ChArLeNe

Daniel, Daniel, Ramon, Ramon, Pierre...

Keď to človek vníma ako telenovelu a neočakáva nejaké veľdielo, tak sa dojem zlepší. Keď som to ako mála pozerala, tak som vnímala len atraktivitu hercov a herečiek, soundtrack, nespočítateľný sentiment, gýč, plač, intrigy, zrady a počítaný happy-end. Ale keď som si to znovu pozrela ako dospelá, tak som začala vnímať aj to, ako sú tie vzťahy toxické - hrozne veľa hlavne psychického týrania, nestíhala som počítať gaslighting, ale takisto aj fyzického. Beriem to ako dobrý materiál na štúdium vzťahov.

Tiež som nechápala vraždenie pána T. Aj keď neviem, či je to najsprávnejšie dávať to za vinu Timovy Burtonovy, pretože pokiaľ viem tento muzikál vznikol dávno pred Timom. I keď je pravda, že som staršie verzie nevidela, takže nemôžem tvrdiť to či ono. Čo mne ale tiež vadí, je až nedôveryhodne svetlá krv. Prečo tvorcovia krvákov, nespravia tu krv poriadne! (Stačí použiť chilli omáčku namiesto lacného kečupu.) Možno sa to niekomu bude zdať ako dosť chabý dôvod, ale ja si na tom potrpím. Nie že by ma nejak zvlášť fascinovala krv, obzvlášť potoky krvy. Presným opakom je napr. taký Dexter.

Nemohla by som dať Matilde nižšie hodnotenie už len z princípu, že je to jeden z tých filmov, na ktorých som vyrastala.

Pre mňa najlepšia Chanova komédia. Skvelé OST

Krása...originalita...krása. presne ako napísal strougy

Filmový debut Kate Winslet, a jej bravúrny herecký výkon. BRAVO! Rola psychopatickej neurotičky ju úspešne zaradila do blázinca zvaného filmový priemysel. Bohužiaľ, totéž sa nedá povedať o jej rovnako debutujúcej hereckej partnerke, ktorej herecký výkon sa mi zdal nedostatočne uveriteľný. V jej očiach a z celkovej mimiky tváre sa nedalo stopercentne odčítať, ako veľmi nenávidí svoju matku. Myslím si, že keď už niekto nenávidí z hĺbky duše, nesmie ukázať slzy, ale musí jednať bez chrbtovej kosti! "Asi mi začína hrabat. Kdepak, Jeana. To ostatní jsou cvoci."

Tým rychlým posunom od jedného muža k druhému som si myslela, že ide o Biely Oleander v novšom obale, ale nekonalo sa. Pubertálna holka, ktorej každý tlačí do hlavy aká je kráska, potom sa divia prečo toho využíva a za šupkou neviniatka sa nám vyfarbuje. Nie na darmo sa hovorí, podaj niekomu prst a schrastne ti celú ruku. A kontrolovanie postele, ako vystrihnuté zo zlého sna... brrrrr

Mám len 2 odkazy, ktoré by som chcela zdeliť tvorcom tohto výplodu. 1) Ďakujem produkcii, že mi zasa niekto pokazil chuť k jedlu. 2) What the fuck is this !?

Toľko možných scenárov jednej udalosti z detstva štyroch kamarátov. Fascinujúce... A konečná - Štěstí můžeme dosáhnout jen skrze oběti. Týmto mi to pripomína japonskú verziu Premonition. Spracovanie Butterfly Effect je na mňa prepletené až priveľmi, kedy od začiatku až do konca som nemala páru o čom to vlastne celé je. Nemám rada, keď musím niečo sledovať až do konca iba z princípu dozvedenia sa jeho pointy, pretože režisér by mal diváka držať za ruku a sprevádzať ho po vytíčenej ceste, a nie ho opustiť a priplaziť sa k nemu dobre že nie na začiatku záverečných titulkov.