Cappuccino

Jediné, čo mi na dokumente výraznejšie prekážalo, boli neustále opakovania predošlého diania (asi už vopred rátali s reklamami), ale inak som bol nadmieru spokojný. Od starovekého spôsobu tetovania pôvodných obyvateľov Nového Zélandu, cez Japonského majstra vo svojom obore, až po Hollywoodského tatéra celebrít. História, symbolizmus, vášeň.

Primerane uhodený, primerane reality sa držiaci a nadmerne úsmevný príbeh Edwarda Blooma, ktorý si svoj život okorenil veľkou dávkou fantázie a rozprávačského umu. Všetko to začalo onou veľkou rybou. Tá prekliata, nepolapiteľná, veľká ryba..

Byť tak o 2-3 roky mladší, možno by sa mi Altar Boys náramne ľúbili, no teraz už akosi nedokážem zachytiť pointu snímku. A akýže bol vlastne zámer tvorcov? Povedať nám, že aj zábava s priateľmi má svoje hranice a môže vyvrcholiť do nepríjemného záveru? Alebo že sú učitelia na cirkevných školách protivní a nesympatickí odľudovia? Neviem. No minimálne za sledovanie mladého a podotýkam excelentného Kierana Culkina tá jedna projekcia určite stála. P.S. Vďaka bohu sa z Hirscha vyklubal solídny herec, pretože v Altar Boys bol ešte akési neskúsené drievko.

Záverečná gore 20-minutovka bola síce fajn, ale očakávanie predsa len mali trochu inú úroveň. V prvom rade ma sklamalo, že radikálnejšia premena nastala až niekde za 3/4 filmu a že som aj v neskorých nočných hodinách nepociťoval prílišný strach - práve naopak, niektoré hlášky BrudnleFlya ma teda poriadne dostali, keď aj cez svoju nezávideniahodnú situáciu uchovával chladnú hlavu a všetko videl s optimizmom (možno až humorne prehnaným).

Na rovinu sa priznám, že katastrofické filmy sú mojou šálkou kávy, preto boli očakávania možno o nejaký ten kúsok väčšie než u bežného publika. __ Prvoradý kameň úrazu spočíva v tom, že na môj vkus bol v Nákaze príliš malý ukazateľ strachu z globálneho hľadiska. Iste, Fishburne pred novinármi rozprával o počtu úmrti a aké môžu byť približné dôsledky, ale niečo takého jednoducho nestačí! Chce to vyvolať beznádejný pocit samoty a zranitelnosti, kde sa bojíte o každú jednu z hlavných postáv! No a to sa už práve dostávame k problému číslo dva. Kľúčových charakterov je prespríliš veľa a ich príbehy absolútne nedotiahnute - tým pádom keby ktorákoľvek z nich umrela (a že aj umrie), bude to pre diváka len akési nepatrné pichnutie komára do zadku. Pochopili sme sa? Dúfam, že áno. Ale mimo všetkého spomínaného, Sodeberghov snímok stojí za zhliadnutie, nie je to žiadne primtívne béčko a keď už nič viac, tak aspoň herecké výkony Damona, Cottilard, Paltrow, Winslet, Lawa a Fishburna stoja za povšimnutie.

Niekoľko pamätihodných scén nezachráni celý film aneb ako sa točí miestami príjemne úsmevná a zábavná nuda. Na The Dreamers neskonalo oceňujem otvorenú láska ku kinematografii, mladistvú nerozvážnosť hlavnej dvojky-trojky a sexuálnu nekonvenčnosť. Mimo toho ale snímok vlastní nezaujímavý dej, zopár zbytočných kecov a natiahnuté, pomalé odsýpanie strednej pasáže. No bez ohľadu na vymenované zápory Bertolucciho počin za zhliadnutie rozhodne stojí - v neposlednom v rade aj vďaka krásnej Eve Green.

Oskara v kategórii "Najlepší film roka" síce The Descendants nezískajú (Boh chráň keby získali..), ale zopár ocennení za herecké výkony a scenár si vo všetkých soškových ceremóniach, zahraničných aj amerických, určite zaslúžia! Jedná sa o drama, ktoré si svoje slabé stránky jasne uvedomuje a o to viac sa ich snaží zakryť a nahradiť sympatickým, hereckým obsadením, medzi ktorým funguje potrebná chémia, krásnym prostredím Havaja, niektorými zapamätania hodnými scénkami a celkovo príjemným pôsobením na jemné srdce diváka. __ VIAC TU

Obyčajný príbeh z amerického malomestečka, v ktorom sa to len hemží rasistickými a povrchnými názormi bielej "vrchnosti" (česť výnimkám). Tak trochu ma irituje, že film absentuje od nejakého výraznejšieho mužského charakteru a že režisér poňal snímok príliš jednotvárne (čierni - zväčša tí dobrí, bieli - zväčša tí zlí), ale vďaka bohu tu práve ona jednotvárna fraška nehrá príliš veľkú rolu a na kvalite snímku neuberá. V skratke - solídne spracované, nadlahčené drama s miernou dávkou humoru (eat - my - shit!), ktoré však okrem výrazných hereckých kreácií nemá v sebe nič extrémne oslňujúceho, čo by sme ešte nevideli (dokazujú to aj nominácie na Oscara - 3/4 za herecké výkony). Spokojné, no ničím nevyčnievajúce, štyri hviezdy.

Je to prosté, prostučké, dejovo chudobné a priamočiare, ale pokiaľ čakáte od takéhoto typu filmov obrovskú duchaplnosť a scenáristickú bombu, tak ste príliš naivní. Bez ohľadu na vymenované zápory, Undisputed III je "mlátička" ako sa patrí. Bojové scény mi do tela dodávali potrebný adrenalín, každý jeden pohyb, kop, úder.. a to sa priznám, že podobné snímky zrovna dva krát nevyhľadávam. Holt na Boykove akrobačné scenérie si musíte nájsť tú správnu chvíľku, pretože sa jedná o čisto žánrovú záležitosť. Pokiaľ nemáte aspoň raz za čas chuť niekomu nakopať prdel a či jednoducho vybúriť energiu pomocou fyzickej aktivity, tak to ste tu asi trochu vedľa. P.S. Záver vyvolal nepatrný úsmev.)

Takéto sklamanie som nečakal ani v tom najhoršom sne. Druhá časť sa oproti jednotke môže schovať a ešte prosíkať o milosť, aby nedostala odpad. Som vážne prekvapený, že má JER na csfd až 64%. Vau, no, skoro ma pri sledovaní premohol spánok, oči klepkali každých 5 minút. Slabota, slabota. Humor neuveriteľne klišovitý, vycucaný z prsta.