Persuasion
Obsahy(1)
Příběh založený na románu Jane Austenové o tom, jak nepříjemné následky může mít přílišná povolnost mysli. Anna Elliotová (Amanda Root) se ve svých sedmadvaceti letech už vzdala naděje na manželství. Nabídku k sňatku kapitána Wentwortha (Ciarán Hinds), jediného muže, kterého kdy milovala, odmítla na nátlak své snobské rodiny, aby toho pak trpce roky litovala. Znovu se s ním setkává na návštěvě u rodiny své provdané sestry. Wentworth si za tu dobu vybudoval kariéru v námořnictvu a teď je rozhodnutý najít si manželku. Setkání s Annou ho vyvede z rovnováhy, ale jeho hněv na ni kvůli jejímu odmítnutí v něm stále přetrvává. Anna poznává, že jí Wentworth stále není lhostejný, zejména když se začne dvořit jiné ženě a o ni zdánlivě nejeví zájem. Když si ale Wentworth uvědomuje, že Annu ze svého srdce nedokáže vystrnadit, zdá se, že je pozdě. O Annu se uchází její pohledný a zámožný bratranec pan Elliot, který má to, co Wentworthovi chybí – podporu Anniny rodiny… (maku1304)
(viac)Zaujímavosti (20)
- Zelené sako, ktoré nosí Amanda Root (Anne Elliot) v scénach z Bath, je ten istý kúsok, ktorý nosí Sally Hawkins (Anne Elliot) v posledných scénach filmu Láska Anny Elliotovej z roku 2007. (Arsenal83)
- Zdobený oblek, ktorý nosí Corin Redgrave (Sir Walter Elliot), je rovnaký ako má James D'Arcy (Tom Bertram) v televíznej verzii Mansfieldské panstvo z roku 2007. (Arsenal83)
- Amanda Root opísala Annu ako „feministku v prefeministickom období" a „silnú, nezávislú postavu, s ktorou sa môžu moderní diváci stotožniť napriek dobovému prostrediu príbehu." (Arsenal83)
- Posledný záber, na ktorom Anne (Amanda Root) a Wentworth (Ciarán Hinds) hľadia do oceánu, bol prevzatý z historického filmu Bounty z roku 1984. (Arsenal83)
- Na kostýmový dizajn filmu dohliadala Alexandra Byrne, ktorá si dala za úlohu, aby šaty vyzerali vynosené a realistické. Počas natáčania musel štáb často súťažiť o kostýmy a rekvizity s produkciou seriálu Pýcha a predsudok (1995), ktorá sa natáčala v rovnakom čase, a preto niektoré odevy boli dovezené až z Austrálie a Talianska. (Arsenal83)
- Amanda Root o režisérovej požiadavke vyzerať prirodzene: "V podstate som nemala na sebe žiadny make-up a moje vlasy boli očividne nie veľmi vábne. Predpokladám, že aj osvetlenie bolo dosť drsné. Nikto z nás teda nevyzeral dobre. Chcela som ale z Anne Elliotovej urobiť trochu obyčajnú ženu, ktorá v skutočnosti nebola nešťastná, ale našla spôsob, ako byť nejako spokojná, a napriek tomu okolo nej neustále bzučia emócie. Jej realistické zobrazenie veku bolo kľúčovým aspektom jeho príťažlivosti." (Arsenal83)
- Amanda Root debutovala v úlohe Anne Elliotovej už v divadle, pričom túto postavu opísala nasledovne: "Baví ma to, začínam utláčaná a postupne rozkvitám. Musím pokrývať strany a stránky príbehu bez toho, aby som väčšinu času čokoľvek vyslovila. Nemohla som ani premýšľať o technike, len som sa musela vyžarovať pocity na základe románu." (Arsenal83)
- Režisér Roger Michell bol už od detstva obdivovateľom Jane Austen, čím sa odlišoval od svojich chlapčenských spolužiakov, preto ho ponuka režírovať svoj prvý celovečerný film práve na základe tejto predlohy potešila: "Bol som jediný chlapec v triede, ktorý bral Austenovú ako špeciálnu prácu. Tento film som prijal, pretože dielo považujem za Austenovej najemotívnejší a najdojímavejší román, ako aj jej najviac autobiografický. Je to erotický milostný príbeh, ktorý je plný sexuálnej túžby.“ (Arsenal83)
- Nápad na vytvorenie tohto filmu skrsol v hlave producentky Fiony Finlay, ktorá túto predlohu produkovala už pre seriál Persuasion v roku 1971. Finlay cítila, že je to „veľmi romantický príbeh, s ktorým sa môže stotožniť každý. Na dávno stratenej láske je niečo veľmi dojemné“. (Arsenal83)
- Pôvodne mala film produkovať len BBC, no vďaka vstupu americkej a francúzskej spoločnosti sa navýšil rozpočet natoľko, že film sa mohol natáčať práve na miestach uvedených v románe, vrátane Lyme Regis a Bath. (Arsenal83)
- Keďže štýl Austenovej vyjadruje vnútorné myšlienky Anny, scenárista Nick Dear sa cítil nútený vyjadriť emócie postavy pomocou menšieho množstva dialógov a podľa toho bol scenár aj vytvorený. (Arsenal83)
- Režisér Roger Michell sa chcel vyhnúť "vyleštenému" štýlu a nechcel 19. storočie stvárniť umelo. Preto žiadal od hercov, aby nosili čo najmenej make-upu a nepôsobili príliš hygienicky. (Arsenal83)
- Nick Dear adaptoval práve túto predlohu, pretože považoval príbeh za vyspelejší ako ostatné Austenovej romány, charakterizoval ho ako román realizmu a pravdivosti. (Arsenal83)
- Film bol natočený na mieste a v chronologickom poradí, väčšinou s použitím prirodzeného svetla. (Arsenal83)
- Victoria Hamilton je jediná herečka, ktorá sa v roku 1995 objavila v oboch adaptáciách románov Jane Austen - v tomto filme a vo filme Rozum a cit. (Arsenal83)