ChArLeNe

Mne sa práve ten tichý sled nepáčil - život Carla a Ellie od detstva až po starobu. Keby aspoň popri tom pustili nejakú hudbu, ktorá by vystihovala, čo prežívali. Takto som si myslela, že sa stalo niečo so zvukom, pretože som to pozerala cez net. A že prečo na začiatku rozprávala len Ellie, hneď to bolo podozrivé. Tým lietajúcim domom sa tvorcovia zrejme inšpirovali Miyazakovým Zámkom v oblakoch. Druhé mínus, tiež spomínané, nerozhodnosť komu má byť film určený. Ak chce Pixar zmeniť stereotyp a osloviť aj rodičov detí, tak nech spravia čisto doslepácky animák (viď Coraline-neviem,ale podľa mňa to nie je večerníček), pretože práve zlepenec možno neosloví ani jednu generáciu na maximum.

Rovnako ako v prvom aj v druhom pokračovaní som mala predsudky. Spracovanie aj herecké výkony som porovnávala s anime verziou. Približne asi od začiatku druhej polovice som už nemala viac síl a prestala som z opovrhovaním filmového spracovanie, namiesto toho som sa začítala do titulkov a ticho som sledovala dej. Nakoniec to nebolo až tak hrozné, ako som si myslela. Ba čo viac, dozvedeli sme sa niečo to, čo v anime zostalo nezodpovedané. SPOILER ! Yui Ichikawa čoby "nová" Hachi ma prekvapila, keď v porovnaní s Aoi Miyazaki ukázala, že je lepšia než "stará" Hachi, pretože v scéne, keď sa pri rieke rozprávala Hachi s Nobuom, ronila slzy, ktoré neboli umelé ba boli priam úprimné a hlavne uveriteľné! konečne...

Absencia emócií ! Pretože tento príbeh, príbeh Nany a Nany-chan je predovšetkým o citoch. Tam, kde nás v anime dostávali citovým vydieraním, tak tam nás v live action stiahli pod čiernu zem aj s hercami a donútili nás, aby sme už viac nemali chuť dozvedieť sa, čo sa vlastne s hlavnými predstaviteľkami bude ďalej diať a ako sa bude dej vyvíjať. Stále dookola jedna alebo druhá musela roniť "krokodílie slzy" - poťahovanie nosom pre mňa nie je plač. Herci priam ako keby si nevedeli spomenúť, čo majú v scenári ďalej napísané - mám objať ? nemám objať ? A keď sa už konečne rozhodli, pomalymi pohybmi sa blížili k "obeti". Veď predsa, na takéto veci sa musí ísť bez rozmyslu, potom to diváka nezoberie za ten správny koniec. Všetko tak umelo a nasilu vytvorené. Pre mňa to bolo utrpenie sledovať takéto hranie. Z tak perfektného anime - založeného na citoch, vnútorných dilém a v tom dokonale zakomponované prvky humoru, ktoré sa v live action nedočkali svojho miesta, spravili šaškárnu! Už ma vážne začína štvať Hachi s jej "nee, Nana".

Skvelé prešpekulované fantasy o posmrtnom živote (najlepšie stvárnenie shinigami zo zatiaľ zhliadnutých anime), ktoré sa každou epizódou posúva o ďalšiu úroveň. Ten typický Bielidlovský humor ma nezačal nudiť ani na malú chvíľu (tak zábavné, tak originálne, neskôr mierne predvídateľné ale vcelku neprekonateľne neočakávané) Za rovnako zbytočné, ako väčšina píše, pokladám fillery, kde dej nevedie nikam a len zbytočne naťahujú načatú zápletku. Pri sledovaní Kasumi Ooji fillery a bakkotou mi väčšmi pokazilo chuť k jedlu než Bounty. Najlepšie sú časti z prostredia Hueco Mundo a boje s Arrancar čoby Espada, a zo starších (taktiež) zachránenie Rukie. Nutnosť poznamenať - majstrovské OST !

Temný animák od režiséra kultovej Nočnej mory pred Vianocami. Pri pohľade do gombíkových očí mi miestami behal mráz po chrbte, rovnako ako aj zo zmeny nálad a prístupu 2.matky. Avšak, nechápem načo sa toľko zaoberali zložitosťou (štruktúra) a problematikou (na zapamätanie) mená Coraline, keď aj napriek tomu si to každý mýli s Caroline (vo filme), zbytočne to len kazí na dojmu. Rovnako ako už spomínaná a preklínaná "neoriginalita".

Pre mňa len ďalšia novodobá Kráska a Zviera. Samozrejme, už bez toho čara a filmového zážitku. Prasací rypák spôsobený kliadbou a následná príčina sebapoznania, k tomu neustále skoky z okna pri pohľade na "netvora" je už na mňa tak trošku pritiahnuté za vlasy. Iba jeden z mnoho príkladov, kde film s dobrým obsadením (Ricci, McAvoy, Dinklage) nezachráni trápny film.

Neviem prečo, ale keď som to ako malá pozerala, strašne som sa bála a triasla som sa pri telke ako osika. Asi sa za to podpísala tá pochmúrna atmosféra, bezdialógový scenár k tomu ešte tá melanchólická hudba.

Kebyže nás na začiatku nezoznámili s pointou, tak by som z toho bola úplne vedľa. Mám rada filmy, v ktorých rôzne životy a osudy ľudí sa navzájom prepletajú, a napriek tej odlišností ich predsa len niečo spojuje - ten pocit dotyku.

Americká teen romance, nasiaknutá ázijskou sentimentálnosťou (zamilovaná dvojica, choroba, citové vydieranie), ktorá mi nesedí do amerických romancích, plných enthuziasmu a života. Od stretnutia dvojice a neskôr ich prepletených osudov veľmi ľahko odhadnuteľný priebeh deja, sem tam nejaké vsuvky zakrývajú predvídateľnosť. Školské divadelné predstavenie spolu s Mandy-ným spevom pre mňa najkrajší zážitok z filmu. Tento "pokus" o nešťastnú lásku 2 týnedžerov, ktorá chce a núti vytlačiť z diváka liter sĺz sa môže páčiť jedine "praštěným láskou", ktorí nevedia odlíšiť kvalitu od kvantity. Skrátka to nevedia predať. Nemám rada, keď jedna krajina napodobňuje druhú, pretože v tom je tá jedinečnosť, rozmanitosť a originalita rozličných kultúr, preto tak milujeme jednotlivé kinematografie.

Skvelá mysteriózna atmosféra v prvej polovici filmu. SPOILER! Najlepší bol klaun :) ... Od smrti okoloidúceho to šlo dolu vodou. Škoda...