The House by the Cemetery, ktorý ale nepostráda normálnu dejovú líniu aj tajuplnú atmosféru.