Posledné recenzie (2 657)
Herečka tisíciletí (2001)
"Tento kľúč? Otvára to najdôležitejšie, čo existuje." Inteligentný animovaný film s veľmi pekným výtvarným stvárnením (krásne je hlavne zobrazenie scén z minulosti) a pôsobivo prepletenými časovými rovinami. Pri rozprávaní bývalej slávnej filmovej herečky o jej živote sa rafinovane prelína súčasnosť s minulosťou a jej skutočné spomienky so scénami z filmov, v ktorých účinkovala. Takýmto spôsobom sa ocitáme v rôznych obdobiach japonskej histórie (nedávnom, dávnom, či dokonca budúcom). Z dejovej stránky ma snímka až tak nedokázala upútať a chýbal mi v nej aj trochu silnejší emotívny náboj. Osudové zaľúbenie sa hlavnej hrdinky Chiyoko a jej spaľujúca vášeň (či skôr posadnutosť) totiž nepôsobia príliš vierohodne a tá jej bezhlavá snaha hnať sa za svojím vysnívaným princom pôsobí postupom času dosť stereotypne (proste sa to stále točí okolo toho istého, čo je pre mňa trochu málo). Aspoňže je tu pár celkom pekných point. "Napokon, to čo naozaj milujem, je pátranie po ňom."
Smrtonosná pasca 2 (1990)
[3,5*] "Holly! Here's your f*cking landing light!" Veľmi zručne nakrútené pokračovanie, ktoré svojou úrovňou nezaostáva za kultovou jednotkou (hoci Johna McTiernana vystriedal v režisérskom kresle Renny Harlin). Tvorcovia sa držia osvedčenej dejovej kostry, akurát rozľahlá budova mrakodrapu bola vymenená za ešte rozľahlejšie medzinárodné letisko. Pokiaľ v jednotke sa hlavný hrdina, človek z mäsa a kostí, proste ocitol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, tentokrát sa už John McClane (výborný Bruce Willis, na ktorého to opäť všetko stojí), oplývajúci geniálnou intuíciu, ocitá v menej pravdepodobných zložitých situáciách, z ktorých ešte menej pravdepodobným spôsobom dokáže aj vyviaznuť, takže občas už nepôsobí ako obyčajný policajt, ale ako čistý Rambo (zneškodnenie skupiny teroristov, ktorí predtým zlikvidovali celú zásahovú jednotku SWAT). Mne tu ale tento druh preháňania až tak nevadí, keďže je to opäť veľmi napínavé, akčné scény sú opäť strhujúce a navyše práve tie najmenej uveriteľné scény sú pre mňa tými najúchvatnejšími (katapultovanie sa z lietadla plného granátov, bitka na krídle lietadla a jeho následná likvidácia pomocou zapaľovača). Snáď len ten mohutný výbuch havarovaného lietadla s prázdnou nádržou si tvorcovia mohli odpustiť (zrejme namiesto cestujúcimi bolo plne naložené výbušninami). Bez zvyčajných stereotypných figúrok sa to síce zaobísť nedokázalo, tentokrát už ale nie sú až tak strašne otravné - hlúpy policajný veliteľ nie je až tak šialene hlúpy a dokonca aj ten príšerne karikatúrny reportér Thornberg (William Atherton) je už čiastočne poľudštený. Veľmi sa mi páči tá dojímavá záverečná scéna s Johnom a jeho ženou Holly. "They told me there were terrorists at the airport." "Yeah. I heard that, too."
Electra (2023)
[3,5*] "It was my 10th. birthday..." Electra, žena s očividnou traumou z detstva, spomína na svoje neľahké dospievanie (dysfunkčná rodina). Jej spomienky sa pritom miešajú so snovými fantáziami a snímka tak dostáva až surrealistický nádych. Je to dielo so znepokojivým nábojom, plné inotajov (trefné narážky na rôzne nezmyselné sociálne stereotypy), ktoré je nepochybne vizuálne pôsobivé, akurát z obsahovej stránky ma až tak silno neoslovilo.
Posledný denníček (1)
Moje hodnotenia
STRUČNÝ PREHĽAD MÔJHO SYSTÉMU HODNOTENIA
5 = VYNIKAJÚCE = najskvelejšie diela kinematografie, ktoré ma zakaždým silne zasiahnu.
4 = VÝBORNÉ = výnimočné diela, ktoré môžem pozerať aj opakovane.
3 = DOBRÉ = filmy, ktoré sa oplatí vidieť, ale stačí raz (príp. znovu až po dlhom čase).
2 = ŠEDIVÝ PRIEMER = tuctové filmy, ktorých sledovanie považujem za stratu času.
1 = ZLÉ = vyslovene zlé filmy, kde tvorcovia predvádzajú svoju neschopnosť.
0 = ODPAD = hodnotenie, ktoré je pre mňa zbytočné a nikdy ho neudeľujem.
NEDOKONALOSŤ 5-STUPŇOVÉHO HODNOTIACEHO SYSTÉMU
V prvom rade musím zdôrazniť, že 5-stupňové hodnotenie považujem za veľkú slabinu ČSFD. Neviem, či tvorcovia chceli byť originálni, ale prakticky nepoznám ďalšie seriózne hodnotiace weby, ktoré by nemali 10-stupňové hodnotenie (e-shopy do toho samozrejme nepočítam). Mám potom z toho dosť často hlavybôľ, keď sa v prípade jasne "pol-hviezdičkového" hodnotenia (napr. 3,5) musím ťažko rozhodovať, či to hodnotenie zaokrúhlim nahor, alebo nadol (rozdiel medzi 3 a 4 hviezdičkami je pre mňa dosť zásadný). Domnievam sa, že kvôli takejto hrubej stupnici hodnotenia musí nutne prichádzať k istému skresleniu celkových hodnotení filmov. Ak sa totiž väčšina používateľov pri hraničnom hodnotení prikloní k vyššiemu počtu hviezdičiek (to je môj osobný predpoklad), celkové hodnotenie bude oproti realite posunuté smerom nahor. Pre názornosť ešte jedna malá ukážka. Mám dva filmy, ktoré hodnotím na 2,5 a 3,5. Pri nutnosti zaokrúhľovať potom tie isté dva filmy môžu skončiť s rovnakým hodnotením 3, ale trebárs aj s diametrálne odlišnými hodnoteniami 2 a 4. Keď sa tak nad tým človek zamyslí, ide o veľmi významné skreslenie.
DOPAD 5-STUPŇOVÉHO SYSTÉMU NA MOJE HODNOTENIA
Keďže v 5-stupňovom systéme nedokážem spraviť ani tak triviálny úkon, ako je priradenie čisto priemerného hodnotenia (to je 50%, čo by znamenalo 2,5 hviezdičky), musel som si stanoviť, ktoré hodnotenie bude tomu priemeru zodpovedať. A stanovil som si ho na 2 hviezdičky, s tým, že slovo priemer ešte dostalo prívlastok "šedivý". Dôsledok je potom aj ten, že moje hodnotenia sú mierne posunuté nadol a budú sa javiť ako prísnejšie oproti hodnoteniam väčšiny ostatných používateľov (používatelia väčšinou pridelia filmu 3 hviezdičky, ak ho považujú za čisto priemerný). V konečnom dôsledku mi ale nevadí zaujať takýto kritický postoj, aj vzhľadom na to, že na ČSFD je tendencia filmy skôr nadhodnocovať. Ďalším dôsledkom je potom to, že mi tak vznikla široká škála pre hodnotenie "dobrých" filmov (3 až 5), ale iba obmedzená škála pre "zlé" filmy. Pre "zlé" filmy si ale osobne úplne vystačím aj s jedinou hodnotou (1) - ak je totiž niečo žumpa, nepotrebujem sa do nej ponárať, aby som zistil, aká je hlboká. Bez môjho interného 10-stupňového systému sa ale napokon zaobísť nedokážem, takže moje skutočné hodnotenia (v prípade tých "pol-hviezdičkových") píšem na začiatok svojho komentára ("3,5" v mojom komentári má pre mňa väčšiu výpovednú hodnotu než to, či som sa nakoniec priklonil k 3 alebo 4 hviezdičkám).
ROZŠÍRENÝ SYSTÉM MÔJHO HODNOTENIA
5 = DOKONALÉ
4,5 = VYNIKAJÚCE
4 = VÝBORNÉ
3,5 = VEĽMI DOBRÉ
3 = DOBRÉ
2,5 = LEPŠÍ PRIEMER
2 = PRIEMER
1,5 = SLABÝ PRIEMER
1 = ZLÉ
0,5 = VEĽMI ZLÉ
0 = ODPAD
RÔZNE NEDUHY HODNOTENIA NA ČSFD
Snáď najhoršie, čo môže používateľ spraviť, je hodnotiť film, ktorý nevidel. Na ČSFD je za to síce tvrdý postih, ale ako také niečo dokázať? Podobne vnímam aj hodnotenie filmov videných niekedy v dávnych časoch (pochybujem o tak skvelej pamäti a navyše kritéria sa časom nutne menia). No a tiež ma vyslovene iritujú niektorí používatelia, ktorí si pozreli len prvých 10 minút filmu (dokonca sa tým aj chvália) a film suverénne šupli do odpadu. To je akoby som hodnotil nejakú maľbu tak, že si odokryjem len jej pravý dolný roh. Prekáža mi aj istá stádovitosť pri hodnotení. Hoci je z komentára používateľa zrejmé, že sa mu film nepáčil, napriek tomu mu dal vysoké hodnotenie, veď všetci tomu dávajú vysoké hodnotenia a je to predsa kult. Akoby sa hanbil za to, že má iný názor a považoval to za svoje zlyhanie. Úplne samostatná kapitola je hodnotenie 0 (odpad). Mnohí "machri" toto hodnotenie zneužívajú na to, aby sa robili zaujímavými - dám nejakému slávnemu filmu (napr. Titanic) odpad a teraz som veľký "king". Takže celé to hodnotenie považujem skôr len za také pozérstvo a osobne som ho ešte nikdy nepoužil. Neviem si totiž predstaviť, aký by to musel byť film, aby som mu udelil menej ako 10 percent (to by snáď muselo byť nejaké domáce video). Predsa len, skôr než sa film dostane k divákovi (napr. prostredníctvom TV), musí prejsť nejakým sitom, ktoré tie totálne nepodarky väčšinou zachytí. A ak by sa aj napriek tomu nejaký nepodarok ku mne dostal, prečo by som sa preboha naň dobrovoľne pozeral?
MOJA TEÓRIA PROPORČNÉHO ROZLOŽENIA FILMOV V HODNOTIACEJ STUPNICI
Na záver ešte predstavím jednu moju teóriu ohľadom kvality filmov. Uvedené čísla prosím nebrať doslovne, majú skôr dokumentačný charakter. Za celú históriu kinematografie bolo nakrútených odhadom 500 000 filmov určených pre kino. Môj súkromný odhad je taký, že asi polovica z toho je vyslovene zlých filmov (*), takže ostáva zhruba 250 000 aspoň priemerných filmov (**+). Z toho je potom asi tretina aspoň dobrých filmov (***+), čo je zhruba 80 000 filmov. Z toho je asi štvrtina aspoň výborných filmov (****+), čo je zhruba 20 000 filmov. A napokon z toho je asi pätina vynikajúcich filmov (*****), čo je okolo 4000 filmov. Na jednej strane takýto odhad u mňa vzbudzuje nadšenie, že môžem do konca života pozerať iba skvelé filmy (tie nestačí vidieť len raz), na druhej strane to ale u mňa vyvoláva aj zdesenie, že ako mám takéto filmy nájsť v záplave státisícov tuctových filmov. No a tu nastupuje asi najdôležitejšia schopnosť milovníka filmov a tou je schopnosť výberu kvalitného filmu. Kritérií pre výber je síce dosť, ale ani jedno nie je úplne spoľahlivé. Ak ale používateľ skombinuje viaceré kritéria do jedného výsledného, je jeho vytúžený cieľ (odfiltrovanie slabých filmov) výrazne bližšie. Tu je niekoľko kritérií, ktoré používam ja osobne: hodnotenie na ČSFD/IMDb, zaradenie medzi "1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete" (hodnotenia kritikov), získané ceny (Oscary, filmové festivaly), hodnotenia obľúbených používateľov, meno režiséra. Napriek všetkým tým kritériám by bolo ale utópiou si myslieť, že občas na nejaký slabý film nenaďabím, ale aspoň do istej miery zredukujem pravdepodobnosť takejto mrzutosti.