Pianistka

Desivé, mrazivé, naháňajúce strach, hnus, odpor, ale i zvedavosť, záujem a snahu o pochopenie ... To všetko som našiel v tomto SILNOM diele so SILNÝM vykreslením charkterov postáv. Kto sa chce "odbavovať" na zvrhlých sexuálnych praktikách - zbytočná strata času. Kto sa dokáže a chce vcítiť do tragiky postáv oboch hlavných predstaviteľov, tak smelo doporučujem .... (31.05.2004)

Docela mě překvapilo, že se film ocitl v červených číslech. Čekala bych mnohem větší znechucení a házení do odlpadu. (12.03.2014)

Jsme lidi (?!?). Každý je nějaký, a Pianistka je toho výborným příkladem. Drsné svědectví podivínské muzikantky se nemusí líbit každému, reflektuje ale "obyčejný" příběh člověka z davu, a záleží na osobním přístupu diváka, jak se nechá filmem pohltit a co jej znechutí/dojme. Na poměrně jednoduché téma přemrštěná stopáž... (09.09.2011)

Haneke opäť ponúka surový a provokatívny pohľad na život profesorky a učiteľky piána. Jej osamelý život, ktorý zdieľa len so svojou mamou, dostáva po príchode mladíka nový rozmer a je tu priestor pre jej skryté úchylky, ktoré doteraz nemala s kým praktizovať... Film erotikou priamo veľmi neprovokuje, zopár krátkych záberov by sa našlo, ale inak v pohode. Meno Kohútová znie dosť slovensky, prípadne česky, no jej pôvodu sa režisér nevenuje. Všetky scény s jej mamou, výborná A. Girardot sú skvelé a práve tie som si užíval najviac. Celý film je výbornou psychologickou drámou a štúdiou trochu divného človeka a zvlášť ženy, čo je trochu netradičné. Moje žena stále trepe, že úchylný sú len muži, tak som jej rád pustil nový pohľad na vec. Haneke to vie, ale stačilo raz, pretože to nie je film, ktorý by ste si radi púšťali opakovane. Ibaže..., by ste boli aspoň z časti úchylný tiež. 80%. (13.11.2016)

Jeden z nejlepších filmů (a jistě můj nejoblíbenější) jednadvacátého století. Křišťálově čistá režie, funkční kamera, nepostřehnutelný střih, mnohem více než uvěřitelné výkony, nádherná hudba, otevřenost na svém místě - vrchol perfekcionismu (i přes to, že v jedné scéně ze stropu čouhá zvukařovo nářadí). (15.09.2006)

Nic méně než film o lásce. Lásce dvou odlišných lidí. Paradoxem (je to Haneke takže paradox je povinný) je, že hlavní hrdinka ví, co chce (a dokáže si o to smysluplně říci a to není zrovna samozřejmé nejen pokud patříte mezi sexuálně narušené), zatímco její mladý milenec se potácí mezi svou normalitou a touhou po ní. (30.07.2009)

Na tomto námětu by se mohli psychologové a psychiatři pěkně vyřádit. Nepolezu jim do řemesla a nebudu tu rozebírat všemožné příčiny, následky a kvality ztvárněných úchylek. Každopádně matka neměla na Eriku příliš dobrý vliv. :) Pianistka je opravdu z těch náročnějších filmů, které nutně musejí v divákovi zanechat jistou stopu. (19.10.2010)

Pianistka žije vo svete vlastných obmedzení a túžob a v tomto svete vlastnej izolácii dokáže nádherne cítiť hudbu. Haneke jej psychopatologickú osobnosť zobrazuje kompenzačne cez umenie a rozvíjajúci sa vzťah k študentovi - ide na to dobre - cez divácke emócie, čo som mu s veškerou emočnou zaangažovanosťou aj zhltla. (Našťastie) nie je to moje prvé stretnutie s Hanekem, preto som si vopred povedala, že zvládnem príbehovú nedopovedanosť a divácku frustráciu zo záveru, čo koniec koncov nebolo až také ťažké. Nezdieľam vrcholné nadšenie z Pianistky (až taký potenciál film nemá), ale nezabudnem... (27.10.2008)

Haneke ví, jak šokovat už ze svých předchozích filmů, které rovněž nejsou limonády pro nepřipraveného diváka. (05.12.2007)

Tak to dopadne, keď sa to s chtíčom (nemusí byť nutne sexuálny) preháňa, navyše je viac ako isté, že i jeho prípadne naplnenie ešte neznamená aj uspokojenie... Z pohľadu réžie ma Pianistka zaujala svojim civilným poňatím s veľkým dôrazom na samotných hercov (všetci traja boli vynikajúci). Tiež sa mi páčilo ako sa vo filme striedala vážna hudba s obyčajným ruchom z ulice, ten kontrast bol veľmi zaujímavý a prispieval tak k jedinečnej atmosfére. Na druhú stranu mi trocha vadilo, že sa Haneke všetko snažil vsadiť na to, aby diváka šokoval, hlavne niektorými explicitnými násilnými a sexuálnymi scénami, miesto toho aby sa trocha viac pohral s psychológiou jednotlivých postáv a trocha hlbšie sa ponoril do vzťahov medzi nimi. Napr. vzťah matky s dcérou mohol byť veľmi zaujímavý. V tomto smere tu bola iba slabo načrtnutá frustrácia hlavnej hrdinky, jej závislosť na matke a všeobecný citový a sexuálny chlad. Vzhľadom na námet a zámer však tu toho z tohto pohľadu bolo málo.To je rozdiel medzi Pianistkou a napr. takými Bergmanovými Šepotmi a výkrikmi, z ktorých, aspoň mne sa tak zdá, si Haneke zobral pár nápadov, no pritom ale na ceste k divákovi vsadil na inú kartu. Či urobil dobre tak to nech si každý posúdi sám. Pre mňa ale aj tak rozhodne pozoruhodný film. 80/100 (10.10.2016)

Režisér Haneke kultivovanému publiku rovno povie, že chcel "jednoducho natočiť obscénny film". Autorka predlohy Elfriede Jelineková paradoxne obscénnosť popiera a viac sa nevyjadruje, lebo "je zvyknutá na to, že je zle chápaná". Keďže režisér je evidentne hlúpy (alebo je pozér, čo je ešte horšie) a teta Elfriede asi čitateľov považuje za dobytok, ktorý jej nestojí za to, aby sa mu zverila so svojimi pocitmi, máme tu široké pole na sebavyjadrenie. Vychádzam z toho, že ide o kontroverzné dielo. Je to film o profesorke klavíra, ktorá má kupodivu aj nejakú sexualitu. To je šok, ktorý nikto z nás nečakal. Jej sexualita má bizarnú povahu, ale prečo by sa bizarná sexualita nemohla vyskytovať u profesorky klavíra. Čo ďalej. Príbeh sexuálne úchylnej ženy sa odvíja od bodu A do bodu B a končí v bode C, pričom absolútne nič zásadné sa na tejto úsečke neudeje, sme tam, kde sme boli na začiatku. Kam sa posunula hlavná postava mentálne, morálne, psychologicky? Nikde. Je možné, aby normálny autor ponúkol dielo "o ničom"? Je to možné, lebo v súčasnom výtvarnom a inom umení (posledných cca 40 rokov) je dôležitejšie prísť s niečím iným, hoci aj deviantným, lebo len tak "umelca" chorá spoločnosť zoberie na vedomie. Rozmýšľam nad zmyslom Pianistky. Čím ďalej rozmýšľam, tým menej sa mi chce tým zaoberať. Na webe nachádzam vysvetlenie typické pre kritikov a historikov literatúry, od ktorých sa očakáva, že z titulu svojho diplomu vydolujú nejaké múdre slová a oni sa tie očakávania snažia naplniť za každú cenu: "Pianistka je kritikou civilizovaného priemerného meštiackeho života, v ktorom je žena zviazaná svojím okolím a predstavou o úspešnom živote, čo vo výsledku deformuje prežívanie lásky, sexu a medziľudských vzťahov všeobecne." Z toho vlastne vyplýva, že žiť v meste, viesť civilizovaný život a byť ženou v roku 1983 (dávno po emancipačnej revolúcii i po revolúcii sexuálnej) musí byť čímsi strašne traumatizujúcim, čo vedie k totálnej degenerácii. Vrátim sa na začiatok. Dielo ako kontroverzné nevnímam, potrebný spoločenský presah som nenašiel a žiadnu katarziu (ktorú očakávam od diel kultivovaných, resp. artových režisérov) som nedosiahol. Pamätám si len, že som film sledoval s veľkým záujmom a že som spisovateľke (i režisérovi) veril, že sa každou chvíľou dostanú zo začarovaného kruhu nezmyselných obsesií pre obsesie. Samozrejme nedostali, lebo ani nechceli. Príbuzným románom a filmom je Americké psycho, ale tam divák aspoň chápe, že ide o podobenstvo chorej spoločnosti. Jediné, čo som si v Pianistke užil, bola Annie Girardot. (18.10.2021)

Čekala jsem obscénní porno, dostala jsem unikátní psychologické drama. Huppertová s Magimelem jsou naprosto úžasní. Girardotová mi přišla mnohem hnusnější v Bídnících XX. století, ale zde zase úžasně oscilovala na pomezí opičí lásky, lásky k dceři a osamělosti stáři přinášející zatrpklost. (01.03.2015)

Takhle nějak si představuju kvalitní evropské artové drama - zajímavě uchopené vážné téma, hutná atmosféra, dobrá režie, výborné herecké výkony. Strhující snímek. (28.03.2003)

[9,5/10] (CNC, Eurimages, Canal+, Alain Sarde, MK2, WFF, Wega Film, arte, ORF) (Barevný /// Produkce: Yvon Crenn, Christine Gozlan, Veit Heiduschka /// Scénář: Michael Haneke podle románu Elfriede Jelinekové /// Kamera: Christian Berger /// MFF v Cannes: Michael Haneke (Velká cena poroty), Benoît Magimel (herec), Isabelle Huppert (herečka)) [1001 FILMŮ, KTERÉ MUSÍTE VIDĚT, NEŽ UMŘETE] (19.12.2008)

Nechápem všetkých akademických predposratých kritikov, ktorí nie sú schopní vidieť na plátne trochu krvi a obsesie. Na čo sa to potom celé dni pozerajú? Pianistka je šokujúca svojou formou pre tých, ktorí sa nechali zmraziť v 50tych rokov a vykukli z mrazáku začiatkom tisícročia. Kvalitný psychologický artový film, stojaci na presných, uveriteľných hereckých výkonoch hlavného trojlístka ako aj dôležitých vedľajších postáv. (28.05.2012)

Šokující a nechutnej film, kterej má ovšem hodně co říct. Elfriede Jelinek totiž ví, o čem píše, a je to hodně znát i z týhle adaptace jejího románu. Už to nechci vidět znova, ale jsem rád, že jsem měl tu čest. (24.11.2006)

Nic nudnějšího jsem už dlouho neviděla. Je to celé zmatené a nedotažené do konce. Takhle povrchní zápletka a ještě povrchnější vyústění všeho mi připadlo opravdu trapné. Jediné, co by šlo vyzdvyhnout je hudba. (05.10.2015)

Nádherná hudba sprevádzajúca súmrak duší. Presnejšie jednej duše, ktorej tieň sadá na všetkých, ktorí sa snažia dostať do jej blízkosti a záchrana akoby nejestvovala. Táto veľmi sugestívna výpoveď o dôsledkoch možno daných a možno vyžmýkaných z potlačenej túžby mi vzala všetky slová, ktoré by skutočne vystihli podstatu tohoto diela. Chcela som vziať jednu hviezdičku, ale po zvážení nebudem uberať filmu iba pre pocity, ktoré vo mne vyvolal strach z existujúceho a prebývajúceho medzi nami. Napriek tomu sa k nemu už pravdepodobne nevrátim. (12.11.2005)

Pianistku považujem za mimoriadny film. Mimoriadny námetom, spracovaním, hereckými výkonmi i nastolenými otázkami. Michal Haneke nenakrúca príjemné, ale spravidla znepokojujúce, pod kožu idúce filmy. Máločo zakrýva, ide priamo k podstate problému a často tak odhaľuje aj to, čo samotný divák o sebe nevedel. Je pravdou, že Pianistka je pomerne zdĺhavý film, ale jeho zdĺhavosť je podľa mňa funkčná a prispieva k hlbšiemu precíteniu zobrazovaného. (12.10.2014)

Psychologických filmů, které se zabývají sexuálními úchylkami jsem už pár viděl, ale tento má asi nejlépe napsané a zahrané postavy. Vztah Huppert - Magimel je velmi zajímavý, ale vztah Huppert - Girardot se mi zdá nějak nedotažený. Nicméně všichni tři podávají mistrovské výkony. (31.03.2003)