MM_Ramone

"Kukuričné deti" je jeden z titulov, ktorý je súčasťou zbierky poviedok, čo vyšli v roku 1978 pod súhrnným názvom "Nočná smena". Autorom tejto knihy je americký spisovateľ Stephen King. Krátka, dvadsaťpäť stranová poviedka "Kukuričné deti" sa dočkala svojej prvej filmovej adaptácie v roku 1984. Za ňou nasledovalo nespočetne mnoho pokračovaní, ktorých kvalita bola hodne nízka. Ono vlastne ani ten pôvodný snímok za moc nestojí. Zatiaľ naposledy sa v roku 2020 k tejto horrorovej téme vrátil filmár Kurt Wimmer. Pokúsil sa podľa vlastného scenára natočiť pseudo prequel, ktorý by objasňoval udalosti pred prvým filmom. Moc mu to ale nevyšlo. Je to len ďalšia nepodarená časť z tejto nepodarenej kukuričnej série. A tentokrát to je naozaj mimoriadne nezmyselná zlátanina. *

Spisovateľ Stephen King napísal v roku 1980 román "Podpaľačka". O štyri roky neskôr natočil režisér Mark L. Lester filmovú adaptáciu. Verne sa pridržiaval literárnej predlohy a podarilo sa mu navodiť aj požadovanú atmosféru. Výborné bolo i herecké obsadenie, vrátane deväť ročnej Drew Barrymore, ktorá stvárnila hlavnú úlohu. Ocenil som to štyrmi hviezdičkami. V roku 2002 sa k tomuto námetu vrátil filmár Robert Iscove, ktorý zrežíroval akési podivné pokračovanie, ktoré voľne nadväzuje na pôvodný snímok. Spracoval to do podoby dvojdielneho televízneho filmu. Neurobilo to na mňa dojem, nezaujalo ma to. Je to nudné a pôsobí to lacne. Navyše sa to príšerne vlečie. Tých stosedemdesiat minút je neznesiteľne veľa. Malo to byť "Nové vzplanutie", mne to však prišlo ako len tiché uprdnutie. *

Vinnetou stál na počiatku môjho záujmu o filmovú tvorbu. Dodnes si pamätám ako ma otec zobral prvý krát do kina na film "Vinnetou - Červený gentleman". Mal som asi tak osem rokov a bol som tým úplne fascinovaný. Následne som ešte zhliadol tituly "Vinnetou", "Vinnetou - Posledný výstrel" a "Poklad na Striebornom jazere". Tieto filmy poznám takmer naspamäť, ale ostatné snímky, v ktorých sa francúzsky herec Pierre Brice objavil v úlohe chrabrého náčelníka indiánskeho kmeňa Apačov som nevidel. Tak som si povedal, že by som to mal napraviť. Pustil som si časť, ktorá nesie názov "Vinnetou a Old Shatterhand v Údolí smrti". Ani zďaleka to už nemalo na mňa taký vplyv ako pred štyridsiatimi rokmi, ale nostalgia zo stretnutia s filmovými hrdinami môjho detstva zafungovala. **

Pražskú hudobnú skupinu The Fialky som si hodne obľúbil. Páči sa mi ich muzika, bavia ma ich texty, žerem ten ich štýl Punk 77. No zazdalo sa mi, že som už o nich akosi dlho nepočul. Hovorím si, že čo to má znamenať. Snáď nie je s nimi koniec? A tu zrazu na mňa na youtube vybafol ich nový videoklip k songu "Snad neni konec". Natočil im ho ich dvorný režisér Robert Harvánek. Som rád, že s The Fialkami nie je koniec. Stále sú vo výbornej forme, stále fungujú v rovnakej zostave, a stále sú pure punk. Tento krát to naplno rozbalili v punkovom shope Vinyl City Rockers. Paráda, potešili ma. Pokiaľ budú The Fialky hrať, tak viem, že punk ešte nie je mŕtvy. ****

V roku 1974 natočil anglický režisér Michael Winner snímok "Prianie smrti" (Death Wish). Akčný film, v ktorom sporiadaný občan Paul Kersey vezme zákon do svojich rúk a nekompromisne pomstí násilnú smrť svojej milovanej manželky. V priebehu nasledujúcich dvadsiatich rokov boli vyprodukované ďalšie štyri pokračovania. Hlavnú úlohu v nich stvárnil Charles Bronson. V roku 2018 sa filmár Eli Roth podujal vzdať hold tejto revenge movie klasike, keď zrežíroval jej novú verziu. Postavu pomstiteľa Paula Kerseyho si tento krát zahral Bruce Willis. Neviem, čo by na to povedal Charles Bronson, keby mal možnosť to vidieť. No ja som s tým žiadny problém nemal. Môžem s kľudom konštatovať, že je to hodne podarený remake. ***

Najskôr som si samozrejme pozrel prvý, pôvodný film "Rýchlo a zbesilo", ktorý mal premiéru v roku 2001. Neskôr som postupom času zhliadol aj časti s poradovými číslami dva, štyri, päť, sedem a desať. A keďže nepatrím medzi priaznivcov tuningu, tak som to asi nedokázal správne navnímať, takže som ani jednému z týchto dielov nedal viac ako dve hviezdičky. No i tak som teraz zasa siahol po tejto akčnej sérii. Kukol som si tretiu časť s podtitulom "Tokijská jazda", ktorá bola vyprodukovaná v roku 2006. Natočil ju tchaj-wanský režisér Justin Lin. Neprekvapilo ma, že to bolo prakticky a v podstate rovnaké ako všetko to ostatné, čo som v rámci "Fast and Furious" už videl. Skôr sa sám sebe čudujem, že prečo som s tým opäť strácal čas. **

Megalodon je vyhynutý druh žraloka, ktorý žil v prehistorickej dobe. Bol to obrovský predátor, ktorý bežne dorastal do dĺžky šestnásť až dvadsať metrov a vážil zhruba tridsať päť ton. Existujú teórie, že by mohol ešte i dnes prežívať niekde v hlbinách oceánov. Bol to fascinujúci stroj na zabíjanie, o ktorom by sa dal natočiť parádny animal shark horror. Priamo si o to koleduje. Tejto témy sa v roku 2002 chopil Pat Corbitt, keď zrežíroval snímok "Prehistorický zabijak" (Megalodon). Bohužiaľ vďaka svojej neskúsenosti a zrejme i nedostatku financií sa mu podarilo vyprodukovať akurát tak podradný, nepodarený, takmer nepozerateľný brak. Scenár je hlúpy, herci nevedia hrať, filmové triky pôsobia veľmi lacným dojmom. Tento megalodon mi veru strach nenahnal. Škoda, pretože žraločie horrory mám rád. *

Je to už veľmi dávno, čo som dokázal presedieť celé dlhé hodiny pri videohre "Need for Speed". Hrával som ju na hernej konzole sony play station 2. Bola to moja najobľúbenejšia game s automobilovo závodnou tématikou. Kompletne som prešiel viacero jej edícií. Preto som sa hodne potešil, keď americký režisér Scott Waugh natočil v roku 2014 jej filmovú verziu. Bol som veľmi moc zvedaví, čo z toho vyťažil a aké to bude. Po pozornom zhliadnutí som usúdil, že to nebolo zlé, no ale mohlo to byť aj omnoho lepšie. Každopádne sa jedná o celkom podarený snímok o parádne vytuningovaných autách so silnými motormi. Bavilo ma to omnoho viacej ako filmy z nekonečnej série "Rýchlo a zbesilo" (The Fast and the Furious). ***

Tento film je inšpirovaný skutočným príbehom profesora Giuseppeho Moscatiho, neapolského lekára, a ľuďmi, ktorí s ním žili a pracovali. Že neviete, kto to bol? Ani ja som to nevedel, pokiaľ som si nepozrel taliansky televízny snímok "Giuseppe Moscati: Lekár zázrakov" (Giuseppe Moscati: L´amore che guarisce), ktorý v roku 2007 natočil režisér Giacomo Campiotti. Vďaka nemu som si uvedomil, že všetci máme miesto odkiaľ môžeme bojovať, Boh nám dal všetko, a On posúdi ako sme s jeho darmi naložili. Nie veda, ale milodary dokážu zmeniť svet. Budeme požehnaní, ak si uvedomíme, že všade okolo nás sú ľudia, čo majú nesmrteľné duše, božské stvorenia, ktoré máme milovať ako seba samých. Kiež by bolo na svete čo najviac tak nesmierne dobrých, empatických a oddaných ľudí ako bol doktor Moscati. *****

Členovia urugvajského rugbyového mužstva museli jesť svojich mŕtvych priateľov, aby mohli "Prežiť". Havária lietadla, vysoko v zasnežených Andách, ich na dlhé týždne izolovala od okolitého sveta. Pátranie po nich bolo po pár dňoch zrušené. Sú vystrašení, zranení, premrznutí a hladní. Film natočený podľa skutočných udalostí, ktoré sa odohrali v roku 1972. Silná dráma o nepredstaviteľne ťažkej situácii, v ktorej by som sa nikdy nechcel ocitnúť. Zhruba tieto slová som napísal o americkom snímku "Prežiť" (Alive), ktorý v roku 1993 natočil režisér Frank Marshall. A to isté platí aj o jeho španielskom remakeu, ktorý vznikol pod režisérskou taktovkou Juana Antonia Bayona v roku 2023. Ten nesie názov "Snežné bratstvo" (La sociedad de la nieve) a je rovnako napínavý, dramatický a zaujímavý ako jeho predchodca. Rád som si po tridsiatich rokoch opäť znova pripomenul niečo na čo som vlastne nikdy nezabudol. ****