ChArLeNe

Po prvý krát som počas sledovania filmu mala chuť na plné hrdlo zvriesknuť "to je tak nádherné". Konkrétne sa to stalo pri zrkadlovej scéne, ktorá sa pre mňa zaradila medzi tie nezabudnuteľné. Fantazijná zložka nie je ani tak podstatná, ako samotné posolstvo filmovej snímky.

Stačí jeden chybný krok, a môže sa skončiť všetko, čo je nám drahé. Pekne a zaujímavo zrežírovaný a spracovaný filmový kúsok, kedy sa vraciame k udalostiam pred onou udalosťou, aby sme si ju mohlo pozrieť z obidvoch pohľadov aktérov, zo začiatku aj konca. Záver a výpoveď Briony Tallisovej ma dojala.

Prvá séria sa nekonečne tiahla. Trúfam si povedať, že ani nemusela byť. Tým, že romantická línia k smrti nudí, tak každou epizódou na scénu pribúdajú nový upíri, niektorí z nich ešte v tej istej epizóde zomrú a veľa miestnych ľudí chce byť alebo je premenených. Chýba ustálená, alebo inak povedané, lepšia pointa. Taktiež zväčša absencia cliffhangrových endingov. Lepší spád udalosti nastal až príchodom Katherine, čo je pre mňa ďalšia vrcholná neoriginalita, že 2 rozdielne charaktéry príbehu majú rovnakú fyzickú podobu. Jediné pozitívum - Mia Kirshner, vrytá do mojej pamäte v role Jenny Schecter, ako upírka. Ďalej vykreslenie upírov sa mi vôbec nepáčilo. Vyškrtli všetku zábavu z upírskej mytológie a upírom dali moderný (nudný) spin  - že nespia v rakve, neživia sa len krvou a nevyhýbajú sa slnku, ale normálne fungujú ako ľudia, spia v posteli, pijú alkohol, jedia jedlo a dokonca vďaka prsteňu ani slnečný svit nie je prekážkou a chyba - keď drevený kôl niektorých upírov zabije hneď ale niektorých vôbec. Ich výhovorka je tá, že vďaka veku/skúsenosťami a "zázračnému nápoju" klesá účinnosť dreveného kôlu zapichnutého do srdca upíra. (wtf!). Kameň úrazu tvorí aj herecké obsadenie až príliš, svojou vizážou, perfektní herci a ich (ne)herecké hranie. Postavy boli tiež také nijaké, žiadnu som si neobľúbila. Akurát Damon, Katherine a Klaus mali nejakú osobnosť, a vďaka nim sa tam aspoň niečo dialo, inak by to bola uspávanka na dobrú noc pre malé deti, pretože z upírov nešiel strach (to True Blood predviedla upírov, z ktorých ide strach, boli tam aj krásavci aj starší/škaredší upíri, z ktorých išiel strach). Tie divné ksichty Iana Somerhaldera, ktorý sa nimi snaží o arogantného týpka, ma nebrali. Ja som nikdy k stredoškolsko-klišoidným výplodom neinklinovala, nehovoriac o Twilight ságe. V druhej sérií moja frustrácia zo seriálu ubúdala až do únosného bodu sledovania. 1.séria 1/5, 2.séria 3/5, 3.séria 2/5, 4.séria 3.5/5, videla som aj ďalšie série no už si nepamätám ako by som ich hodnotila. Série mi prišli na jedno kopyto, nepamätám si o čom jednotlivé série boli. Pamätám si akurát milostný trojuholník, doppelgänger a Klaus, o ktorom rozprávali ako o bubákovi a pritom nebol taký strašidelný. Oproti True Blood ma Upírske denníky nudili a iritovali ma. Akonáhle Elena začala svoj voice-over "dear diary…" už ma seriál iritoval. Pozerané za účelom toho, aby som bola "v obraze", keďže bol hitom medzi babami. No bolo to pre mňa ukrutné utrpenie sledovať tento nekonečný príbeh a už neviem pri ktorej sérií som to už nevydržala a skončila s TVD.

Zo začiatku živšie, hravejšie a spontánnejšie než No Strings. Potom som si všimla, že tvorcovia sa až priveľmi snažili, aby tento remake bol úspešnejší než originál. Holka, ktorej ústa sa nikdy nezastavia a chalan, žijúci životom "svet gombička" - z čoho v predvídanom konci, mňa ako diváka, nepredvídane nezasiahlo do žiadnej emocionálnej bunky ako sa v opačnom prípade podarilo originálu.

Jedna * za Kyle McLachlana a Joan Chen a druhá * za to, že som to dopozerala až do úplného konca. Nezáživná atmosféra, dejová línia - vraždy, vyšetrovanie, mysterióznosť ma úspešne uspávali každou sekundou a nulová úspešnosť vcítenie sa do postáv ukameňovalo pre mňa nekonečnosť tohto seriálu.

Podľa mňa by sa viac hodil názov Life´s a Bitch, pretože zasa toľko lásky som teda necítila. Skôr to boli tragédie, ktoré napísal sám život. To ale nič nemení na fakte, že je to precízne nakrútená story. Až na to týranie zvierat. Lenže je otázkou, že keby sme aj my na tom boli sociálne podobne tak zle, či by sme sa nesprávali rovnako. (To platí hlavne pre "meateaters")

Pre zamestnanie je človek kvôli ich hlúpim pravidlám a požiadavkám schopný urobiť čokoľvek. Niekedy stačí iba jeden jedinec, ktorý dokáže zmeniť zakázané na neobmedzené, v tomto prípade je to pomocou sexuálnej prítažlivosti. Z bromance na gaymance a nakoniec k romance.

Spoznala som čaro populárnych show vo Vegas od Cirque du Soleil. Akrobatické kúsky vyrážajúce dych, efekty ako z rozprávky a spolu s ohromujúcim soundtrackom tvoria nezabudnuteľný zážitok. Príkladná ukážka toho, že cirkus nepotrebuje zvieratá na svoj úspech.

Prvý-krát pohĺtená do írskych tancov, prekrásnej hudby a peknou príbehovou líniou, spestrené nápaditými kostýmami. Videné pred originálom Lord of the Dance.

Pre mňa druhá najlepšia korean drama. Nechýba typický kórejský srdcervúci príbeh nešťastnej lásky dvoch ľudí zapríčinená vďaka nehode o výmene novorodencov. Zo súrodeneckej lásky vzniká láska medzi mužom a ženou, ktorá kvôli autorite sa môže na povrchu zdať rozbitá ale v srdci ostala čistá nehynúca láska. Z prostého odlúčenia + choroby dokážu kórejci majstrovsky získať a vyštaviť diváka.