Saddám Husajn

Táto kontroverzná osobnosť dejín 20. storočia sa narodil 28. apríla 1937 v dedine Al-Awja neďaleko Tikrítu v Iraku. Svojho otca nikdy nepoznal. Mladosť strávil u strýka z matkinej strany, ktorý bol irackým dôstojníkom a väzneným nacionalistom. Študoval Iracké právo, ktoré však po troch rokoch opustil a v roku 1957 vstúpil do strany Baas (Arabská strana socialistickej obrody) a zapojil sa aj do panarabskej revolúcie. V roku 1958 bol zatknutý za vraždu svojho švarga, ktorý bol komunista a vo väzení strávil 6 mesiacov.

V roku 1968 sa strana Baas vďaka prevratu na ktorom sa podielala aj CIA dostáva k moci. Hussein pôsobí ako viceprezident, ktorý si postupne upevňuje svoju pozíciu a 16. júla 1979 sa po rezignácii generála Ahmada Hasana al-Bakra stáva prezidentom Iraku. Počas svojej vlády si vyvinul silný kult osobnosti a vo funkcii sa udržal aj počas iránsko-irackej vojny v rokoch 1980-1988. V tomto období začína uplatňovať despotické prvky riadenia štátu a zo severu krajiny sa snaží vyhnať Kurdov, pričom mnohé ich dediny boli vyhladené otravným plynom. Od roku 1990 utieklo z Iraku vyše 900 000 Kurdov.

V roku 1991 napadol Kuvajt a tento konflikt sa stal známy ako vojna v Zálive. Vojnu však vyvolal Kuvajt svojim sabotovaním snáh o zvýšenie cien ropy a metódou tzv. šikmých vrtov, kedy sa ropné veže nachádzali na území Kuvajtu ale náleziská s ktorých čerpal patrili Iraku, takže mu v podstate kradol ropu. Vojna však mala za následok pokles životnej úrovne a hospodársky pád, okrem toho bolo na Irak uvalené hospodárske embargo. Aj napriek tomuto všetkému si Hussein držal v Iraku stále pevné postavenie.

Medzi záverečné kapitoly Husseinovho života patrí vpád vojsk USA do Iraku v roku 2003 pod zámienkou údajnej držby zbraní hromadného ničenia, ktoré sa však do dnešného dňa nenašli. Aj napriek odporu boli milície domobrany potlačené, Hussein bol prakticky pozbavený moci a dal sa na útek, pričom odmena za jeho dolapenie bola 25 miliónov $. Na štedrý deň 2003 bol zadržaný americkými vojskami a postavený pred iracký súdny tribunál, kde sa zodpovedal zo zločinov proti ľudskosti. Obvinenia sa týkali masakru 148 civilistov v dedine Dudžajl v roku 1982, ktorý nasledoval po neúspešnom atentáte na jeho osobu.

Kedže všetky obvinenia popieral a súd označoval za zmanipulovaný proces trval značnú dobu. Vo väzení si vypĺnal čas duchaplnými a jednoduchými činnosťami ako čítanie kníh či kŕmenie vtáčikov. 5. novembra 2006 bol uznaný vinným a odsúdení na trest smrti obesením. Verdikt bol vykonaný 30. 12. 2006 pri východe slnka a jeho slová vraj zneli: ,,Allah Akbar" (Allah je veľký). Aj keď Irak prijal jeho správu s nadšením, v mnohých krajinách sveta vyvolal rozsudok rozruch so zmiešanými reakciami a bojkotom. Údajne jeden z najväčších tyranov histórie mal 6 detí (známy sú hlavne synovia Udaj a Kusaj, ktorí zahynuli v bojoch o Mosul v roku 2003) a s jeho majetkom 7 biliónov $ bol v roku 2000 vyhlasený za 55. najbohatšieho muža sveta. Jeho veľkou vášnou boli zbrane, jeho najobľúbenejším film bol Krstný otec. Pochovaný je v Tikríte po boku svojich synov.

Stanislav "curunir" Bystrian