Zem sa chveje

...Ako sa vskutku mimoriadne vykorisťovaní, sicílski rybári, nielenže následne chceli akosi i vzoprieť proti tomuto priamemu »vykorisťovateľskému systému« zo strany miestnych veľkoobchodníkov, alebo proste: kapitalistických zmrdov, pričom toto bol v podstate ešte iba holý začiatok, čo vlastne prišlo v nasledujúcich etapách... • Tento, obzvláštnym spôsobom mimoriadny, taliansky titul, resp. umelecké, majstrovské dielo, trvajúce naprosto neuveriteľných: 2 hodiny a 40 minút, sa opätovne zaradilo medzi vážené, čo dokonca by som podotkol, že medzi úplne najváženejšie «neorealistické diela», aké boli vôbec nakrútené s tým hlavným dôvetkom, že autorovi sa k tomu podarilo predčiť i svoju úplnú prvotinu v podobe: Posadnutosti, keďže tentoraz bol Visconti až tak extrémne posadnutým, že do svojho najnovšieho, »rybárskeho opusu«; postupne snáď natlačil až toľko talianskych nehercov, koľko to bolo len možné, čím skrátka dosiahol maximálnej autenticity! • Veď skúste teraz posúdiť sami: „Udalosti v tomto filme sa odohrávajú v Taliansku. Presnejšie na Sicílii v meste Aci Trezza, neďaleko Catanie u Jónského mora. Všetci herci boli vybraní z radov mešťanov: rybári, farmári, murári a obchodníci s rybami. Vyjadrujú sa svojim dialektom ich utrpenia a nádeje... lebo na Sicílii taliančina nie je jazyk, ktorým hovoria chudobní.” • Ústredný predstaviteľ: „Ntoni[ho] v podaní Antonia Arcidiacona; predstavoval ústredného a energického a empatického, a k tomu i pomerne dosť ekonomického hýbateľa [do určitého časového úseku] tohto diania, akéhosi REBELA, ktorý teda poriadne rozprúdil vášne, v opačnom prípade by sa jednalo iba o večne sa opakujúci cyklus. • Pokúsil sa zmeniť nielen svoj doterajší spôsob existencie [vrátane i samotného myslenia], asi v takom konkrétnom zmysle, že vari konečne odteraz by priamo spadal do tejto kategórie: samostatne zárobkovo činných osôb ["SZČO"], v predsa i o pomerne trochu viac nadnesenom význame; ale z toho len ďalej vyplýva[lo] to hádam najpodstatnejšie, čo sa dalo z toho vyčítať, a to že chcel[i] byť len nezávislými od ostatných, alebo prenesené do príslovia: „Ako si ustelieš, tak budeš spať” → A ZÁROVEŇ DANÚ VEC PODTRHUJEM I V TOM ZNENÍ, že treba byť iba čo najviac opatrným, no nie vždy sa to i dá! • PS: Je mi taktiež i úprimne ľúto niektorých »FILMOVÝCH ANALFABETOV« na miestnej ČSFD, ktorí zrejme nedokázali plne [d]oceniť kvality daného počinu! TOTIŽTO SVOJIMI TOTÁLNE NEODBORNÝMI "RECENZIAMI" TU IBA ŠPINIA MIESTO, KEĎ SA VONKONCOM ANI PORIADNE NEROZUMELI TOMU, NA ČO SA VLASTNE PO CELÝ ČAS POZERALI, T.J. MAJÚ NEDOSTATOČNÉ, MOZGOVÉ KAPACITY...!   (06.12.2023)

Filmařsky zajímavý neorealistický experiment, kdy do scénářem daného příběhu vstupují vedle vypravěčů pouze neherci, přímo obyvatelé malého rybářského městečka Trezze kdesi na Sicílii. Sled epizod ze života rybářů, konkrétně vícegenerační rodiny Ntoniho, ve své autenticitě vytváří strhující atmosféru života chudých lidí v jejich každodenní snaze o šťastnější a bohatší život, však přes tvrdé přírodní podmínky, tradice a sociální zaostalost místní komunity bez šance a bez naděje do budoucnosti. Drsně poetický a v dobrém smyslu slova i politický film navíc po téměř šedesáti letech může sloužit i jako jedinečný dokument o životě na poválečném italském jihu, na který přece jen pomalu přichází výdobytky moderní společnosti, danné však jen někomu právem silnějšího. Nakonec přece "Moře je kruté a rybář umírá na moři..." Děj se vůle Boží... (31.10.2006)

Schematické, klišovité a natolik přeplněné citovým vydíráním, že se to místy stávalo nechtěně směšným. Dala bych alespoň jednu hvězdu, ale závěrečné scény už i tak dosti děravou bárku stáhly ke dnu mezi odpad, kam po právu patří. Nasazení neherců také společné věci naprosto neprospělo. Podezírám Viscontiho, že vykradl pohádku Járy Cimrmana "Jak chudák do ještě větší nouze přišel." (31.10.2006)

Sociálne uvedomovanie nevzdelaných rybárov na juhu Sicílie v klasickom diele talianskeho neorealizmu. Po generácie hrdlačili ich predkovia celé dni na mori. Zomierali zabudnutí, upracovaní, bez možnosti vychutnania plodov celoživotnej driny. Zmena sa nerodí ľahko, pologramotní rybári z malej dedinky nemajú čas ani možnosti odviezť si svoje úlovky do väčšieho mesta, kde by za rybacinu utŕžili viac. Sú odkázaní na dumpingové milodary skupiny miestnych obchodníkov, ktorí sa dohodli na maximálnej výkupnej cene, ktorá postačuje ledva na jedlo na ďalší deň. Nespokojný Antonio chce žiť lepší život, oženiť sa a nebyť závislý na vydieraní obchodníkov vykupujúcich celonočný úlovok za žobrácke ceny. Rozhodne sa osamostatniť, zoberie si pôžičku, za ktorú banke založí viacgeneračný rodinný dom. Spočiatku ide všetko dobre, jedna búrka však zmení nadšené plány. Antonio nakoniec končí ako začínal - ako hrdlačiaci otrok miestnych pánov. Veľmi sugestívne obrazy biedy drobných rybárov, obrazy celodennej lopoty, niečo málo radostí v kraji s fasinujúcou prírodnou scenériou mora, skál a vybielených rybárskych domkov využíva Visconti na jedničku, ponúkajúc popri sociálnej dráme aj impresívne ladené obrázky sicílskej krajiny. Polodokumentárny štýl, práca s miestnymi obyvateľmi v hlavných úlohách zdôrazňujú realistický charakter filmu, umocňujú jeho vyznenie a prispievajú k lepšiemu vykresleniu vykorisťovania chudobnej masy zopár kupcami. (25.05.2005)

Ano, film je poněkud patetický, trochu předvídatelný a lehce schématický, občas překvapivý, často krutý, na konci zdlouhavý... Ostatně, jako život sám. Rybáři hrají sami sebe, tak pochopitelně přehrávají, ale bez hyperbol by nebylo umění. Ve svém výsledku pravdivý a důležitý film. V roce 1948 bych mu "sociální" či "socialistický" podtext rozhodně nevyčítal. (28.11.2006)