Zem sa chveje

Taliansky neorealizmus na prvý pohľad paradoxne prinášal diela so zrozumiteľným a silným dejom a výnimkou nie je ani film nakrútený s nehercami a v miestnom dialekte. Visconti nám ukazuje tvrdý život rybárov, ich boj s prírodou a s tými, pre ktorých pracujú. Vyjadruje tak aj svoj politický postoj, ženy snívajú o potenciálnom boháčovi, ale najmä zachycuje život taký, aký je. Sme súčasťou nekompromisnej drsnej prírody a možno to je na ňom to najkrajšie a najpoetickejšie. Aj o tom je Zem sa chveje, primárne však odsudzuje vykorisťovací systém. Ak v ňom chcete čítať aj súčasnú aktualizáciu, tak sa vynára otázka, či nie je ťažká každodenná plichta na mori za pár šupov duševnému životu prospešnejšia, ako byť zavretý celý deň v kancelárii a tráviť večery osamote. (12.10.2016)

...Ako sa vskutku mimoriadne vykorisťovaní, sicílski rybári, nielenže následne chceli akosi i vzoprieť proti tomuto priamemu »vykorisťovateľskému systému« zo strany miestnych veľkoobchodníkov, alebo proste: kapitalistických zmrdov, pričom toto bol v podstate ešte iba holý začiatok, čo vlastne prišlo v nasledujúcich etapách... • Tento, obzvláštnym spôsobom mimoriadny, taliansky titul, resp. umelecké, majstrovské dielo, trvajúce naprosto neuveriteľných: 2 hodiny a 40 minút, sa opätovne zaradilo medzi vážené, čo dokonca by som podotkol, že medzi úplne najváženejšie «neorealistické diela», aké boli vôbec nakrútené s tým hlavným dôvetkom, že autorovi sa k tomu podarilo predčiť i svoju úplnú prvotinu v podobe: Posadnutosti, keďže tentoraz bol Visconti až tak extrémne posadnutým, že do svojho najnovšieho, »rybárskeho opusu«; postupne snáď natlačil až toľko talianskych nehercov, koľko to bolo len možné, čím skrátka dosiahol maximálnej autenticity! • Veď skúste teraz posúdiť sami: „Udalosti v tomto filme sa odohrávajú v Taliansku. Presnejšie na Sicílii v meste Aci Trezza, neďaleko Catanie u Jónského mora. Všetci herci boli vybraní z radov mešťanov: rybári, farmári, murári a obchodníci s rybami. Vyjadrujú sa svojim dialektom ich utrpenia a nádeje... lebo na Sicílii taliančina nie je jazyk, ktorým hovoria chudobní.” • Ústredný predstaviteľ: „Ntoni[ho] v podaní Antonia Arcidiacona; predstavoval ústredného a energického a empatického, a k tomu i pomerne dosť ekonomického hýbateľa [do určitého časového úseku] tohto diania, akéhosi REBELA, ktorý teda poriadne rozprúdil vášne, v opačnom prípade by sa jednalo iba o večne sa opakujúci cyklus. • Pokúsil sa zmeniť nielen svoj doterajší spôsob existencie [vrátane i samotného myslenia], asi v takom konkrétnom zmysle, že vari konečne odteraz by priamo spadal do tejto kategórie: samostatne zárobkovo činných osôb ["SZČO"], v predsa i o pomerne trochu viac nadnesenom význame; ale z toho len ďalej vyplýva[lo] to hádam najpodstatnejšie, čo sa dalo z toho vyčítať, a to že chcel[i] byť len nezávislými od ostatných, alebo prenesené do príslovia: „Ako si ustelieš, tak budeš spať” → A ZÁROVEŇ DANÚ VEC PODTRHUJEM I V TOM ZNENÍ, že treba byť iba čo najviac opatrným, no nie vždy sa to i dá! • PS: Je mi taktiež i úprimne ľúto niektorých »FILMOVÝCH ANALFABETOV« na miestnej ČSFD, ktorí zrejme nedokázali plne [d]oceniť kvality daného počinu! TOTIŽTO SVOJIMI TOTÁLNE NEODBORNÝMI "RECENZIAMI" TU IBA ŠPINIA MIESTO, KEĎ SA VONKONCOM ANI PORIADNE NEROZUMELI TOMU, NA ČO SA VLASTNE PO CELÝ ČAS POZERALI, T.J. MAJÚ NEDOSTATOČNÉ, MOZGOVÉ KAPACITY...!   (06.12.2023)

Ano, film je poněkud patetický, trochu předvídatelný a lehce schématický, občas překvapivý, často krutý, na konci zdlouhavý... Ostatně, jako život sám. Rybáři hrají sami sebe, tak pochopitelně přehrávají, ale bez hyperbol by nebylo umění. Ve svém výsledku pravdivý a důležitý film. V roce 1948 bych mu "sociální" či "socialistický" podtext rozhodně nevyčítal. (28.11.2006)

Filmařsky zajímavý neorealistický experiment, kdy do scénářem daného příběhu vstupují vedle vypravěčů pouze neherci, přímo obyvatelé malého rybářského městečka Trezze kdesi na Sicílii. Sled epizod ze života rybářů, konkrétně vícegenerační rodiny Ntoniho, ve své autenticitě vytváří strhující atmosféru života chudých lidí v jejich každodenní snaze o šťastnější a bohatší život, však přes tvrdé přírodní podmínky, tradice a sociální zaostalost místní komunity bez šance a bez naděje do budoucnosti. Drsně poetický a v dobrém smyslu slova i politický film navíc po téměř šedesáti letech může sloužit i jako jedinečný dokument o životě na poválečném italském jihu, na který přece jen pomalu přichází výdobytky moderní společnosti, danné však jen někomu právem silnějšího. Nakonec přece "Moře je kruté a rybář umírá na moři..." Děj se vůle Boží... (31.10.2006)

Z tohoto filmu jsem měl trochu strach, délka, rozporuplné hodnocení i fakt že italský neorealismus není zrovna můj šálek čaje, o čemž jsem se již několikrát přesvědčil, mě trochu odrazovali. Pochybnosti ale jak se ukázalo nebyli na místě, jedná se totiž o velice zajímavé, poutavé a na svou dobu velice vyspělé dílo líčící krutou dobu v poválečné Itálii. Jen drobnou vadu na kráse to má, jak už to tu někdo zmiňoval, ten vypraveč tam byl naprosto nevhodný. 80%. (01.01.2010)