Portrét ženy v plameňoch

„Portrét dievčaťa v plameňoch” ( » obsah filmu môže obsahovať spoilery, a tak ak nechcete poprípade vedieť, čo je vo filme, tak asi už ďalej nečítajte, ale kľudne môžete « ) sa jednoznačne vzťahuje na sprvoti melancholickú Héloïse, žijúcu na ostrove vo veľkom dome so slúžkou Sophie, keď maliarka Marianne zároveň dostáva lukratívnu zákazku, aby ju do týchto odľahlých končín prišla následne aj namaľovať... Od jej matky, Grófky, má ale jasne zreteľne znejúce príkazy: „Maľujte ju iba tak, že si toho ani nevšimne, t. j. veľmi pozorne ju pozorujte, všímajte si všetky detaily s tým spojené a potom to preneste štetcom na plátno” ... Povedal som to vlastnými slovami, zhruba v takomto význame to bolo i odprezentované. Veď už asi dobre viete, ako je to myslené ? To je samotný ÚVOD tohto dobového filmu, odohrávajúceho sa na konci 18. storočia, niekde vo Francúzsku. Marianne jej spočiatku robí len garde na prechádzkach, trebárs po pláži, či po útese, že počas toho ne ustále premýšľa, ako profesionálna umelkyňa, ktorou aj je, no má to trochu sťažené, keďže ju nemôže klasicky (na)maľovať, kedy by prirodzene pózovala v danom rozpoložení, a tak si jednak potajomky kreslí poznámky, alebo po večeroch sa to snaží preniesť i do praxe. Prejdem teraz ku JADRU, t. j. ku stredu. Prizná sa jej, čo na ňu po celý čas osnovala , ukáže jej hotovú prácu, s ktorou ale nie je vôbec spokojná, kedy prvá verzia smeruje rovno do koša. Prechádzame k druhej : "začína sa postupne čoraz viac uvoľňovať, byť oveľa otvorenejším modelom, než si dokážeme predstaviť, čiže tým pádom vzniká veľmi silné puto medzi dvomi babami, hraničiace s erotickým vzťahom, nemajúci dlhého trvania" ? Nočná oslava pri ohni veľa napovie. A na ZÁVER sa ich cesty snáď navždy rozídu, keď ju ešte raz uvidí, ale Héloïse ani nepostrehne, že sú na spoločnom koncerte, započúvaná do vážnej hudby... ? / Francúzi síce o dušu nakrúcajú filmy, a to jeden za druhým, ale len máloktorý z nich, má celkovo vyššie ambície výslednej kvality. Už tretíkrát po sebe (Dôstojník a špión, Zažiť to znovu a aktuálne recenzované dievča v plameňoch), sú snímky z roku 2019, ktoré sú z môjho pohľadu iba priemerné, a to i napriek tomu, že disponujú početnými Césarmi. Akademici asi nemajú extra z čoho vyberať, a tak sa automaticky dostáva na to, čo je zrovna po ruke ? Mám tu takmer komplet ženský ansámbel, od samých (troch, štyroch) herečiek až po ženský štáb, totiž režisér(ka) a kameraman(ka) sú ženy, čiže dôkladne prezentovaný ženský cit pre film ? Možno, áno, ale na mňa to dnes akosi neplatilo, i keď obľubujem ženy rovnako ako pred kamerou, tak aj za ňou, no bohužiaľ, ani jedna strana mi nemala bohviečo ponúknuť, ak aspoň neberiem do úvahy prácu Claire Mathon, zase napríklad krásavice Adèle Haenel a Noémie Merlant, určite neboli na zahodenie, skôr v inej produkcii. Valéria Golino mala miniatúrny herecký priestor, čo beriem na škodu, ale o ňu tu v podstate aj tak vôbec nešlo, stelesnila matku hlavnej hrdinky. PS: Najskôr si dám Tour de France a až následne potom niečo od galského kohúta z filmovej brandže !? (09.09.2020) (menej) (viac)