Krv ako čokoláda

Po celkom slušnom úvode som mala pocit, že sa mi dostane filmu, ktorý ukáže hon na vlkodlaky. Ukáže, že človek je najväčší predátor, aj keď jednoznačne nie najsilnejší. Jednoducho ukáže krutosť, s akou sa človek vyrovnáva so svojimi konkurentmi v rebríčku evolúcie. Už po pár minútach prišlo vytriezvenie. Krv ako čokoláda si ani nezaslúži nálepku horor, pretože nielen, že to nemá žiadnu atmosféru, nielen, že sa človek nebojí, ale dokonca som mala pocit, že sa o to ani nikto nesnaží. To, aké bolo groteskné, keď sa hlavní hrdinovia menili vo vlkov, ani nespomínam. Ja mám totiž vždy najradšej príbeh a spracovanie si vo veľkej miere nevšímam (až keď podpriemernosť bije do očí ako kôl). Tento príbeh mi pripadal ako za korunu nožík (pardon, za 3 centy), zbúchaný za deň, vezúci sa na novej vlne posadnutosti nadprirodzenými vecami. Samozrejme, vzhľadom na cieľovú kategóriu divákov (diváčok), sme neboli ukrátení o sladké božteky, no najmä šokujúce odhalenie, že kto je kto a následné ťažké rozhodovanie, či úpenlivý plač (alebo o totálne nesympatickú ústrednú dvojicu). Analógia s Twilightom je jasná, (ale myslím si, že keby sme sa snažili o trošku viac, našli by sme tucty filmov, ktorých príbeh je ako cez kopirák) len namiesto Edwarda tu máme vlkodlačicu Vivien. Trošku mi dvíhal náladu Gabriel, ale aj dôvod je zrejmý. Olivierovi sa jednoducho odolať nedá. Na koniec, rozmýšľam, komu film odporučiť. Fanúšikom hororov určite nie, fanúšikom romantických filmov tiež nie, myslím, že tí až tak nemajú radi tématiku vlkodlakov. Napadá ma jediná skupinka. Teen dievčatá, fičiace na Twilighte. Ale aj tu prichádzame na problém, ktorým je, že takto zaslepení diváci si tú svoju prvotinu väčšinou bránia zubami nechtami a keď sa objaví niečo podobné, skritizujú to až pod čiernu, krvou nasiatu zem. (18.01.2010)

Kdyby toto lehce hororové fantasy nemělo v datu vzniku rok 2007, nenapadlo by mne nic jiného než, že jde o chladný kalkul snažící se vyždímat, co se dá z nepochopitelné hysterie kolem albínského drákulova pohrobka Edwarda Cullena – ale takhle. Vlkodlačí romantika jak z nejbrakovějšího románu je tak prvoplánová a laciná, že si stejně jako Stmívání, Nový měsíc, Staré slunce, Krupobití, Polední pauza (nebo jak se všechny ty díly twilight ságy jmenují) své fanoušky určitě najde. (04.11.2011)

Slabučký odvar z vlkodlačích filmov. Najprv som bol rad, že tu nie sú nejaký hnusne spravený vlkodlaci, ale zas takýchto psíčkov si tiež mohli odpustiť. Je to slabé na všetkých frontoch. Akcie je tu máličko, príbehová stránka prvoplánová a nezaujímavá. Triky tu hádam ani neboli, keď nepočítam tie svietiace skoky, ktoré boli otrasne zo všetkých hľadísk. Film sa nejako ani nesnaží diváka niečím upútať, ide si len svojou trápnou linkou. Čakal som solídnejšiu jazdu. Takto len slabé 2*. (29.03.2021)

Nebýt toho, že je to o vlkodlacích, tak bych nedal ani tu jednu. Zkousnul bych, že Krev jako čokoláda je pojato jako romantický film, ale tohle bylo bez fantazie a hlavně hrozná nuda. Ani napínavé pasáže nebyly napínavé. Pořád se tu jen klábosí a jako lusknutím prstem mění nálady postav z nenávidím tě, protože si mi zabil syna na buďte spolu šťastní. Takhle to prostě vypadat nemá. (19.09.2022)

Podarených, kvalitných werewolf movie je ako šafránu. Spočítal by som ich na prstoch jednej ruky. Teenagerská, romantická fantasy "Krv ako čokoláda" sa tiež zaoberá vlkodlakmi. Neskúsená, neúspešná, nemecká režisérka Katja von Garnier chcela túto tému priblížiť predovšetkým mladým divákom. A tak je to teda plné pubertálnej lásky, proroctiev, vyvolených hrdinov a adolescentných vlkodlakov, ktorí sa snažia ovládnuť súčastnú Bukurešť. Hlúpy nezmysel. Zlí herci, úplne bez charizmy. Chudobná produkcia, ktorá šetrila, kde sa dalo. Celé to vyznieva lacno a naivne. Tento film je dobrá voľba na spestrenie emo dýchanku partie malých školáčok. Rozhodne nie je určený pre starých, ostrieľaných, horrorových borcov. ** (01.09.2010)