Zem sa chveje

Neorealismus v plném produ a Luchino Visconti natáčí pozoruhodný snímek. Natáčí hraný dokument o chudých sicilských rybářích v sicilském nářečí a se skutečnými rybáři. Film doprovází komentář (ten je jediný ve spisovné Italštině), který namluvil sám režisér spolu s Antoniem Pietrangelim. Ve své době šlo jistě o bravurní dílo, dnes je de facto dokumentem o dokumentu. Ovšem šeredně dlouhým. 60%. (03.11.2006)

Herecké obsadenie civilných obyvateľov dopadlo nadmieru dobre, nezaznamenal som kvalitatívne výkyvy v prednese postáv. Keďže mnohí z nich prežívali dačo podobného v reálnom živote, nemali s tým problém. Sicílsky stav korupcie, kde sa mafiáni topili v blahu a rybári prichádzali k zúfalstvu je všeobecne známy. Ale nič naviac, čo by som nevedel pred týmto filmom o tamojšej situácii som sa nedozvedel, čo je na vysokú dĺžku trochu sklamanie. Čiže nech som sa snažil akokoľvek, bez niekoľkých prestávok som to nevydržal. Ale pôdorysný vývoj obyvateľstva a taká tá remeselná poctivosť sa mi páčila a to dáva optimizmus pred ďalšími Viscontiho dielami. Je jedným z mojich potenciálnych favoritov :). (08.07.2014)

Sociálne uvedomovanie nevzdelaných rybárov na juhu Sicílie v klasickom diele talianskeho neorealizmu. Po generácie hrdlačili ich predkovia celé dni na mori. Zomierali zabudnutí, upracovaní, bez možnosti vychutnania plodov celoživotnej driny. Zmena sa nerodí ľahko, pologramotní rybári z malej dedinky nemajú čas ani možnosti odviezť si svoje úlovky do väčšieho mesta, kde by za rybacinu utŕžili viac. Sú odkázaní na dumpingové milodary skupiny miestnych obchodníkov, ktorí sa dohodli na maximálnej výkupnej cene, ktorá postačuje ledva na jedlo na ďalší deň. Nespokojný Antonio chce žiť lepší život, oženiť sa a nebyť závislý na vydieraní obchodníkov vykupujúcich celonočný úlovok za žobrácke ceny. Rozhodne sa osamostatniť, zoberie si pôžičku, za ktorú banke založí viacgeneračný rodinný dom. Spočiatku ide všetko dobre, jedna búrka však zmení nadšené plány. Antonio nakoniec končí ako začínal - ako hrdlačiaci otrok miestnych pánov. Veľmi sugestívne obrazy biedy drobných rybárov, obrazy celodennej lopoty, niečo málo radostí v kraji s fasinujúcou prírodnou scenériou mora, skál a vybielených rybárskych domkov využíva Visconti na jedničku, ponúkajúc popri sociálnej dráme aj impresívne ladené obrázky sicílskej krajiny. Polodokumentárny štýl, práca s miestnymi obyvateľmi v hlavných úlohách zdôrazňujú realistický charakter filmu, umocňujú jeho vyznenie a prispievajú k lepšiemu vykresleniu vykorisťovania chudobnej masy zopár kupcami. (25.05.2005)

Z tohoto filmu jsem měl trochu strach, délka, rozporuplné hodnocení i fakt že italský neorealismus není zrovna můj šálek čaje, o čemž jsem se již několikrát přesvědčil, mě trochu odrazovali. Pochybnosti ale jak se ukázalo nebyli na místě, jedná se totiž o velice zajímavé, poutavé a na svou dobu velice vyspělé dílo líčící krutou dobu v poválečné Itálii. Jen drobnou vadu na kráse to má, jak už to tu někdo zmiňoval, ten vypraveč tam byl naprosto nevhodný. 80%. (01.01.2010)

Schematické, klišovité a natolik přeplněné citovým vydíráním, že se to místy stávalo nechtěně směšným. Dala bych alespoň jednu hvězdu, ale závěrečné scény už i tak dosti děravou bárku stáhly ke dnu mezi odpad, kam po právu patří. Nasazení neherců také společné věci naprosto neprospělo. Podezírám Viscontiho, že vykradl pohádku Járy Cimrmana "Jak chudák do ještě větší nouze přišel." (31.10.2006)