Náuka o snoch

Nemám výhrady . . . absolútne skvelý film, veľmi príjemný, vtipný, snový, Bernalova postava mi bola veľmi sympatická a blízka, v podstate všetky postavy mali riadny šmrnc a režisér sa môže spokojne potľapkávať po pleci, pretože casting vyšiel na jednotku . . . ako ostatne všetky ostatné zložky - áno, boli tu isté obavy, keď sa majster optických klamov a rôznych efektov rozhodol po spolupráci s Kauffmanov osamostatniť a napísať si film sám, no odvážnym šťastie praje a Gondry natočil niečo tak prekvapivo milé a i napriek neustálemu prelínaniu snov a reality, čo je nosný princíp, nesmierne realistické. A keď sa k tomuto filmu ešte čerstvo vibrujúcemu vo mne, vraciam spätne, s úžasom musím konštatovať, že sa jedná o ROMANTICKÝ film . . . a tým pádom tento zástupca o niekoľko stupňov zdvíha latku tohto žánru - ostatne aj predošlí Gondryho film bola číra romantika v takom krásne netradičnom šate . . . a aj keď Kauffman je skrátka génius, z dvojice Science of Sleep a Večný Svit (akokoľvek kacírske sa môže zdať porovnávanie týchto filmov) vyjde ako víťaz (aj keď cieľovú pásku prekročil s náskokom ani nie o jedny prsia) Gondryho scenáristický debut. Krásne nápady, krásne hlášky, idem si to pustiť ešte raz . . . (25.08.2007)

9 / 10 Prehrabávajúc sa tou kopou emócií a dojmov, ktoré sa mi po vzhliadnutí Gondryho filmovej meditácie nad všetkým a ničím usadili v hlave ako zlaté mince na dne studne, premýšľam, či je vôbec možné toto nevšedné dielko pojať inak ako pocitovo a výsostne subjektívne. Má vôbec zmysel sa pokúšať o akési grafomanské rozjímanie nad jeho významom, alebo to mám radšej zapichnúť hneď tu a teraz, zamávať bielou vlajkou a priznať si recenzentskú porážku? Aby sme sa rozumeli, o La science des rêves, ako znie ľubozvučný francúzsky názov, sa dajú písať dlhočizné state, ba i celé knihy, v ktorých by vyštudovaný teoretici, vysedávajúc v pološere malomešiackych kaviarničiek, dookola rozpitvávali jednotlivé filmové i nefilmové prvky ich nového "objektu skúmania" (a že ich je!), ale nebolo by to na nič dobré. Veď aký by už malo zmysel čítať si nejaké z prsta vycucané závery, keď stačí načrieť do tohto vriaceho kotla plného originálnych, i keď občas samoúčelných, vizuálnych a dejových nápadov a vychutnať si jeho obsah až do dna. Ak sa teraz pýtate, čo vás to vlastne čaká, vedzte, že Gondry vám priamo pred vašimi neveriacimi očami vyskloňuje slovo sen vo všetkých časoch a pádoch a so všetkým, čo k tomu patrí - od čisto pudovej túžby po pohlavnom zblížení so šarmantnou kolegyňou cez trápne bľabotanie v troch cudzích jazykoch až po oslobodzujúcu cestu na ošumelom poníkovi - a je len a len na vás, či pristúpite na jeho pravidlá a necháte sa unášať mohutným prílivom autorovej kreativity a detsky úprimnej hravosti, alebo sa zatnete a nepovolíte. Iná cesta, bohužiaľ, neexistuje. Anarchy in celophane! PS: Ak existuje komentár, ktorý ani zďaleka nevystihuje môj presný, tentoraz dokonale zmätený názor o filme, tak ste ho práve dočítali. (01.06.2007)

Gondry je filmový iluzionista. Toto je už druhý film, v ktorom dokázal aj dramatickú romantiku podať v hravom a krehkom podaní. A zároveň si vybral znova jednoduchosť príbehu vyloženú v tých najzložitejších a najkomplikovanejších filmových variáciách. V tomto príťažlivom snovom filme je ale jednoznačné, že mu ide o vyčarenie divákovho úsmevu, než vlhkosti v očiach. Samozrejme nie v každej scéne tá snová fantazijnosť zašmakuje každému, ale poväčšine určite. A vzhľadom na priebeh deja to chcelo akýsi fajnovejší záver. 85%. (11.03.2008)

Příběhově strohý film plný snových výjevů (s občasnými animacemi alá Švankmajer). Místy připomene i obsahově sytější a promyšlenější Věčný svit neposkvrněné mysli, ovšem je pouze na vás, jestli se vám bude líbit více to či ono. Mě Nauka o snech vysloveně pohltila a považuji ji za snad nejlepší film, co jsem letos viděl v kině. Jestli se filmovým kritikům nelíbí romantické líbání v dešti, pak si závěr Nauky jistě vychutnají. (04.12.2006)

Uff...Musím vo všetkom súhlasiť s Malarkym. Bernal je sympaťák, film je plný nápadov, ale ako celok je to taká volovina, ktorou som aspoň ja iba stratil čas. Podobné filmy neodsudzujem, sny a ich prelínanie s realitou je vždy skvelý námet na film. Jednoducho mi prístup režiséra nesadol. Taký Večný svit nepoškvrnenej mysli, alebo ešte podobnejší Imaginárium Dr. Parnassa od T. Gilliama je podstatne filmovejší a mne bližší. Nechytilo ma to a iba som znechutene vyčkával kedy to skončí. 40%. (31.03.2013)